Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH vyzýva Kaliňáka, aby sa zodpovedal parlamentu

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) by sa mal podľa KDH prísť zodpovedať parlamentu za problémy pri výstavbe vojenskej nemocnice v Prešove a podporiť otvorenie mimoriadnej schôdze, na ktorej ho chce opozícia odvolávať. Vyhlásil to poslanec Peter Stachura.

Poslanci Smeru už avizovali, že otvorenie schôdze nepodporia.

KDH tvrdí, že na odvolanie ministra predložilo 12 dôvodov, medzi nimi netransparentnosť, nekvalitu a neefektivitu projektu. Zároveň zdôrazňuje, že novú nemocnicu v Prešove Slovensko potrebuje.

Rezort obrany koncom apríla pozastavil výstavbu nemocnice pre kontrolu kvality nosných prvkov stavby. Vlani uzavrel zmluvu na modernizáciu prešovskej fakultnej nemocnice za 447,8 milióna eur bez DPH. Po výsledkoch kontroly Kaliňák avizoval odstúpenie od zmluvy a na dokončenie projektu bola vyhlásená nová súťaž.

Minister kritiku odmieta. Začiatkom júna uviedol, že náklady na výstavbu zostávajú pod úrovňou trhových cien, a deklaroval pripravenosť pravidelne informovať novinárov aj poslancov o priebehu prác.

Nová nemocnica má mať 1 009 lôžok s možnosťou rozšírenia na 1 200 a je realizovaná ako strategická investícia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Bytová výstavba klesla hlboko pod dlhodobý priemer

V prvom štvrťroku 2026 na Slovensku dokončili 2 210 bytov, čo je najmenej spomedzi prvých štvrťrokov od roku 2000. Počet kolaudácií medziročne klesol o viac ako štvrtinu a za 10-ročným priemerom zaostal o viac ako 40 percent, informoval Štatistický úrad SR.

Najväčší podiel dokončených bytov tvorili byty v rodinných domoch. Pokles kolaudácií zaznamenali všetky kraje – od 56 percent v Bratislavskom kraji po štyri percentá v Nitrianskom kraji. V porovnaní s dlhodobým priemerom sa počet dokončených bytov dvojciferne znížil vo všetkých regiónoch.

V prvom štvrťroku sa zároveň začala výstavba menej ako 2 100 bytov, čo je najmenej od roku 1998. Počet začatých bytov medziročne klesol o viac ako tretinu a bol o polovicu nižší ako dlhodobý priemer. Rodinné domy tvorili 61 percent z nich.

Výstavba sa medziročne spomalila v piatich krajoch, najvýraznejšie v Košickom a Bratislavskom kraji. Rast zaznamenali tri kraje, najviac Nitriansky kraj, kde počet začatých bytov vzrástol o viac ako 80 percent. V porovnaní s dlhodobým priemerom bol rast evidovaný iba v Nitrianskom kraji.

Ku koncu marca 2026 bolo na Slovensku rozostavaných 77 600 bytov, medziročne o 0,8 percenta viac a o 1,7 percenta viac ako 10-ročný priemer.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Lev XIV. navštívi migrantov na Kanárskych ostrovoch

Pápež Lev XIV. absolvuje v období od 6. do 12. júna svoju prvú návštevu krajiny Európskej únie mimo Talianska. Vyvrcholením týždňovej cesty do Španielska bude stretnutie s migrantmi na Kanárskych ostrovoch, ktorí riskovali svoje životy pri plavbe cez Atlantický oceán v snahe dostať sa do Európy.

Podľa predstaviteľov katolíckych charitatívnych organizácií má návšteva vyslať jasný signál solidarity s migrantmi.

Riaditeľka organizácie Caritas Canarias Caya Suárez Ortegová informovala, že pápež chce stáť „bok po boku“ s ľuďmi, ktorí podstúpili nebezpečnú cestu za lepším životom. Mnohí z pozvaných migrantov podľa nej reagovali na správu o stretnutí s veľkou vďačnosťou.

Migračná trasa na Kanárske ostrovy patrí medzi najnebezpečnejšie na svete. Podľa mimovládnej organizácie Caminando Fronteras pri pokuse dostať sa na súostrovie vlani zahynulo viac ako 3-tisíc ľudí, často počas plavby na provizórnych plavidlách.

Lev XIV. sa už v minulosti kriticky vyjadroval k tvrdým protiimigračným opatreniam, a jeho návšteva prichádza v čase, keď španielska vláda realizuje rozsiahly program legalizácie pobytu migrantov.

Pápež počas pobytu vystúpi aj pred španielskym parlamentom a stretne sa s najvyššími predstaviteľmi štátu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko prudko zvyšuje výrobu dronov, rast prekonal 100 percent

Výroba dronov zostáva jedným z najdynamickejších segmentov ruského obranného priemyslu. Podľa údajov federálnej služby štátnej štatistiky vzrástla produkcia bezpilotných systémov v apríli medziročne o 117 percent, pričom za celý rok 2025 dosiahla priemerný rast 68 percent.

Agentúra Bloomberg upozorňuje, že ide o oblasť, v ktorej Moskva dokáže expandovať aj napriek spomaľovaniu výroby tankov, obrnenej techniky či raketových komponentov.

Ruský prezident Vladimir Putin už skôr uviedol, že Rusko vlani vyrobilo približne 1,4 milióna dronov. Ukrajinská rozviedka odhaduje, že konca tohto roka chce Moskva zvýšiť produkciu na viac ako sedem miliónov FPV dronov ročne.

Bezpilotné systémy sa stali kľúčovým nástrojom ruskej armády pri útokoch na ukrajinskú infraštruktúru a zároveň predstavujú lacnejšiu alternatívu k riadeným strelám. Výroba dronov je navyše flexibilnejšia a menej náročná na zdroje.

(mja)

Minúta  |  

Stabilná vláda sa bez Maďarov zložiť nedá, tvrdí Gubík

Predseda mimoparlamentnej Maďarskej aliancie László Gubík v TASR TV vyhlásil, že jeho strana chce po parlamentných voľbách v roku 2027 stáť na strane politickej zmeny.

Tvrdí, že bez zastúpenia maďarskej komunity nebude možné vytvoriť stabilnú vládu a zároveň priniesť nových voličov do opozičného tábora.

Potvrdil, že Maďarská aliancia už rokuje s Progresívnym Slovenskom a KDH o programových prienikoch, pričom ďalšia spolupráca závisí od ochoty ostatných opozičných strán.

Gubík označil za nepravdu vyjadrenie liberálov z SaS o zmene postoja po výmene vlády po posledných parlamentných voľbách v Maďarsku. Odmietol aj vyjadrenia Hnutia Slovensko, že by jeho strana po voľbách a telefonáte z Budapešti mohla podporiť Smer, keďže túto povolebnú spoluprácu už vylúčila.

Zároveň vysvetlil, že dôvodom odmietnutia spolupráce so Smerom sú kroky súčasnej vlády voči maďarskej komunite a výhrady k novele Trestného zákona týkajúcej sa Benešových dekrétov. Voči Hlasu si však Maďarská aliancia ponecháva otvorený priestor na ďalšie diskusie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelená transformácia ohrozuje státisíce pracovných miest

Európska komisia varuje, že vysoké ceny energií, zelená transformácia a reštrukturalizácia priemyslu môžu v najbližších rokoch ohroziť státisíce pracovných miest v EÚ.

Podľa dokumentov, ktoré získal portál Politico, môže len tohtoročný rast cien energií ohroziť až 560-tisíc pracovných miest, najmä v stavebníctve, chemickom priemysle, hutníctve a doprave.

Mimoriadne silný tlak pociťuje automobilový sektor, kde je podľa Komisie v hre približne 600-tisíc pracovných miest v dôsledku prechodu na elektromobilitu a rastúcej konkurencie z Číny. Ohrozené sú aj pracovné miesta vo výrobe batérií a solárnych panelov.

Brusel zároveň očakáva mierny rast nezamestnanosti a vyššie zadlžovanie členských štátov. Komisia preto chce viac zdôrazniť investície do vzdelávania, rekvalifikácií a technických zručností.

Podľa eurokomisárky Roxany Mînzatu bude budúca konkurencieschopnosť Európy závisieť predovšetkým od kvalifikovanej pracovnej sily, nie iba od technológií či kapitálu.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.