Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA potrvá roky doplniť zásoby rakiet a protivzdušnej obrany

Spojené štáty by v prípade rozsiahlejšieho konfliktu mohli čeliť nedostatku niektorých kľúčových zbraní. Vyplýva to podľa ABC News z novej analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).

Americký obranný priemysel potrebuje najmenej tri roky na doplnenie zásob rakiet Tomahawk a protivzdušných systémov Patriot a THAAD, ktoré sa vo veľkom využívali vo vojne proti Iránu.

Podľa autorov štúdie majú USA momentálne dostatok munície na zvládnutie prípadného konfliktu s Iránom, no vyčerpané zásoby vytvárajú riziko v prípade ďalšej krízy, najmä v oblasti západného Pacifiku. Obavy sa týkajú predovšetkým možného konfliktu s Čínou, ktorá pokračuje v modernizácii armády a opakovane zdôrazňuje ambíciu získať kontrolu nad Taiwanom.

Think tank upozorňuje, že problémom už nie sú financie. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa navrhla rekordný obranný rozpočet vo výške 1,5 bilióna dolárov na rok 2027 a výrazne zvýšila objednávky modernej munície. Výroba sofistikovaných raketových systémov si však vyžaduje čas.

Pentagón odmieta obavy, že by americká armáda nebola pripravená na prípadný konflikt. Hovorca ministerstva obrany Sean Parnell vyhlásil, že ozbrojené sily majú „všetko, čo potrebujú na vykonanie operácie v čase a na mieste, ktoré si prezident zvolí“.

(max)

Minúta  |  

Schôdzu k odvolaniu Tarabu opäť neotvorili

Poslancom Národnej rady SR sa ani v utorok nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Neboli uznášaniaschopní ani na druhý pokus. Ako prítomných sa ich prezentovalo len 57.

Návrh na odvolanie šéfa envirorezortu sa má zaradiť do programu ďalšej riadnej schôdze, ktorá sa začne 15. septembra.

Odvolávanie ministra iniciovalo opozičné hnutie PS. Tvrdí, že Taraba zlyháva pri riadení rezortu. Vyčíta mu, že „vyštval“ odborníkov a zastavil viaceré projekty. Hovorí o jeho zlyhaniach pri riešení odpadového hospodárstva a kritickej infraštruktúry aj pri príprave zonácií národných parkov.

Upozorňuje pritom na hrozbu nevyplatenia peňazí z plánu obnovy. Taraba podľa opozičníkov nezvláda ani riešiť situáciu s medveďmi. Vyčítali mu aj to, že neberie vážne krízovú situáciu so suchom. Závažné pochybnosti podľa nich vyvoláva aj spôsob, akým vedenie rezortu nakladá s verejnými financiami.

(tasr, max)

Minúta  |  

Frederiksenová zostáva pri moci, Dánsko povedie nová ľavicová koalícia

Dánska premiérka Mette Frederiksenová si zabezpečila tretie funkčné obdobie, keďže dohodla vznik novej stredoľavej menšinovej vlády. Ukončila tak viac než dvojmesačné povolebné rokovania, ktoré nasledovali po marcových parlamentných voľbách a období politickej neistoty.

Sociálni demokrati síce vo voľbách stratili časť podpory a prišli o parlamentnú väčšinu, ale zostali najsilnejšou stranou v krajine. Frederiksenová napokon získala podporu viacerých stredoľavých a centristických strán, čím si udržala post premiérky.

Nová vláda bude zložená zo sociálnych demokratov, sociálnych liberálov, ľavicových zelených a strany Umiernených. Pri presadzovaní zákonov sa bude opierať najmä o podporu ľavicovej Červeno-zelenej aliancie, ktorá jej zabezpečí väčšinu v parlamente.

Vznik kabinetu prichádza v čase viacerých výziev. Medzi najnaliehavejšie patrí spor so Spojenými štátmi o budúcnosť Grónska. Dánsko zároveň čelí potrebe posilniť obranu v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe a pokračujúcu vojnu na Ukrajine.

Frederiksenová označila novú koalíciu za vládu pre budúce generácie a zdôraznila aj témy ochrany zvierat či sociálnej stability. Oproti predchádzajúcemu obdobiu ide o výraznejší posun doľava, keďže jej doterajší kabinet zahŕňal aj pravicových liberálov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vicepremiér Moldavska pripúšťa zjednotenie s Rumunskom

Moldavsko by mohlo zvážiť zjednotenie s Rumunskom, ak by sa jeho cesta do Európskej únie zastavila alebo výrazne spomalila. V rozhovore pre Euractiv to povedal moldavský podpredseda vlády Eugen Osmochescu, ktorý takýto scenár označil za „plán B“.

Podľa neho zostáva hlavným cieľom Kišiňova vstup do EÚ a podpísanie prístupovej zmluvy do konca roka 2028. Ak by však integračný proces narazil na politické alebo administratívne prekážky, moldavské vedenie by mohlo začať vážne diskutovať o spojení s Rumunskom, s ktorým krajinu spájajú historické, jazykové aj kultúrne väzby.

Moldavský vicepremiér zároveň podporil myšlienku postupnej integrácie kandidátskych krajín do štruktúr EÚ. Ocenil návrh nemeckého kancelára Friedricha Merza na vytvorenie statusu pridruženého člena, ktorý by umožnil účasť na rokovaniach európskych lídrov bez hlasovacích práv.

Podpora zjednotenia s Rumunskom sa v Moldavsku pohybuje približne na úrovni 40 percent, zatiaľ čo v Rumunsku dosahuje okolo 70 percent. Približne 850-tisíc z 2,4 milióna obyvateľov Moldavska už má rumunské občianstvo.

Európska komisia očakáva, že prvé kapitoly prístupových rokovaní Moldavska a Ukrajiny by sa mohli otvoriť už v polovici júna. „Ak sa to stane v júni a otvoríme rokovania, bude to jasný signál. O to sa snažíme,“ dodal.

(max)

Minúta  |  

Súd v USA pozastavil prepúšťanie transgender vojakov

Americký odvolací súd rozhodol, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa môže zatiaľ pokračovať v zákaze prijímania transgenderových osôb do ozbrojených síl USA. Zablokoval však prepúšťanie transgenderových vojakov, ktorí už v armáde slúžia, až do konečného rozhodnutia v prebiehajúcom súdnom spore.

Väčšina sudcov trojčlenného senátu dospela k záveru, že politika z roku 2025 môže byť motivovaná snahou poškodiť politicky nepopulárnu skupinu. Súd však zdôraznil, že Pentagón má široké právomoci určovať podmienky prijímania nových príslušníkov do armády.

Podľa sudcu Roberta Wilkinsa je ukončenie vojenskej kariéry výrazne závažnejším zásahom než odloženie jej začiatku. Minister obrany Pete Hegseth naznačil, že vláda sa obráti na najvyšší súd.

Trumpova administratíva zákaz zaviedla po vlaňajšom januárovom prezidentskom nariadení, podľa ktorého je prijatie transgender identity nezlučiteľné s požiadavkami vojenskej služby.

Podľa údajov ministerstva obrany má armáda približne 1,3 milióna aktívnych príslušníkov. Zatiaľ čo obhajcovia práv transgender osôb vyčíslili, že v zbore je až 15-tisíc transgender vojakov, úradníci hovoria len o pár tisícoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z Česka hlásia menšie tornáda aj napáchané škody

Pri nedeľňajších búrkach sa na juhu Česka objavili dve slabšie tornáda, potvrdili v pondelok meteorológovia. Jedno zaznamenali pri meste Netolice a druhé neďaleko Týna nad Vltavou.

Prvé tornádo sa vyskytlo juhovýchodne od mesta Netolice po 15.00 h, pravdepodobne v obciach Chvalovice, Babice a Strýčice, priblížil Český hydrometeorologický ústav na sociálnej sieti Facebook. Počasie spôsobilo v oblasti škody, no doposiaľ nie je možné určiť, v akom rozsahu ich zapríčinilo práve tornádo.

Druhé veľmi slabé tornádo vzniklo približne v tom istom čase ako prvé a zaznamenali ho v obci Záluží neďaleko Týna nad Vltavou.

Novinky.cz uvádzajú, že k vzniku tornád prispela napríklad vyššia vlhkosť či výskyt búrok. Meteorológovia upozornili, že slabšie tornáda sú v krajine pomerne bežným javom a ročne sa ich zaznamená niekoľko.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.