V mene bruselských právd teda budeme musieť obetovať biodiverzitu, krajinný ráz a kvalitu života obyvateľov, keď v desiatkach zón v blízkosti obývaných lokalít majú vzniknúť veterné parky.

Kto je v koalícii za a kto proti

Integrovaný plán pretláčajú najmä ministri Hlasu, konkrétne ministerstvo hospodárstva Denisy Sakovej a aj Tomáš Drucker, ktorý po Petrovi Kmecovi prebral post podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Naopak, minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) presadil zákon, aby o veterných parkoch najprv museli rozhodnúť občania v dotknutých obciach.

Navyše premiér Robert Fico tento týždeň po zasadaní kabinetu vyhlásil, že Slovensko má na základe plánu obnovy a odolnosti, ktorý prijala predchádzajúca vláda, v tomto ohľade určité administratívne povinnosti. A tie si, ako dodal, aj splníme. „Ale ako predseda vlády oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ zvýraznil premiér.

Naša krajina má, pokračoval predseda vlády, „excelentný“ energetický mix, pretože vyrába 85 percent elektrickej energie z bezuhlíkových zdrojov. „Máme interkonektory so všetkými susedmi, sme čistý vývozca elektrickej energie. A ak si zoberieme, že je to 85 percent ‚free carbon‘, tak patríme medzi svetovú špičku. A do toho chceme ešte, samozrejme, priradiť aj naše plány na výstavbu nového jadrového zdroja,“ pripomenul Fico.

Vzdor voči gigantom

Proti „rozkazu z Bruselu“ zničiť krajinný ráz a zdravie obyvateľov sa postavilo niekoľko občianskych iniciatív. A tisíce občanov, ktorí protestujú. Protesty a petície pritom nežiadajú nič, čo by nebolo bežnou a automatickou súčasťou demokratických krajín.

Najmä zavedenie povinného súhlasu občanov žijúcich v obciach a mestách, ktorí budú negatívnymi dôsledkami aj 250-metrových veterných monštier – len na porovnanie, televízna veža na bratislavskom Kamzíku má aj s vrchnou anténou výšku necelých 200 metrov – priamo dotknutí a pocítia ich na kvalite svojich životov. Bez ich povolenia by nikto nemal mať právo len tak bez dôvodu zničiť krajinu, v ktorej žijú.

Miestne referendum sa má konať pri všetkých závažnejších environmentálnych projektoch. A to aj v prípade, že by boli vyhlásené za verejný záujem alebo strategickú investíciu. Tento bod je veľmi dôležitý. Brusel a novodobá oligarchia, ktorá si zo zelenej energie urobila biznis, totiž tieto floskuly používa veľmi podobne ako kedysi komunisti pri pretláčaní devastačných environmentálnych nápadov.

Petícia aktivistov protestujúcich proti veterným elektrárňam žiada vyhodnotenie účinkov infrazvuku a nízkofrekvenčného hluku a posúdenie dlhodobých likvidačných účinkov gigantických veterných turbín, infrazvuku a nízkofrekvenčného hluku, stroboskopického efektu a blikajúceho tieňa.

V dnešnej dobe má však slovo demokracia svoje vlastné špecifiká. Demokratické je to, čo rozkáže Brusel, a ani o jeho bludoch preto medzi pokrokovými ľuďmi neslobodno pochybovať. Vystavíte sa tým podozreniu, že ste ruský troll (alebo niečo podobné). Nie je prekvapením, že svoju úlohu v demokracii nedokážu v takomto nastavení plniť ani médiá takzvaného hlavného prúdu.

Takýmto spôsobom sa takmer akékoľvek plány z bruselskej centrály presadia podobne, ako sa to kedysi podarilo s podivuhodnými konštruktmi bez komplexných dopadových štúdií, ako sú Green Deal alebo emisná norma Euro 7, ktorou sa fakticky zakázali klasické spaľovacie autá.

Spočiatku na týchto „myšlienkových perlách“ pracovali len bruselské oddelenia s poznámkou, že my ostatní sa o to nemáme zaujímať, pretože ide len o „predbežné plány“ a prípravné dokumenty. Máme si vraj počkať, kým bude k dispozícii niečo rukolapné. Keď sme si počkali, bežný ľud sa potom už len dozvedel, že ide o záväzne prijaté dokumenty, s ktorými už vlastne nie je možné nič robiť. A ktoré nám proti našej vôli naplánujú budúcnosť na desaťročia vopred.

Podobné metódy prevzaté z totalitných režimov bude Brusel používať čoraz častejšie. Možno preto, že nemá na výber. V demokraciách sa bludy – pretláčané v tomto prípade v záujme zelenej oligarchie – presadia dobrovoľne cez ľudí zdola len ťažko. Tak ich treba oklamať, zmanipulovať, podať im tie „správne“ informácie. A to za výdatnej pomoci im naklonených médií. V prípade akýchkoľvek „zelených“ projektov sa to deje už desaťročia, a to v masovom meradle.

Už sme si zvykli, že životné prostredie patrí medzi triednych nepriateľov Bruselu, poznáme to pri všetkých ideológiách, ktoré pripomínajú zotletú zelenú farbu. Stačí ich však označiť ako zelené projekty a odrazu sa aj environmentálne škodlivým projektom povinne tlieska.

Povinnosť integrovať zelené nezmysly

Bruselský aktivizmus nesmie byť nadradený zdraviu, prírode a normálnemu životu občanov. Veterné turbíny sa pretláčajú zhora napriek tomu, že Slovensko je energeticky sebestačný štát, ktorý má navyše efektívne spôsoby výroby zelenej a environmentálne neškodnej elektriny (najmä jadro). V produkcii environmentálne neškodnej energie patríme medzi premiantov Európy.

Obrie betónové ozruty môžu mať devastačný účinok na životné prostredie, biodiverzitu, kvalitu života a zdravie dotknutých ľudí, významne sa zmení prírodný ráz celej oblasti, keďže veterné turbíny sa budú týčiť do výšky štvrť kilometra. To všetko bez toho, aby existoval akýkoľvek ekonomický či energetický zmysel.

Na Slovensku prebieha nekritické pretláčanie veterných turbín práve v čase, keď v Nemecku (ktoré je, prirodzene, o krok „ďalej“) prebieha ostrá diskusia vzhľadom na výskum Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi, podľa ktorej obce s vysokou koncentráciou veternej energie čelia významnému nárastu prípadov srdcového zlyhania a závažných arytmií, ktoré spôsobuje dlhodobé vystavenie človeka nízkofrekvenčnému šumu.

Štúdia analyzovala lekárske registre štyroch nemeckých obcí v okrese Padeborn v rokoch 2015 až 2024. Obce Lichtenau a Borchen majú vo svojom katastri až 224 turbín, obce Hövelhof a Delbrück (osem veterných turbín) slúžili ako porovnávacia skupina. Štatistickú významnosť týchto rozdielov výskumníci pomenovali ako veľmi vysokú.

Kvalitu života a zdravia ľudí negatívne ovplyvňuje aj infrazvuk. Francúzi platili odškodné ľuďom, ktorí žili v blízkosti veterných turbín a mali pre ne zdravotné ťažkosti.

Nízkofrekvenčné zvuky a infrazvuk spôsobený veternými turbínami majú deštrukčné zdravotné dôsledky, ako sú vyčerpanie, nespavosť, bolesti hlavy, úzkosť, depresie, problémy s koncentráciou, myslením, zrýchlenie tepovej frekvencie či dokonca zníženie srdcovej činnosti. Dlhodobé vystavovanie tomuto typu hluku môže viesť k vážnym psychickým a zdravotným problémom.

Spomínané škodlivé účinky dokazujú napríklad zverejnené vedecké poznatky z oblasti medicíny, akustiky a životného prostredia, ktorých autorkou je kanadská environmentálna vedkyňa Magda Havasová. Tá priniesla sériu článkov na tému „Prečo niektorí obyvatelia v blízkosti veterných turbín ochorejú“, v ktorých píše nielen o zdravotných ťažkostiach z dôvodu hluku či infrazvuku, ale aj o elektromagnetických javoch spojených s prevádzkou turbín.

K ďalším bádateľom v tejto oblasti patrí aj profesor otolaryngológie na Washington University School of Medicine Alec N. Salt so spoluautorom štúdie, biológom Jamesom A. Kaltenbachom, ktorí sledovali infrazvuk produkovaný veternými turbínami, stimulujúci vonkajšie sluchové bunky v uchu. Tie nevnímajú zvuk vedome, ale môžu vyvolávať pocity tlaku, tinitusu alebo narúšať spánok prostredníctvom podvedomých nervových dráh.

Devastácia na desaťročia

Z uvedených skutočností vypláva, že veterné turbíny môžu trvalo poškodiť a „zamoriť“ územie v širšom okolí pre svoju gigantickú výšku, pričom sa uvádza aj údaj viac ako 260 metrov.

Vzletné ideológie majú tú vlastnosť, že nie sú postavené na zdravom rozume, a preto sa po niekoľkých desaťročiach skončia, keď fanatizmus vyprchá. Aj mnohé bruselské sny o krajších zajtrajškoch nezanechajú jedného dňa výraznejšie stopy.

No výstavba gigantických betónových veterných obrov je úplne iná liga, ktorá má potenciál zdevastovať životné prostredie na generácie vopred.

Slovensko by sa malo takýmto plánom Bruselu postaviť a klásť dôraz na ekologicky prijateľné a pre normálny život občanov akceptovateľné zdroje, aj keby sme tým mali spochybniť pohanské motívy animistických bruselských náboženstiev. Teda akési klaňanie sa božstvám slnka a vetra, ktoré nám následne za odmenu zošlú z neba elektrinu.