Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Frederiksenová zostáva pri moci, Dánsko povedie nová ľavicová koalícia

Dánska premiérka Mette Frederiksenová si zabezpečila tretie funkčné obdobie, keďže dohodla vznik novej stredoľavej menšinovej vlády. Ukončila tak viac než dvojmesačné povolebné rokovania, ktoré nasledovali po marcových parlamentných voľbách a období politickej neistoty.

Sociálni demokrati síce vo voľbách stratili časť podpory a prišli o parlamentnú väčšinu, ale zostali najsilnejšou stranou v krajine. Frederiksenová napokon získala podporu viacerých stredoľavých a centristických strán, čím si udržala post premiérky.

Nová vláda bude zložená zo sociálnych demokratov, sociálnych liberálov, ľavicových zelených a strany Umiernených. Pri presadzovaní zákonov sa bude opierať najmä o podporu ľavicovej Červeno-zelenej aliancie, ktorá jej zabezpečí väčšinu v parlamente.

Vznik kabinetu prichádza v čase viacerých výziev. Medzi najnaliehavejšie patrí spor so Spojenými štátmi o budúcnosť Grónska. Dánsko zároveň čelí potrebe posilniť obranu v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe a pokračujúcu vojnu na Ukrajine.

Frederiksenová označila novú koalíciu za vládu pre budúce generácie a zdôraznila aj témy ochrany zvierat či sociálnej stability. Oproti predchádzajúcemu obdobiu ide o výraznejší posun doľava, keďže jej doterajší kabinet zahŕňal aj pravicových liberálov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vicepremiér Moldavska pripúšťa zjednotenie s Rumunskom

Moldavsko by mohlo zvážiť zjednotenie s Rumunskom, ak by sa jeho cesta do Európskej únie zastavila alebo výrazne spomalila. V rozhovore pre Euractiv to povedal moldavský podpredseda vlády Eugen Osmochescu, ktorý takýto scenár označil za „plán B“.

Podľa neho zostáva hlavným cieľom Kišiňova vstup do EÚ a podpísanie prístupovej zmluvy do konca roka 2028. Ak by však integračný proces narazil na politické alebo administratívne prekážky, moldavské vedenie by mohlo začať vážne diskutovať o spojení s Rumunskom, s ktorým krajinu spájajú historické, jazykové aj kultúrne väzby.

Moldavský vicepremiér zároveň podporil myšlienku postupnej integrácie kandidátskych krajín do štruktúr EÚ. Ocenil návrh nemeckého kancelára Friedricha Merza na vytvorenie statusu pridruženého člena, ktorý by umožnil účasť na rokovaniach európskych lídrov bez hlasovacích práv.

Podpora zjednotenia s Rumunskom sa v Moldavsku pohybuje približne na úrovni 40 percent, zatiaľ čo v Rumunsku dosahuje okolo 70 percent. Približne 850-tisíc z 2,4 milióna obyvateľov Moldavska už má rumunské občianstvo.

Európska komisia očakáva, že prvé kapitoly prístupových rokovaní Moldavska a Ukrajiny by sa mohli otvoriť už v polovici júna. „Ak sa to stane v júni a otvoríme rokovania, bude to jasný signál. O to sa snažíme,“ dodal.

(max)

Minúta  |  

Súd v USA pozastavil prepúšťanie transgender vojakov

Americký odvolací súd rozhodol, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa môže zatiaľ pokračovať v zákaze prijímania transgenderových osôb do ozbrojených síl USA. Zablokoval však prepúšťanie transgenderových vojakov, ktorí už v armáde slúžia, až do konečného rozhodnutia v prebiehajúcom súdnom spore.

Väčšina sudcov trojčlenného senátu dospela k záveru, že politika z roku 2025 môže byť motivovaná snahou poškodiť politicky nepopulárnu skupinu. Súd však zdôraznil, že Pentagón má široké právomoci určovať podmienky prijímania nových príslušníkov do armády.

Podľa sudcu Roberta Wilkinsa je ukončenie vojenskej kariéry výrazne závažnejším zásahom než odloženie jej začiatku. Minister obrany Pete Hegseth naznačil, že vláda sa obráti na najvyšší súd.

Trumpova administratíva zákaz zaviedla po vlaňajšom januárovom prezidentskom nariadení, podľa ktorého je prijatie transgender identity nezlučiteľné s požiadavkami vojenskej služby.

Podľa údajov ministerstva obrany má armáda približne 1,3 milióna aktívnych príslušníkov. Zatiaľ čo obhajcovia práv transgender osôb vyčíslili, že v zbore je až 15-tisíc transgender vojakov, úradníci hovoria len o pár tisícoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z Česka hlásia menšie tornáda aj napáchané škody

Pri nedeľňajších búrkach sa na juhu Česka objavili dve slabšie tornáda, potvrdili v pondelok meteorológovia. Jedno zaznamenali pri meste Netolice a druhé neďaleko Týna nad Vltavou.

Prvé tornádo sa vyskytlo juhovýchodne od mesta Netolice po 15.00 h, pravdepodobne v obciach Chvalovice, Babice a Strýčice, priblížil Český hydrometeorologický ústav na sociálnej sieti Facebook. Počasie spôsobilo v oblasti škody, no doposiaľ nie je možné určiť, v akom rozsahu ich zapríčinilo práve tornádo.

Druhé veľmi slabé tornádo vzniklo približne v tom istom čase ako prvé a zaznamenali ho v obci Záluží neďaleko Týna nad Vltavou.

Novinky.cz uvádzajú, že k vzniku tornád prispela napríklad vyššia vlhkosť či výskyt búrok. Meteorológovia upozornili, že slabšie tornáda sú v krajine pomerne bežným javom a ročne sa ich zaznamená niekoľko.

(tasr, max)

Minúta  |  

Štáty EÚ sú bližšie k dohode o deportácii migrantov

Európska únia sa dohodla na nových pravidlách pre návrat migrantov, ktoré výrazne sprísňujú doterajší systém deportácií. Členské štáty by po definitívnom schválení legislatívy mohli posielať zamietnutých žiadateľov o azyl do takzvaných návratových centier v tretích krajinách, a to aj v prípade, že s danou krajinou nemajú žiadne osobné väzby.

Európska komisia argumentuje, že súčasný systém je neefektívny, keďže približne len pätina osôb s rozhodnutím o vyhostení skutočne opustí územie Únie. Nové pravidlá majú podľa Bruselu zrýchliť návratové konania a poskytnúť štátom účinnejšie nástroje na presadzovanie migračnej politiky.

Legislatíva zároveň rozširuje právomoci úradov. Počíta s dlhším zadržiavaním migrantov, so zákazmi vstupu, s finančnými sankciami či so zhromažďovaním biometrických údajov. Kontroverzie vyvolali aj ustanovenia umožňujúce prehliadky obydlí a zadržiavanie maloletých.

Ľudskoprávne organizácie varujú, že nové opatrenia môžu viesť k zneužívaniu a oslabeniu ochrany základných práv migrantov. Kritici hovoria o najtvrdšom sprísnení migračnej politiky EÚ za posledné roky.

(reuters, max)

Minúta  |  

FBI a štátne úrady majú poskytnúť dôkazy v prípade Epstein

Zákonodarcovia v americkom štáte Nové Mexiko rozšírili vyšetrovanie prípadu zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina a vydali prvé predvolania na predloženie dokumentov a dôkazov.

Komisia pravdy, ktorá vznikla vo februári ako prvá svojho druhu v USA, požiadala o súčinnosť 14 subjektov vrátane FBI, ministerstva spravodlivosti Nového Mexika, kancelárie guvernéra či vedeckého inštitútu v Santa Fe.

Vyšetrovanie sa zameriava na údajné obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely, možné vedecké a medicínske experimenty na Epsteinovom ranči v Novom Mexiku, ale aj na siete vplyvných osôb, ktoré mu podľa vyšetrovateľov mohli pomáhať vyhýbať sa zodpovednosti počas viac než dvoch desaťročí.

Pred komisiou vypovedala aj Rachel Benavidezová, ktorá tvrdí, že na ranči ju sexuálne zneužívali. Spolu s rodinou zosnulej údajnej ďalšej obete Virginie Giuffreovej vyzvala na dôkladné odhalenie všetkých osôb, ktoré sa na zločinoch podieľali alebo ich kryli. „Vieme, že Jeffrey Epstein nemohol konať sám,“ skonštatovala.

Prípad môže mať širší dosah aj mimo Nového Mexika. Vyšetrovatelia nevylučujú, že sa objavia nové informácie o verejne známych osobnostiach, ktoré navštevovali Epsteinove nehnuteľnosti. Pozostalí po obetiach zároveň vyzývajú na podobné vyšetrovania aj v ďalších štátoch USA.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.