Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v USA pozastavil prepúšťanie transgender vojakov

Americký odvolací súd rozhodol, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa môže zatiaľ pokračovať v zákaze prijímania transgenderových osôb do ozbrojených síl USA. Zablokoval však prepúšťanie transgenderových vojakov, ktorí už v armáde slúžia, až do konečného rozhodnutia v prebiehajúcom súdnom spore.

Väčšina sudcov trojčlenného senátu dospela k záveru, že politika z roku 2025 môže byť motivovaná snahou poškodiť politicky nepopulárnu skupinu. Súd však zdôraznil, že Pentagón má široké právomoci určovať podmienky prijímania nových príslušníkov do armády.

Podľa sudcu Roberta Wilkinsa je ukončenie vojenskej kariéry výrazne závažnejším zásahom než odloženie jej začiatku. Minister obrany Pete Hegseth naznačil, že vláda sa obráti na najvyšší súd.

Trumpova administratíva zákaz zaviedla po vlaňajšom januárovom prezidentskom nariadení, podľa ktorého je prijatie transgender identity nezlučiteľné s požiadavkami vojenskej služby.

Podľa údajov ministerstva obrany má armáda približne 1,3 milióna aktívnych príslušníkov. Zatiaľ čo obhajcovia práv transgender osôb vyčíslili, že v zbore je až 15-tisíc transgender vojakov, úradníci hovoria len o pár tisícoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z Česka hlásia menšie tornáda aj napáchané škody

Pri nedeľňajších búrkach sa na juhu Česka objavili dve slabšie tornáda, potvrdili v pondelok meteorológovia. Jedno zaznamenali pri meste Netolice a druhé neďaleko Týna nad Vltavou.

Prvé tornádo sa vyskytlo juhovýchodne od mesta Netolice po 15.00 h, pravdepodobne v obciach Chvalovice, Babice a Strýčice, priblížil Český hydrometeorologický ústav na sociálnej sieti Facebook. Počasie spôsobilo v oblasti škody, no doposiaľ nie je možné určiť, v akom rozsahu ich zapríčinilo práve tornádo.

Druhé veľmi slabé tornádo vzniklo približne v tom istom čase ako prvé a zaznamenali ho v obci Záluží neďaleko Týna nad Vltavou.

Novinky.cz uvádzajú, že k vzniku tornád prispela napríklad vyššia vlhkosť či výskyt búrok. Meteorológovia upozornili, že slabšie tornáda sú v krajine pomerne bežným javom a ročne sa ich zaznamená niekoľko.

(tasr, max)

Minúta  |  

Štáty EÚ sú bližšie k dohode o deportácii migrantov

Európska únia sa dohodla na nových pravidlách pre návrat migrantov, ktoré výrazne sprísňujú doterajší systém deportácií. Členské štáty by po definitívnom schválení legislatívy mohli posielať zamietnutých žiadateľov o azyl do takzvaných návratových centier v tretích krajinách, a to aj v prípade, že s danou krajinou nemajú žiadne osobné väzby.

Európska komisia argumentuje, že súčasný systém je neefektívny, keďže približne len pätina osôb s rozhodnutím o vyhostení skutočne opustí územie Únie. Nové pravidlá majú podľa Bruselu zrýchliť návratové konania a poskytnúť štátom účinnejšie nástroje na presadzovanie migračnej politiky.

Legislatíva zároveň rozširuje právomoci úradov. Počíta s dlhším zadržiavaním migrantov, so zákazmi vstupu, s finančnými sankciami či so zhromažďovaním biometrických údajov. Kontroverzie vyvolali aj ustanovenia umožňujúce prehliadky obydlí a zadržiavanie maloletých.

Ľudskoprávne organizácie varujú, že nové opatrenia môžu viesť k zneužívaniu a oslabeniu ochrany základných práv migrantov. Kritici hovoria o najtvrdšom sprísnení migračnej politiky EÚ za posledné roky.

(reuters, max)

Minúta  |  

FBI a štátne úrady majú poskytnúť dôkazy v prípade Epstein

Zákonodarcovia v americkom štáte Nové Mexiko rozšírili vyšetrovanie prípadu zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina a vydali prvé predvolania na predloženie dokumentov a dôkazov.

Komisia pravdy, ktorá vznikla vo februári ako prvá svojho druhu v USA, požiadala o súčinnosť 14 subjektov vrátane FBI, ministerstva spravodlivosti Nového Mexika, kancelárie guvernéra či vedeckého inštitútu v Santa Fe.

Vyšetrovanie sa zameriava na údajné obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely, možné vedecké a medicínske experimenty na Epsteinovom ranči v Novom Mexiku, ale aj na siete vplyvných osôb, ktoré mu podľa vyšetrovateľov mohli pomáhať vyhýbať sa zodpovednosti počas viac než dvoch desaťročí.

Pred komisiou vypovedala aj Rachel Benavidezová, ktorá tvrdí, že na ranči ju sexuálne zneužívali. Spolu s rodinou zosnulej údajnej ďalšej obete Virginie Giuffreovej vyzvala na dôkladné odhalenie všetkých osôb, ktoré sa na zločinoch podieľali alebo ich kryli. „Vieme, že Jeffrey Epstein nemohol konať sám,“ skonštatovala.

Prípad môže mať širší dosah aj mimo Nového Mexika. Vyšetrovatelia nevylučujú, že sa objavia nové informácie o verejne známych osobnostiach, ktoré navštevovali Epsteinove nehnuteľnosti. Pozostalí po obetiach zároveň vyzývajú na podobné vyšetrovania aj v ďalších štátoch USA.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nočné útoky na Ukrajinu si vyžiadali najmenej 18 obetí

Rusko v noci na utorok podniklo rozsiahlu vlnu raketových a dronových útokov na viaceré ukrajinské mestá vrátane Kyjeva, Dnipra a Charkova. Podľa ukrajinských úradov si útoky vyžiadali najmenej 18 obetí a viac ako 100 zranených.

K útokom došlo len niekoľko dní po varovaniach Kyjeva, že Moskva pripravuje masívnu operáciu proti ukrajinským mestám a infraštruktúre.

Najtragickejšie následky hlásilo mesto Dnipro, kde zahynulo 12 ľudí vrátane dvoch chlapcov. V Kyjeve prišlo o život najmenej šesť obyvateľov a zranených bolo vyše 60 ľudí vrátane troch detí. Jedna z rakiet podľa starostu Vitalija Klička zasiahla obytný dom, ktorého časť sa zrútila. Záchranári pátrali po ďalších možných obetiach pod troskami.

Počas útoku sa tisíce obyvateľov ukrajinskej metropoly ukrývali v staniciach metra. Škody hlásili aj ďalšie mestá vrátane Charkova, kde bolo zranených 14 ľudí vrátane dieťaťa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko použilo 73 rakiet a viac ako 600 dronov, a opäť vyzval spojencov na dodávky protivzdušnej obrany. Moskva minulý týždeň avizovala „systematické útoky“ na Ukrajinu. Súčasne hlásili útoky aj na ruskom území vrátane požiaru rafinérie v Krasnodarskom kraji po zásahu dronom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpov plán narazil, fond za 1,8 miliardy dolárov zatiaľ nezrušia

Plán prezidenta USA Donalda Trumpa zrušiť fond „proti vyzbrojovaniu“ v hodnote 1,8 miliardy dolárov sa podľa všetkého dostal do slepej uličky. Opatrenie, ktoré podľa kritikov mohlo zvýhodniť Trumpových politických spojencov, zastavil súd a zároveň vyvolalo nesúhlas aj v časti Republikánskej strany.

Agentúra Axios s odvolaním sa na vysokých predstaviteľov administratívy uviedla, že projekt momentálne nepokračuje. „Nateraz je to mŕtve,“ povedal jeden zo zdrojov.

Hoci Biely dom pôvodne počítal so zrušením fondu, právne komplikácie a politický tlak zrejme zmenili situáciu. Prípad zároveň poukazuje na rastúce napätie okolo krokov Trumpovej administratívy, ktoré sú často predmetom sporov medzi súdmi, opozíciou aj časťou vlastných republikánskych spojencov.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.