Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cudzinci po útočisku dostanú šancu na prechodný pobyt

Cudzinci s dočasným útočiskom budú môcť po skončení tohto štatútu požiadať o prechodný pobyt na Slovensku. Umožní to novela zákona o pobyte cudzincov, ktorú v utorok schválil parlament. Žiadatelia budú musieť preukázať účel pobytu a zabezpečené ubytovanie.

Ministerstvo vnútra zmenu zdôvodňuje tým, že bez nového riešenia by sa mnohí príjemcovia dočasného útočiska po jeho skončení mohli ocitnúť na Slovensku nelegálne alebo by boli nútení krajinu opustiť. Tí, ktorí o pobyt nepožiadajú, budú môcť po skončení dočasného útočiska zostať na Slovensku ešte jeden rok, a to výlučne na účel dobrovoľného návratu do vlasti.

Novela zároveň sprísňuje pravidlá pre cudzincov s prechodným pobytom, ktorí na Slovensku podnikajú. Počas celého trvania pobytu nebudú môcť mať nedoplatky voči štátu ani iným subjektom.

Súčasťou zmien sú aj zriadenie centrálneho vízového orgánu na ministerstve zahraničných vecí, možnosť digitálneho dokladu o pobyte v mobilnej aplikácii a rýchlejšie vykonávanie administratívneho vyhostenia v prípadoch bezpečnostného rizika alebo hrozby úteku. Väčšina zmien začne platiť od 15. júla.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nízkopríjmové SZČO si vydýchnu, od júla klesne odvodová záťaž

Národná rada SR schválila zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorá od 1. júla 2026 zníži odvodové zaťaženie nízkopríjmových živnostníkov a ďalších samostatne zárobkovo činných osôb. Kľúčovou novinkou je zrušenie povinnosti platiť takzvaný mikroodvod pre SZČO, ktoré nedosahujú dostatočný príjem a nemusia podávať daňové priznanie.

Po novom bude povinnosť platiť sociálne odvody viazaná na príjmový test. Poistenie vznikne len tým podnikateľom, ktorých ročný príjem presiahne 10,5-násobok životného minima, čo pri zdaňovacom období 2025 predstavuje 2 876,90 eura.

Predkladatelia argumentujú, že pôvodné nastavenie zavedené od začiatku roka 2026 zaťažovalo aj osoby s minimálnymi alebo nulovými príjmami, čím sa podnikanie stávalo ekonomicky nevýhodným.

Základný systém vzniku povinného poistenia a päťmesačné „odvodové prázdniny“ pre nových živnostníkov zostávajú zachované.

Poslanci zároveň schválili elektronické zdieľanie údajov medzi Sociálnou poisťovňou a úradmi práce, ktoré má od roku 2027 zefektívniť posudkovú činnosť. Návrh opozície na odlišné nastavenie hranice mikroodvodu parlament nepodporil.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kauzy Donovaly a Báč prerušili, obžalovaná namieta podpis

Hlavné pojednávanie v kauzách Donovaly a Báč musel Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici nečakane prerušiť. Dôvodom bolo vyhlásenie jednej z obžalovaných Jany Šlachtovej, ktorá spochybnila dokument nachádzajúci sa v súdnom spise. Tvrdí, že sa nikdy nevzdala práva na povinnú obhajobu a podpis na príslušnej listine nie je jej.

Šlachtová, ktorá už skôr priznala vinu a v jej prípade sa rieši len výška trestu, zároveň požiadala o ustanovenie náhradného obhajcu. Podľa právnikov ide o mimoriadne nezvyčajnú situáciu, s ktorou sa musí senát procesne vyrovnať, keďže obžalovaná musí mať pri konaní zabezpečenú obhajobu.

V kauze čelia obžalobe Marian Kočner, Peter Pecha a Šlachtová pre podozrenia z daňového podvodu súvisiaceho s obchodmi s nehnuteľnosťami na Donovaloch, kde údajne škoda na DPH presiahla osem miliónov eur.

Kočner je zároveň obžalovaný aj v prípade golfového areálu v Báči, kde sa údajná škoda pri poškodzovaní veriteľa pohybuje okolo troch miliónov eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

PS kritizuje plán odoberať dávky. Tvrdí, že zasiahne deti

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje pripravované opatrenia ministerstva práce, ktoré počítajú s odoberaním dávok v hmotnej núdzi, prídavkov na deti či príspevkov na náhradnú starostlivosť. Podľa poslankyne Ingrid Kosovej zasiahnu najmä deti, ktoré za rozhodnutia alebo zlyhania dospelých nenesú zodpovednosť.

PS spochybňuje najmä projekt „Práca namiesto dávok“. Tvrdí, že ľudí motivovala k zamestnaniu možnosť súbežného poberania dávky a mzdy, nie hrozba straty sociálnej podpory. Kritiku vyvoláva aj plánované krátenie prídavkov pri záškoláctve. Podľa opozície by bolo efektívnejšie, keby peniaze smerovali cez školy, obce alebo neziskové organizácie na školské potreby, stravu či oblečenie detí.

Ministerstvo práce oponuje, že doterajšie prístupy nepriniesli dostatočné výsledky a sociálne dávky nemôžu nahrádzať príjem z práce. Zdôrazňuje, že opatrenia nemajú trestať deti, ale chrániť ich záujmy. Rezort sa odvoláva aj na podporu komisára pre deti Jozefa Mikloška.

PS odmieta avizované kontroly náhradnej starostlivosti, ktoré podľa strany nespravodlivo spochybňujú celý systém pre niekoľko ojedinelých prípadov.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA zvažujú jadrové lietadlá v ďalších krajinách NATO

Spojené štáty a ich spojenci v NATO diskutujú o možnosti rozšíriť počet európskych krajín, ktoré by hostili americké lietadlá schopné niesť jadrové zbrane. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa správy americkí predstavitelia naznačili ochotu rozšíriť program takzvaných lietadiel s dvojitou schopnosťou (Dual-Capable Aircraft – DCA), ktoré môžu vykonávať konvenčné aj jadrové údery. V súčasnosti sa americké jadrové zbrane nachádzajú v šiestich členských štátoch NATO, no Aliancia údajne zvažuje ich rozmiestnenie aj v ďalších krajinách.

Najväčší záujem prejavujú štáty na východnom krídle NATO, predovšetkým Poľsko a niektoré pobaltské krajiny. Tie dlhodobo upozorňujú na rastúce bezpečnostné riziká vyplývajúce z ruskej agresívnej politiky a vojny proti Ukrajine.

Financial Times zároveň upozorňuje, že nejde o bezprostredné rozhodnutie a konkrétna dohoda zatiaľ nie je na stole. Diskusie vedú na úrovni aliančných štruktúr a sú súčasťou širších úvah o posilnení odstrašujúcich schopností NATO.

Téma získava na význame aj v súvislosti s postojom administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Washington opakovane zdôrazňuje, že bude naďalej poskytovať jadrový dáždnik svojim spojencom, zároveň však žiada európske krajiny, aby výraznejšie investovali do vlastnej obrany.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovenské potraviny stagnujú, na pultoch tvoria 40 percent ponuky

Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov sa v roku 2026 nezmenil a zostal na úrovni 40,4 percenta. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Potravinárskej komory Slovenska, podľa ktorej sa ani napriek vysokým podporám v poľnohospodárstve nepodarilo zvýšiť zastúpenie domácich výrobkov v predajniach.

Prezident komory Daniel Poturnay kritizoval dlhodobé smerovanie agrárnej politiky. Podľa neho štát investuje do poľnohospodárskej prvovýroby približne miliardu eur ročne, no výsledkom nie je vyššia potravinová sebestačnosť ani väčší podiel slovenských výrobkov v obchodoch.

Najvyššie zastúpenie slovenských potravín si aj tento rok udržali predajne COOP Jednota s podielom 55 percent. Nasledujú siete Fresh (53 percent) a CBA (47 percent). Na opačnom konci rebríčka zostáva Lidl, kde slovenské výrobky tvorili len tretinu ponuky. Druhý najnižší podiel zaznamenala po rozšírení siete Biedronka, kde klesol na 34 percent.

Prieskum zároveň ukázal, že slovenské výrobky sú najviac zastúpené v menších predajniach, zatiaľ čo najmenej ich ponúkajú diskontné reťazce. Z kategórií dominujú domáce produkty pri mlieku, minerálnych vodách, víne či mäsových výrobkoch. Naopak, najnižší podiel slovenských výrobkov je pri cukrovinkách, olejoch a konzervovaných potravinách.

Regionálne vedie Banskobystrický kraj so 47-percentným podielom slovenských potravín. Najnižšie zastúpenie zaznamenali predajne v Trnavskom a Bratislavskom kraji.

Prieskum realizovali vo viac ako 330 predajniach po celom Slovensku, pričom používajú rovnakú metodiku už od roku 2011.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.