Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpov plán narazil, fond za 1,8 miliardy dolárov zatiaľ nezrušia

Plán prezidenta USA Donalda Trumpa zrušiť fond „proti vyzbrojovaniu“ v hodnote 1,8 miliardy dolárov sa podľa všetkého dostal do slepej uličky. Opatrenie, ktoré podľa kritikov mohlo zvýhodniť Trumpových politických spojencov, zastavil súd a zároveň vyvolalo nesúhlas aj v časti Republikánskej strany.

Agentúra Axios s odvolaním sa na vysokých predstaviteľov administratívy uviedla, že projekt momentálne nepokračuje. „Nateraz je to mŕtve,“ povedal jeden zo zdrojov.

Hoci Biely dom pôvodne počítal so zrušením fondu, právne komplikácie a politický tlak zrejme zmenili situáciu. Prípad zároveň poukazuje na rastúce napätie okolo krokov Trumpovej administratívy, ktoré sú často predmetom sporov medzi súdmi, opozíciou aj časťou vlastných republikánskych spojencov.

(reuters)

Minúta  |  

Brusel pritvrdzuje. Zamietnutí migranti môžu skončiť mimo EÚ

Brusel sa priblížil k výraznej zmene migračnej politiky. Vyjednávači Európskeho parlamentu a členských štátov sa dohodli na pravidlách, ktoré umožnia vznik návratových centier pre migrantov mimo územia EÚ.

Tieto centrá by mali slúžiť pre osoby, ktorým bol zamietnutý azyl a ktoré nemožno deportovať do krajiny pôvodu. Podľa dostupných informácií by sa mechanizmus využíval najmä v situáciách, keď domovské štáty migrantov odmietajú prijať späť alebo chýbajú diplomatické kontakty potrebné na ich návrat.

Predstavitelia Únie tvrdia, že nové pravidlá prispejú k rýchlejšiemu vybavovaniu návratov a zvýšia efektivitu migračného systému. Zároveň však možno očakávať diskusiu o právnych a humanitárnych dôsledkoch takéhoto riešenia. Predbežná dohoda ešte čaká na finálne schválenie zo strany europoslancov a členských krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Meranie elektrického napätia po novom, z voltu môže byť volta

Talianska vláda chce podľa Politica presadiť zmenu názvu medzinárodnej jednotky elektrického napätia z „volt“ na „volta“ na počesť fyzika Alessandra Voltu, jedného z najvýznamnejších vedcov v dejinách krajiny. Návrh podporuje kabinet premiérky Giorgie Meloniovej, ktorý ho prezentuje ako súčasť širšieho úsilia o posilnenie talianskeho vedeckého dedičstva na medzinárodnej scéne.

Alessandro Volta sa preslávil najmä vynálezom elektrického článku, predchodcu modernej batérie, a jeho meno sa stalo základom názvu jednotky elektrického potenciálu. Talianski predstavitelia však tvrdia, že súčasná podoba „volt“ je poangličtenou verziou priezviska vedca a mala by byť nahradená autentickým tvarom „volta“.

Námestník ministra pre digitálne technológie Alessio Butti o návrhu rokoval s vedením Medzinárodného úradu pre váhy a miery v Paríži. Argumentuje tým, že viaceré vedecké jednotky pomenované po osobnostiach si zachovali celé priezviská, ako napríklad hertz, newton či watt.

Podľa talianskej vlády nejde len o jazykovú úpravu, ale o symbolické uznanie vedca, ktorého objavy zásadne ovplyvnili rozvoj modernej techniky a elektrotechniky.

Prípadná zmena by musela najskôr prejsť vnútroštátnym schvaľovaním a následne získať podporu členských krajín Medzinárodného úradu pre váhy a miery. O návrhu by sa mohlo hlasovať už na októbrovej generálnej konferencii organizácie.

(max)

Minúta  |  

Vo vraku z 18. storočia našli Nóri zachovaný čínsky porcelán aj obilie

Archeológovia objavili pri pobreží Nórska v nedávno objavenom vraku lode z 18. storočia čínsky porcelán a tovar európskej výroby, potvrdili to v pondelok vládni a múzejní predstavitelia.

Medzi predmetmi nájdenými v pozostatkoch nemenovanej plachetnice boli tesne naukladané biele a modré porcelánové misky, ako aj poháre, textílie, obilie a časti lustrov, spresnilo Nórske námorné múzeum.

Loď, o ktorej sa predpokladá, že sa potopila okolo polovice 18. storočia, našiel majiteľ záchrannej firmy v Skagerrakskej úžine pri pobreží južného Nórska v hĺbke približne 600 metrov. „Tento nález nie je len mimoriadny, ale má aj značnú vedeckú hodnotu a demonštruje dôležitý technologický pokrok v podvodnej archeológii,“ podotkol nórsky minister klímy a životného prostredia Andreas Bjelland Eriksen.

Pôvod a cieľ plavidla nie sú známe, ale práce na objasnenie podrobností pokračujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že pomohol dohode medzi Izraelom a Hizballáhom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že sa mu podarilo sprostredkovane dosiahnuť dohodu medzi Izraelom a libanonským Hizballáhom, ktorá má zabrániť ďalšej eskalácii bojov na izraelsko-libanonskej hranici. Podľa Trumpa Izrael po rozhovore s premiérom Benjaminom Netanjahuom zastavil pripravovanú operáciu proti Bejrútu a stiahol jednotky, ktoré sa mali na útoku podieľať.

„Podobne som mal prostredníctvom vysokopostavených predstaviteľov veľmi dobrý hovor s Hizballáhom a dohodli sa, že všetka streľba prestane,“ dodal. Podľa libanonského predstaviteľa hnutie sľúbilo zastavenie útokov výmenou za to, že izraelská armáda nebude útočiť na Bejrút a jeho predmestia.

Údajne sprostredkoval odkaz Hizballáhu predseda libanonského parlamentu Nabih Berri. Ak by sa dohoda udržala, mohla by priniesť prvé výraznejšie upokojenie situácie od začiatku najvážnejšej izraelsko-libanonskej konfrontácie za posledné mesiace.

Konflikt sa vyostril po tom, ako Hizballáh začal v marci útočiť na Izrael na podporu Iránu. Boje si vyžiadali rozsiahle presuny obyvateľstva a v posledných dňoch ich sprevádzali intenzívne raketové útoky aj izraelské pozemné operácie vrátane obsadenia strategických pozícií na juhu Libanonu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Švédsko mení azylové pravidlá pre mladých migrantov

Švédska vláda oznámila zmenu imigračných pravidiel, ktoré v posledných rokoch vyvolávali kritiku pre takzvané deportácie tínedžerov. Nové opatrenia majú podľa Euronews zabrániť situáciám, keď mladí ľudia vyrastajúci vo Švédsku museli opustiť krajinu po dovŕšení plnoletosti, aj keď ich rodičia mali povolenie na pobyt.

Doterajší systém umožňoval, aby deti žiadateľov o azyl dostali len dočasné povolenie na pobyt. Po dovŕšení 18 rokov museli opätovne preukazovať nárok na pobyt, pričom niektorým úrady nariadili odchod zo Švédska napriek tomu, že ich rodiny v krajine zostali.

Vláda premiéra Ulfa Kristerssona spolu s protiimigračnou stranou Švédski demokrati teraz rozhodla o zmiernení pravidiel. Veková hranica, od ktorej budú deti migrantov považované za dospelé osoby, sa zvýši z 18 na 21 rokov. Zároveň dostanú novú šancu na získanie povolenia na pobyt aj tí, ktorým už nariadili opustiť krajinu.

Minister pre migráciu Johan Forssell označil reformu za dôležitý krok, ktorý umožní mladým ľuďom pokračovať v štúdiu, práci a integrácii do spoločnosti. Zdôraznil však, že Švédsko naďalej presadzuje „veľmi prísnu azylovú politiku“.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.