Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež Lev XIV. zveril vplyvný vatikánsky úrad laičke

Pápež Lev XIV. vymenoval Mariu Montserrat Alvaradovú na čelo vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu. Stane sa tak prvou laičkou, ktorá povedie jedno z dikastérií Svätej stolice.

Alvaradová, súčasná prezidentka amerického katolíckeho mediálneho domu EWTN News, nastúpi do funkcie 1. novembra a nahradí Paola Ruffiniho, ktorý odchádza do dôchodku. Dikastérium dohliada na vatikánsky spravodajský portál, rozhlas, noviny, tlačové stredisko, vydavateľstvo aj filmový archív.

Rodáčka z Mexico City, ktorá je od roku 2008 občiankou USA, označila svoje vymenovanie za nečakané a vyjadrila pripravenosť slúžiť pápežovi na začiatku jeho pontifikátu.

Jej nominácia naznačuje pokračovanie kurzu, ktorý nastavil pápež František. Počas svojho pontifikátu posilnil zastúpenie žien vo Vatikáne a do významných funkcií vymenoval viaceré rehoľníčky aj laičky. V posledných mesiacoch svojho života poveril vedením významných úradov sestry Raffaellu Petriniovú a Simonu Brambillovú.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Únia zrejme umožní deportácie migrantov do centier mimo bloku

Európska komisia privítala politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o vytvorení spoločného európskeho systému návratu migrantov. Nové pravidlá umožnia aj zriaďovanie návratových centier v tretích krajinách pre osoby, ktoré nemajú právo zdržiavať sa na území Únie.

„Dnešná (utorková) dohoda ukazuje, že dávame do poriadku náš európsky dom. Vďaka novým pravidlám máme väčšiu kontrolu nad tým, kto môže prísť do EÚ, kto môže zostať a kto musí odísť,“ uviedol eurokomisár pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner.

Nariadenie zavádza spoločné postupy pri vydávaní rozhodnutí o návrate, ich vzájomné uznávanie a prísnejšie pravidlá núteného návratu. Tie budú povinné napríklad v prípadoch, keď osoba predstavuje bezpečnostné riziko, nespolupracuje, presunie sa do iného členského štátu alebo dobrovoľne neopustí EÚ v stanovenej lehote.

Návratové centrá bude možné zriaďovať na základe dohôd s tretími krajinami, ktoré dodržiavajú medzinárodné právo a zásady ochrany ľudských práv.

Podľa EK sa miera návratov v roku 2025 zvýšila na 28 percent, čo je najviac za posledných desať rokov. Počet skutočných návratov je však stále nízky, preto majú nové pravidlá členským štátom pomôcť zrýchliť a zefektívniť návrat osôb bez oprávnenia na pobyt v EÚ.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Francúzsky kabinet reaguje na násilnosti po triumfe PSG

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu chce urýchliť prijatie bezpečnostného zákona RIPOST po násilnostiach, ktoré vypukli po víťazstve futbalistov Paríža Saint-Germain v Lige majstrov. Prezidenta Emmanuela Macrona požiada o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu začiatkom júla.

Návrh zákona, ktorý už schválil Senát, sa zameriava na potláčanie každodenných prejavov narušovania verejného poriadku vrátane nelegálnych rave párty, zneužívania rajského plynu, používania pyrotechniky či drog. Zároveň rozširuje niektoré právomoci polície a možnosti dohľadu.

Podľa francúzskeho ministerstva vnútra bolo počas osláv víťazstva PSG zranených viac ako 200 ľudí a jedna osoba prišla o život. Lecornu zároveň vyhlásil, že páchatelia by mali niesť väčšiu zodpovednosť za spôsobené škody. Od ministrov preto žiada návrhy na účinnejšie vymáhanie náhrady škôd.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šmída končí vo funkcii riaditeľa Správy slovenských jaskýň

Riaditeľ Správy slovenských jaskýň Branislav Šmída sa rozhodol odstúpiť zo svojej funkcie. Rozhodnutie ukončiť svoje pôsobenie vo funkcii riaditeľa prijal z osobných, rodinných a profesijných dôvodov. Informoval o tom odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR.

Šmída podľa ŠOP vzal do úvahy aj sériu medializovaných útokov a verejných kontroverzií, ktoré v ostatnom období sprevádzali jeho pôsobenie. „Napriek svojmu presvedčeniu o správnosti a odbornosti vykonávanej práce sa rozhodol uprednostniť záujmy inštitúcie a ochranu jej dobrého mena,“ spresnila ŠOP.

Štátna ochrana prírody rešpektuje jeho postoj, ktorého cieľom je, aby odborná organizácia ochrany prírody nebola vťahovaná do verejných polemík či politických sporov. „Našou prioritou ostáva stabilita a odborné vedenie v oblasti ochrany prírody vrátane správy jaskýň,“ uzavrela ŠOP.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ďalšia prítomnosť amerických vojsk v Litve sa prehodnocuje

Budúcnosť prítomnosti amerických vojakov v Litve zostáva otvorená. Minister obrany Robertas Kaunas uviedol, že ďalšia rotácia amerických jednotiek sa prehodnocuje v súvislosti so zmenami v rozmiestnení síl USA v Európe.

Súčasní americkí vojaci odchádzajú podľa plánu, no nová rotácia zatiaľ neprichádza. Kaunas po rokovaní s americkým ministrom obrany Petom Hegsethom uviedol, že Vilnius dostal uistenie o pokračovaní americkej prítomnosti, nie je však jasné, kedy nové jednotky dorazia, v akom počte a s akými odbornosťami.

Ak by sa nasadenie odložilo, Litva by po prvý raz od roku 2020 zostala bez amerického obrneného práporu s približne tisíckou vojakmi.

Litovský minister zároveň zdôraznil, že Spojené štáty naďalej považujú pobaltský región za strategicky dôležitý pre NATO. Litva, ktorá susedí s Ruskom, od roku 2022 strojnásobila výdavky na obranu a tento rok na ňu plánuje vyčleniť 5,4 percenta HDP.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Lunter a Nosko dostali pokutu za neúplne majetkové priznanie

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter a primátor Banskej Bystrice Ján Nosko majú pre neúplné majetkové priznanie zaplatiť pokutu vo výške troch mesačných platov. Rozhodli o tom členovia Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií na utorkovom zasadnutí. Potvrdila to šéfka výboru Veronika Remišová (Hnutie Slovensko – Za ľudí).

Výbor zároveň rozhodol o začatí ďalších konaní voči nezaradenému poslancovi Jánovi Ferenčákovi. Týka sa to jeho výrokov o poskytnutí pôžičky tretej osobe, čím mu vznikla pohľadávka, ktorú však nemal uvedenú v majetkovom priznaní. Prvé konanie výbor otvoril ešte v apríli, teraz otvoril konania aj za ďalšie roky. „Týkalo sa to viacerých rokov,“ ozrejmila Remišová.

Pri výbore pre nezlučiteľnosť funkcií bola zároveň vytvorená pracovná skupina zo zástupcov koalície aj opozície. Jej cieľom bude riešiť problémy aplikačnej praxe ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

„Vítam snahu opozičných aj koaličných poslancov zlepšiť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, odstrániť niektoré nejasnosti a prispieť k tomu, aby sa kontrola majetkových priznaní politikov zefektívnila. Verejná kontrola politikov je kľúčová pri prevencii podvodov a korupcie v politike,“ dodala Remišová.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.