Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nočné útoky na Ukrajinu si vyžiadali najmenej 18 obetí

Rusko v noci na utorok podniklo rozsiahlu vlnu raketových a dronových útokov na viaceré ukrajinské mestá vrátane Kyjeva, Dnipra a Charkova. Podľa ukrajinských úradov si útoky vyžiadali najmenej 18 obetí a viac ako 100 zranených.

K útokom došlo len niekoľko dní po varovaniach Kyjeva, že Moskva pripravuje masívnu operáciu proti ukrajinským mestám a infraštruktúre.

Najtragickejšie následky hlásilo mesto Dnipro, kde zahynulo 12 ľudí vrátane dvoch chlapcov. V Kyjeve prišlo o život najmenej šesť obyvateľov a zranených bolo vyše 60 ľudí vrátane troch detí. Jedna z rakiet podľa starostu Vitalija Klička zasiahla obytný dom, ktorého časť sa zrútila. Záchranári pátrali po ďalších možných obetiach pod troskami.

Počas útoku sa tisíce obyvateľov ukrajinskej metropoly ukrývali v staniciach metra. Škody hlásili aj ďalšie mestá vrátane Charkova, kde bolo zranených 14 ľudí vrátane dieťaťa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko použilo 73 rakiet a viac ako 600 dronov, a opäť vyzval spojencov na dodávky protivzdušnej obrany. Moskva minulý týždeň avizovala „systematické útoky“ na Ukrajinu. Súčasne hlásili útoky aj na ruskom území vrátane požiaru rafinérie v Krasnodarskom kraji po zásahu dronom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpov plán narazil, fond za 1,8 miliardy dolárov zatiaľ nezrušia

Plán prezidenta USA Donalda Trumpa zrušiť fond „proti vyzbrojovaniu“ v hodnote 1,8 miliardy dolárov sa podľa všetkého dostal do slepej uličky. Opatrenie, ktoré podľa kritikov mohlo zvýhodniť Trumpových politických spojencov, zastavil súd a zároveň vyvolalo nesúhlas aj v časti Republikánskej strany.

Agentúra Axios s odvolaním sa na vysokých predstaviteľov administratívy uviedla, že projekt momentálne nepokračuje. „Nateraz je to mŕtve,“ povedal jeden zo zdrojov.

Hoci Biely dom pôvodne počítal so zrušením fondu, právne komplikácie a politický tlak zrejme zmenili situáciu. Prípad zároveň poukazuje na rastúce napätie okolo krokov Trumpovej administratívy, ktoré sú často predmetom sporov medzi súdmi, opozíciou aj časťou vlastných republikánskych spojencov.

(reuters)

Minúta  |  

Brusel pritvrdzuje. Zamietnutí migranti môžu skončiť mimo EÚ

Brusel sa priblížil k výraznej zmene migračnej politiky. Vyjednávači Európskeho parlamentu a členských štátov sa dohodli na pravidlách, ktoré umožnia vznik návratových centier pre migrantov mimo územia EÚ.

Tieto centrá by mali slúžiť pre osoby, ktorým bol zamietnutý azyl a ktoré nemožno deportovať do krajiny pôvodu. Podľa dostupných informácií by sa mechanizmus využíval najmä v situáciách, keď domovské štáty migrantov odmietajú prijať späť alebo chýbajú diplomatické kontakty potrebné na ich návrat.

Predstavitelia Únie tvrdia, že nové pravidlá prispejú k rýchlejšiemu vybavovaniu návratov a zvýšia efektivitu migračného systému. Zároveň však možno očakávať diskusiu o právnych a humanitárnych dôsledkoch takéhoto riešenia. Predbežná dohoda ešte čaká na finálne schválenie zo strany europoslancov a členských krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Meranie elektrického napätia po novom, z voltu môže byť volta

Talianska vláda chce podľa Politica presadiť zmenu názvu medzinárodnej jednotky elektrického napätia z „volt“ na „volta“ na počesť fyzika Alessandra Voltu, jedného z najvýznamnejších vedcov v dejinách krajiny. Návrh podporuje kabinet premiérky Giorgie Meloniovej, ktorý ho prezentuje ako súčasť širšieho úsilia o posilnenie talianskeho vedeckého dedičstva na medzinárodnej scéne.

Alessandro Volta sa preslávil najmä vynálezom elektrického článku, predchodcu modernej batérie, a jeho meno sa stalo základom názvu jednotky elektrického potenciálu. Talianski predstavitelia však tvrdia, že súčasná podoba „volt“ je poangličtenou verziou priezviska vedca a mala by byť nahradená autentickým tvarom „volta“.

Námestník ministra pre digitálne technológie Alessio Butti o návrhu rokoval s vedením Medzinárodného úradu pre váhy a miery v Paríži. Argumentuje tým, že viaceré vedecké jednotky pomenované po osobnostiach si zachovali celé priezviská, ako napríklad hertz, newton či watt.

Podľa talianskej vlády nejde len o jazykovú úpravu, ale o symbolické uznanie vedca, ktorého objavy zásadne ovplyvnili rozvoj modernej techniky a elektrotechniky.

Prípadná zmena by musela najskôr prejsť vnútroštátnym schvaľovaním a následne získať podporu členských krajín Medzinárodného úradu pre váhy a miery. O návrhu by sa mohlo hlasovať už na októbrovej generálnej konferencii organizácie.

(max)

Minúta  |  

Vo vraku z 18. storočia našli Nóri zachovaný čínsky porcelán aj obilie

Archeológovia objavili pri pobreží Nórska v nedávno objavenom vraku lode z 18. storočia čínsky porcelán a tovar európskej výroby, potvrdili to v pondelok vládni a múzejní predstavitelia.

Medzi predmetmi nájdenými v pozostatkoch nemenovanej plachetnice boli tesne naukladané biele a modré porcelánové misky, ako aj poháre, textílie, obilie a časti lustrov, spresnilo Nórske námorné múzeum.

Loď, o ktorej sa predpokladá, že sa potopila okolo polovice 18. storočia, našiel majiteľ záchrannej firmy v Skagerrakskej úžine pri pobreží južného Nórska v hĺbke približne 600 metrov. „Tento nález nie je len mimoriadny, ale má aj značnú vedeckú hodnotu a demonštruje dôležitý technologický pokrok v podvodnej archeológii,“ podotkol nórsky minister klímy a životného prostredia Andreas Bjelland Eriksen.

Pôvod a cieľ plavidla nie sú známe, ale práce na objasnenie podrobností pokračujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že pomohol dohode medzi Izraelom a Hizballáhom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že sa mu podarilo sprostredkovane dosiahnuť dohodu medzi Izraelom a libanonským Hizballáhom, ktorá má zabrániť ďalšej eskalácii bojov na izraelsko-libanonskej hranici. Podľa Trumpa Izrael po rozhovore s premiérom Benjaminom Netanjahuom zastavil pripravovanú operáciu proti Bejrútu a stiahol jednotky, ktoré sa mali na útoku podieľať.

„Podobne som mal prostredníctvom vysokopostavených predstaviteľov veľmi dobrý hovor s Hizballáhom a dohodli sa, že všetka streľba prestane,“ dodal. Podľa libanonského predstaviteľa hnutie sľúbilo zastavenie útokov výmenou za to, že izraelská armáda nebude útočiť na Bejrút a jeho predmestia.

Údajne sprostredkoval odkaz Hizballáhu predseda libanonského parlamentu Nabih Berri. Ak by sa dohoda udržala, mohla by priniesť prvé výraznejšie upokojenie situácie od začiatku najvážnejšej izraelsko-libanonskej konfrontácie za posledné mesiace.

Konflikt sa vyostril po tom, ako Hizballáh začal v marci útočiť na Izrael na podporu Iránu. Boje si vyžiadali rozsiahle presuny obyvateľstva a v posledných dňoch ich sprevádzali intenzívne raketové útoky aj izraelské pozemné operácie vrátane obsadenia strategických pozícií na juhu Libanonu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.