Preskočiť na obsah
  |  

Prípad spútaného študenta vyvolal v Británii nepokoje

Britská ministerka vnútra Shabana Mahmoodová odsúdila násilné protesty po vražde 18-ročného študenta Henryho Nowaka. Ten bol minulý rok spútaný policajtmi, keď ležal smrteľne zranený, po tom, čo jeho útočník falošne tvrdil, že ho rasovo napadol.

Prípad vyvolal politickú búrku po tom, čo bol v pondelok odsúdený Nowakov vrah Vickrum Digwa. Zábery z policajných kamier ukázali, že mladík policajtom hovoril, že bol bodnutý a nemôže dýchať, no jeden z nich mu neveril. Patológovia však dospeli k záveru, že by zraneniam podľahol bez ohľadu na reakciu záchranných zložiek.

Mahmoodová odmietla, aby tragédia slúžila na vyvolávanie násilia a nepokojov. V Southamptone sa demonštranti stretli s políciou, lietali predmety a zadržaní boli dvaja ľudia. Ďalší protest je plánovaný pred parlamentom v Londýne.

Rodina označila zaobchádzanie s Nowakom za neľudské a ponižujúce, zároveň však vyzvala, aby jeho smrť nebola zneužívaná na ďalšie rozdeľovanie spoločnosti.

Prípad otvoril debatu o policajných pravidlách pri zaobchádzaní s rôznymi etnickými skupinami. Vláda privítala ich preverenie, odmietla však tvrdenia o dvojitom systéme. Hampshire Police sa ospravedlnila; jeden z policajtov rezignoval.

(reuters, bak)

  |  

Kaliňák: Rozmiestnenie jadrových zbraní prispieva k eskalácii

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) nesúhlasí s možným posilňovaním rozmiestnenia jadrových zbraní v Európe. Slovensko s takouto žiadosťou podľa jeho slov nepríde.

„Nie sme prívržencami jadrových zbraní. Sú vždy primárnym cieľom akéhokoľvek útoku. Rozumieme politike jadrového odstrašenia aj žiadosti Poľska, ale my máme na to trochu iný názor. Prispieva to k eskalácii,“ povedal.

Dodal, že ak by NATO uvažovalo o pobaltských štátoch, jadrové zbrane tam podľa neho „nemajú čo robiť“. Poľsko označil za jednu z najsilnejších armád a jeden z pilierov NATO.

(lud)

  |  

Prezident vymenoval 30 nových profesorov

Prezident Peter Pellegrini vymenoval v stredu 30 nových profesorov. Hlava štátu v príhovore zdôraznila, že profesorský titul prináša so sebou nielen zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu detí, kondíciu škôl či úroveň vedy, ale že akademická obec zároveň zohráva významnú úlohu aj pri formovaní hodnôt a spoločenskej atmosféry.

„Univerzity a vysoké školy sú nielen vzdelávacími inštitúciami, ale tiež nositeľmi pevných morálnych zásad a hodnôt. Máte tak v rukách obrovskú príležitosť prispieť k tomu, aby sa postupne darilo kultivovať slovenskú spoločnosť,“ skonštatoval Pellegrini.

Podľa prezidenta bude úspech krajiny čoraz viac závisieť aj od toho, ako dokáže rozvíjať a využívať potenciál vlastných ľudí.

Zdôraznil, že pozornosť treba venovať aj rozvoju umelej inteligencie, ktorá zásadným spôsobom mení vzdelávanie, pracovný život aj fungovanie spoločnosti. Je preto podľa neho nevyhnutné učiť mladých ľudí, aby s týmto nástrojom zaobchádzali kompetentne a zodpovedne.

Hlava štátu zároveň verí, že slovenské vysoké školy budú aj naďalej vychovávať odborníkov schopných prispievať k rozvoju krajiny.

(tasr)

  |  

Aspides má hrať hlavnú úlohu pri odmínovaní Hormuzu

Diplomatická služba Európskej únie navrhla, aby námorná misia Aspides prevzala v budúcnosti hlavnú úlohu pri odstraňovaní mín v Hormuzskom prielive. Vyplýva to z dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Podľa materiálu z 26. mája by Únia mala významne prispieť k ad hoc koalícii vedenej Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Nasadenie by sa malo uskutočniť až vtedy, keď to umožnia podmienky a oddelene od bojujúcich strán.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť navrhla, aby operácia Aspides zabezpečovala ako hlavný aktér odmínovanie strategicky dôležitého prielivu v rámci príspevku EÚ k francúzsko-britskej iniciatíve.

Na zmenu mandátu misie je však potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov. Zatiaľ nie je jasné, či by takýto krok podporili.

(reuters, bak)

  |  

Šéf NATO pricestoval do Kyjeva na neohlásenú návštevu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v stredu pricestoval do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu, informovali na sociálnych sieťach Ukrajinské železnice (Ukrzaliznycja).

Portál Ukrainska pravda informuje, že železnice svoj príspevok aj s fotografiami Rutteho na kyjevskej stanici neskôr vymazali.

„Dnes na kyjevskej železničnej stanici s potešením vítame generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Táto návšteva je veľmi dôležitá, rovnako ako všetky predchádzajúce, pretože ide o gesto solidarity a podpory zo strany Aliancie pre našu krajinu,“ napísali železnice v neskôr vymazanom príspevku.

Rutte prišiel do Kyjeva po tom, čo Rusko v uplynulom období podniklo rozsiahle útoky na Ukrajinu vrátane hlavného mesta. Masívna vlna ruských dronových a raketových útokov v noci na utorok pripravila na Ukrajine o život najmenej 23 ľudí.

Ukrajinské velenie informovalo, že Rusko v utorok vypálilo celkovo 73 rakiet a vyslalo 656 dronov. Išlo o jeden z najväčších útokov celej vojny, ktorý preťažil časť ukrajinskej protivzdušnej obrany a spôsobil straty na životoch a materiálne škody aj v metropole Kyjev či meste Dnipro.

(tasr, bak)

  |  

Prieskum: ľudia najviac veria Šimečkovi, Gröhlingovi a Uhríkovi

Dôvera obyvateľov Slovenska v predsedov politických strán zostáva nízka. Ani politik s najlepším výsledkom neprekročil hranicu tretiny populácie. Vyplýva to z reprezentatívneho online prieskumu NMS, ktorý vykonali na vzorke 1 002 respondentov.

Najvyššiu dôveru má predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému ju vyjadrilo 32 percent opýtaných. Nasledujú šéf SaS Branislav Gröhling s 31 percentami a líder Republiky Milan Uhrík s 30 percentami.

Šimečka a Gröhling sú dôveryhodnejší najmä medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi a obyvateľmi Bratislavského kraja. Šimečka silnejšie oslovuje aj najmladších voličov. Uhrík má opačný vekový profil, keď mu najviac dôverujú seniori nad 65 rokov.

Štvrtý skončil Igor Matovič s 28 percentami, päticu uzatvára Milan Majerský s 27 percentami. Matovič má však zároveň najvyššiu nedôveru spomedzi tejto skupiny, a to 68 percent.

Predstavitelia vládnych strán zaostávajú. Robertovi Ficovi dôveruje 26 percent ľudí, Matúšovi Šutajovi Eštokovi 23 percent a Andrejovi Dankovi 20 percent. Všetci traja majú nadpriemernú podporu u starších generácií a ľudí s nižším vzdelaním.

Podľa spoluautora prieskumu Michala Misloviča z NMS je pozoruhodné, že Šutajovi Eštokovi častejšie dôverujú voliči Smeru ako jeho vlastní voliči.

(nms, bak)