Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf NATO pricestoval do Kyjeva na neohlásenú návštevu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v stredu pricestoval do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu, informovali na sociálnych sieťach Ukrajinské železnice (Ukrzaliznycja).

Portál Ukrainska pravda informuje, že železnice svoj príspevok aj s fotografiami Rutteho na kyjevskej stanici neskôr vymazali.

„Dnes na kyjevskej železničnej stanici s potešením vítame generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Táto návšteva je veľmi dôležitá, rovnako ako všetky predchádzajúce, pretože ide o gesto solidarity a podpory zo strany Aliancie pre našu krajinu,“ napísali železnice v neskôr vymazanom príspevku.

Rutte prišiel do Kyjeva po tom, čo Rusko v uplynulom období podniklo rozsiahle útoky na Ukrajinu vrátane hlavného mesta. Masívna vlna ruských dronových a raketových útokov v noci na utorok pripravila na Ukrajine o život najmenej 23 ľudí.

Ukrajinské velenie informovalo, že Rusko v utorok vypálilo celkovo 73 rakiet a vyslalo 656 dronov. Išlo o jeden z najväčších útokov celej vojny, ktorý preťažil časť ukrajinskej protivzdušnej obrany a spôsobil straty na životoch a materiálne škody aj v metropole Kyjev či meste Dnipro.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Prieskum: ľudia najviac veria Šimečkovi, Gröhlingovi a Uhríkovi

Dôvera obyvateľov Slovenska v predsedov politických strán zostáva nízka. Ani politik s najlepším výsledkom neprekročil hranicu tretiny populácie. Vyplýva to z reprezentatívneho online prieskumu NMS, ktorý vykonali na vzorke 1 002 respondentov.

Najvyššiu dôveru má predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému ju vyjadrilo 32 percent opýtaných. Nasledujú šéf SaS Branislav Gröhling s 31 percentami a líder Republiky Milan Uhrík s 30 percentami.

Šimečka a Gröhling sú dôveryhodnejší najmä medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi a obyvateľmi Bratislavského kraja. Šimečka silnejšie oslovuje aj najmladších voličov. Uhrík má opačný vekový profil, keď mu najviac dôverujú seniori nad 65 rokov.

Štvrtý skončil Igor Matovič s 28 percentami, päticu uzatvára Milan Majerský s 27 percentami. Matovič má však zároveň najvyššiu nedôveru spomedzi tejto skupiny, a to 68 percent.

Predstavitelia vládnych strán zaostávajú. Robertovi Ficovi dôveruje 26 percent ľudí, Matúšovi Šutajovi Eštokovi 23 percent a Andrejovi Dankovi 20 percent. Všetci traja majú nadpriemernú podporu u starších generácií a ľudí s nižším vzdelaním.

Podľa spoluautora prieskumu Michala Misloviča z NMS je pozoruhodné, že Šutajovi Eštokovi častejšie dôverujú voliči Smeru ako jeho vlastní voliči.

(nms, bak)

Minúta  |  

Moskva avizuje pokračovanie útokov po zásahu Petrohradu

Rusko bude podľa Kremľa pokračovať v systematických úderoch proti Ukrajine. Vyhlásenie prišlo po tom, čo ukrajinské drony zasiahli ropný terminál a námornú základňu v Petrohrade len niekoľko hodín pred začiatkom ekonomického fóra, na ktorom vystupuje aj prezident Vladimir Putin.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom pripomenul skoršie stanovisko ruského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého budú reakcie Moskvy „systematického charakteru“.

„Naše odpovede budú systematické a už také aj sú,“ odpovedal Peskov v reakcii na otázku týkajúcu sa ukrajinského útoku na Petrohrad.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico: Slovensko nepotrebuje veterné parky

Slovensko nepotrebuje vzhľadom na svoj energetický mix a plány v jadrovej energetike veterné parky. Po stredajšom zasadnutí vlády to povedal premiér Robert Fico (Smer) v súvislosti s plnením plánu obnovy.

„Slovenská republika má na základe plánu obnovy a odolnosti, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou, určité administratívne povinnosti, opakujem, administratívne povinnosti. Ako predseda vlády však oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ zdôraznil Fico.

Slovensko má podľa jeho slov „excelentný“ energetický mix, pretože vyrába 85 percent elektrickej energie z bezuhlíkových zdrojov. „Máme interkonektory so všetkými susedmi, sme čistý vývozca elektrickej energie. A ak si zoberieme, že je to 85 percent ‚free carbon‘, tak patríme medzi svetovú špičku. K tomu chceme ešte, samozrejme, priradiť aj naše plány na výstavbu nového jadrového zdroja,“ pripomenul premiér.

Administratívne povinnosti, ktoré krajine ukladá plán obnovy, Slovensko splní, no nie je podľa Fica odkázané na stavbu veterných parkov.

Postoj vlády sa v tomto podľa neho určite nezmení. „My touto cestou nepôjdeme, máme iné predstavy o tom, ako má vyzerať energetický mix Slovenskej republiky,“ dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Apple sa priblížil k možnej pokute v Indii

Americká spoločnosť Apple súhlasila, že indickému protimonopolnému úradu poskytne finančné údaje o svojom podnikaní v krajine. Dlhoročné vyšetrovanie sa tak posunulo o krok bližšie k možnému rozhodnutiu o sankcii.

Komisia pre hospodársku súťaž v roku 2024 dospela k záveru, že firma zneužila svoje dominantné postavenie na trhu aplikácií pre iPhone. Apple pochybenia odmieta a zistenia plánuje napadnúť.

Podľa dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, spoločnosť na májovom pojednávaní požiadala o posledné predĺženie lehoty na predloženie finančných údajov týkajúcich sa indického trhu. Úrad jej vyhovel a termín stanovil do 25. júna.

Prípad sa začal v roku 2021 na podnet neziskovej organizácie, spoločnosti Match Group a združenia indických startupov ADIF. Sťažovatelia upozorňovali najmä na systém platieb v aplikáciách, ktorý Apple vyžadoval vo svojom obchode App Store.

Apple tvrdí, že na indickom trhu má len malé postavenie, keďže dominantné sú zariadenia so systémom Android od Googlu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko dostalo 66 odporúčaní k menšinovým jazykom

Výbor expertov Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov adresoval Slovensku 66 odporúčaní, 15 z nich na prijatie okamžitých opatrení. Vyplýva to zo správy o šiestom kole monitorovania implementácie charty, ktorú v stredu schválila vláda.

Hodnotenie vychádza zo šiestej implementačnej správy Slovenska a monitorovacej návštevy expertov. Posudzuje opatrenia prijaté po predchádzajúcom monitorovacom cykle a upozorňuje aj na pretrvávajúce nedostatky.

Odporúčania sa týkajú 11 menšinových a regionálnych jazykov vrátane maďarčiny, rómčiny, rusínčiny, ukrajinčiny či češtiny. Zameriavajú sa najmä na používanie týchto jazykov v súdnictve, verejnej správe, médiách, hospodárskom a sociálnom živote, ako aj na vzdelávanie a podporu tolerancie voči menšinovým kultúram.

Ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že experti zaznamenali aj pozitívne trendy, najmä v oblasti verejnej správy pri viacerých menšinových jazykoch.

Vláda zároveň uložila štátnym orgánom, STVR a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín oboznámiť sa so správou a prijať príslušné opatrenia.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.