Preskočiť na obsah
Minúta  |  

BBC: Cameron chcel pred brexitom získať Johnsona na svoju stranu

Bývalý britský premiér David Cameron ponúkol Borisovi Johnsonovi vysoký post vo vláde výmenou za podporu zotrvania Spojeného kráľovstva v Európskej únii pred referendom v roku 2016. Vyplýva to z dokumentu BBC pri príležitosti desiateho výročia brexitu.

Niekdajší londýnsky starosta a Cameronov dlhoročný politický rival spomína, že počas tenisového stretnutia začiatkom roka 2016 dostal ponuku pridať sa ku kampani za zotrvanie v EÚ. Súčasťou údajne bola aj funkcia patriaca medzi päť najvýznamnejších vládnych postov.

Cameron pre BBC potvrdil, že chcel Johnsonovi naznačiť, že s ním počíta ako s významnou súčasťou budúcej vlády. Neuviedol však konkrétnu pozíciu.

Johnson napokon vo februári 2016 podporil odchod Británie z Európskej únie, čím výrazne ovplyvnil priebeh kampane. Jeho rozhodnutie bolo ranou pre Camerona, ktorý sa ho ešte v deň oznámenia snažil odradiť od spolupráce s podporovateľmi brexitu Nigelom Farageom a Georgom Gallowayom.

K táboru zástancov odchodu sa v tom čase pridal aj minister spravodlivosti Michael Gove.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Český rezort financií chce zatraktívniť dôchodkové sporenie

České ministerstvo financií navrhuje znížiť poplatky v súkromných dôchodkových fondoch a zvýšiť podiel investícií do akcií s cieľom zlepšiť dlhodobé výnosy sporiteľov.

Zmeny by sa dotkli približne štyroch miliónov Čechov, ktorí využívajú fondy spravované deviatimi súkromnými spoločnosťami. Rezort navrhuje zrušiť výkonnostné poplatky zo zhodnotenia a stanoviť správcovský poplatok na úrovni 0,5 percenta aktív. Ministerka financií Alena Schillerová uviedla, že súčasné poplatky patria medzi najvyššie v Európe.

Ďalším opatrením má byť väčšie zastúpenie akcií v úsporách mladších sporiteľov, čo by podľa ministerstva mohlo priniesť vyššie výnosy než konzervatívne investície do dlhopisov či nástrojov peňažného trhu.

Praha zároveň plánuje zdvojnásobiť štátne príspevky na účty založené rodičmi pre deti, aby podporila skoršie sporenie.

Analýza výskumníkov z centra CERGE-EI uvádza, že súčasný systém môže typického dlhodobého sporiteľa pripraviť o viac než polovicu úspor. Navrhované zmeny by podľa nich mohli tieto náklady znížiť pod jednu pätinu a po 35 rokoch strojnásobiť výšku dôchodkových výplat.

Návrhy ešte musia schváliť vláda a parlament.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V Angole objavili nové druhy hmyzu i svietiaceho pavúka

Vedci počas februárovej expedície na odľahlú angolskú náhornú plošinu Lisima objavili desiatky doteraz neznámych druhov hmyzu a pavúkov. Ochranárska organizácia Wilderness Project informovala, že výskumníci identifikovali osem nových druhov vážok, tri nové druhy kobyliek a približne 60 dovtedy neopísaných motýľov a nočných motýľov.

Medzi najzaujímavejšie objavy patrí obrnený dravý cvrček, nový druh medenej húsenice spolu s jej dospelou formou motýľa či pavúk korunovaný, ktorý pod ultrafialovým svetlom fluoreskuje.

Vedci zaznamenali aj nový druh pavúka s výrazným krvavooranžovým sfarbením, ktorý napodobňuje vzhľad lienky. Jasnými farbami tak odrádza predátorov, pretože signalizuje možnú jedovatosť alebo nepríjemnú chuť.

Rob Taylor, vedúci expedície, označil obrnené cvrčky za mimoriadne zaujímavé živočíchy. Ako obranný mechanizmus dokážu vystreknúť tekutinu na potenciálneho útočníka, čo im pomáha prežiť v náročnom prostredí.

Výskum realizovali v oblasti, cez ktorú pretekajú vody napájajúce štyri významné africké rieky – Kongo, Okavango, Zambezi a Cuanza. Výskumníci však upozorňujú, že jedinečné ekosystémy náhornej plošiny ohrozujú odlesňovanie, výrub stromov, vypaľovanie porastov a remeselná ťažba diamantov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio: Trump sa zúčastní na samite NATO v Turecku

Donald Trump sa zúčastní na stretnutí hláv štátov NATO, ktoré sa uskutoční začiatkom júla v Turecku, uviedol v stredu americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Hoci sa americkí prezidenti na samitoch NATO zúčastňujú takmer vždy, keďže Washington je lídrom Aliancie, tento rok sa objavili otázky týkajúce sa Trumpovej účasti. Prezident totiž opakovane vyjadroval hnev voči NATO pre to, čo označoval za neochotu aliancie pomôcť Spojeným štátom vo vojne v Iráne.

Rubio počas stredajšieho vypočutia v Kongrese hovoril aj o Trumpovej frustrácii. Uviedol, že prezidentovi prekážalo najmä to, že niektorí členovia v čase krízy neumožnili Spojeným štátom využívať vojenské základne na svojom území.

Napriek sklamaniu z Aliancie sa Trump na stretnutí zúčastní, povedal Rubio zákonodarcom.

„Spojené štáty sú stále súčasťou aliancie NATO a budeme v Turecku, aby sme hovorili o všetkých týchto témach. Samotný prezident sa zúčastní na najbližšom stretnutí hláv štátov NATO, kde budú všetky tieto body jasne pomenované,“ povedal šéf americkej diplomacie.

„Myslím si, že najbližšie stretnutie NATO v Turecku v júli bude pravdepodobne najdôležitejším stretnutím v dejinách NATO, pretože sú tu veci, ktoré treba vyjasniť a napraviť,“ dodal.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Sybiha vyzval na dialóg medzi Ukrajinou a Poľskom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval na dialóg medzi Ukrajinou a Poľskom po tom, ako Kyjev premenoval jednotku špeciálnych síl podľa Ukrajinskej povstaleckej armády. Rozhodnutie prezidenta Volodymyra Zelenského vyvolalo v Poľsku pobúrenie.

UPA bojovala proti nacistickému Nemecku aj Sovietskemu zväzu za nezávislú Ukrajinu, no zároveň sa podieľala na volynských masakroch z rokov 1943 až 1945. Poľsko uvádza, že pri nich zahynulo približne 100-tisíc Poliakov, pričom tisíce Ukrajincov zomreli pri odvetných akciách.

Poľský prezident Karol Nawrocki minulý týždeň navrhol, aby štátne orgány zvážili odobratie najvyššieho poľského vyznamenania Zelenskému.

Sybiha upozornil, že eskalácia napätia neprospieva ani jednej strane. Zdôraznil potrebu riešiť aj citlivé historické otázky v duchu vzájomného porozumenia a poďakoval Poľsku za podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom.

Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie si názov jednotky zvolili samotní vojaci na počesť ľudí, ktorí bojovali proti „imperiálnej Moskve“. Dodal, že armáda nemala žiadny protipoľský úmysel.

Poukázal aj na doterajšiu spoluprácu historikov a exhumačné práce, ktoré podľa neho vytvorili priestor na dialóg o sporných témach.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Brusel chce byť lídrom v sledovaní oceánov

Európska komisia predstavila novú iniciatívu OceanEye, prostredníctvom ktorej plánuje investovať 92 miliónov eur do technológií na monitorovanie a výskum oceánov. Cieľom projektu je posilniť postavenie Európskej únie ako globálneho lídra v oblasti získavania a spracovania údajov o oceánoch.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že projekt má pomôcť lepšie porozumieť oceánom, chrániť ich a zároveň udržateľne využívať ich potenciál. „Ide o to, aby sme pomocou vedy a dobrého riadenia porozumeli nášmu oceánu a zabezpečili našu budúcnosť,“ dodala.

Podľa Bruselu by mala EÚ do roku 2035 zabezpečovať až 35 percent svetového systému pozorovania oceánov a zároveň ovládať rovnaký podiel na globálnom trhu s technológiami určenými na monitorovanie morí a oceánov.

Najväčšia časť investícií, približne 50 miliónov eur, poputuje na posilnenie európskeho príspevku do globálnych systémov pozorovania oceánov. Ďalších 30 miliónov eur je určených na podporu inovácií a 12 miliónov eur na zlepšenie zdieľania a dostupnosti dát.

Financovanie zabezpečí program Horizont Európa. Komisia zároveň upozorňuje, že napriek tomu, že oceány pokrývajú približne 70 percent povrchu Zeme, ľudstvo doteraz preskúmalo len asi päť percent ich rozlohy.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.