Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sybiha vyzval na dialóg medzi Ukrajinou a Poľskom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval na dialóg medzi Ukrajinou a Poľskom po tom, ako Kyjev premenoval jednotku špeciálnych síl podľa Ukrajinskej povstaleckej armády. Rozhodnutie prezidenta Volodymyra Zelenského vyvolalo v Poľsku pobúrenie.

UPA bojovala proti nacistickému Nemecku aj Sovietskemu zväzu za nezávislú Ukrajinu, no zároveň sa podieľala na volynských masakroch z rokov 1943 až 1945. Poľsko uvádza, že pri nich zahynulo približne 100-tisíc Poliakov, pričom tisíce Ukrajincov zomreli pri odvetných akciách.

Poľský prezident Karol Nawrocki minulý týždeň navrhol, aby štátne orgány zvážili odobratie najvyššieho poľského vyznamenania Zelenskému.

Sybiha upozornil, že eskalácia napätia neprospieva ani jednej strane. Zdôraznil potrebu riešiť aj citlivé historické otázky v duchu vzájomného porozumenia a poďakoval Poľsku za podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom.

Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie si názov jednotky zvolili samotní vojaci na počesť ľudí, ktorí bojovali proti „imperiálnej Moskve“. Dodal, že armáda nemala žiadny protipoľský úmysel.

Poukázal aj na doterajšiu spoluprácu historikov a exhumačné práce, ktoré podľa neho vytvorili priestor na dialóg o sporných témach.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Brusel chce byť lídrom v sledovaní oceánov

Európska komisia predstavila novú iniciatívu OceanEye, prostredníctvom ktorej plánuje investovať 92 miliónov eur do technológií na monitorovanie a výskum oceánov. Cieľom projektu je posilniť postavenie Európskej únie ako globálneho lídra v oblasti získavania a spracovania údajov o oceánoch.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že projekt má pomôcť lepšie porozumieť oceánom, chrániť ich a zároveň udržateľne využívať ich potenciál. „Ide o to, aby sme pomocou vedy a dobrého riadenia porozumeli nášmu oceánu a zabezpečili našu budúcnosť,“ dodala.

Podľa Bruselu by mala EÚ do roku 2035 zabezpečovať až 35 percent svetového systému pozorovania oceánov a zároveň ovládať rovnaký podiel na globálnom trhu s technológiami určenými na monitorovanie morí a oceánov.

Najväčšia časť investícií, približne 50 miliónov eur, poputuje na posilnenie európskeho príspevku do globálnych systémov pozorovania oceánov. Ďalších 30 miliónov eur je určených na podporu inovácií a 12 miliónov eur na zlepšenie zdieľania a dostupnosti dát.

Financovanie zabezpečí program Horizont Európa. Komisia zároveň upozorňuje, že napriek tomu, že oceány pokrývajú približne 70 percent povrchu Zeme, ľudstvo doteraz preskúmalo len asi päť percent ich rozlohy.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA pokračujú vo výstavbe centra pre ebolu v Keni napriek zákazu

Výstavba amerického karanténneho zariadenia na možné prípady eboly v Keni pokračuje aj napriek protestom verejnosti a opakovaným rozhodnutiam kenského súdu, ktorý práce dočasne pozastavil. Podľa údajov o letoch a viacerých zdrojov pristálo na vojenskej základni v meste Nanyuki od konca mája približne 20 amerických letov so zdravotníckym vybavením, s technológiami a so špecializovaným personálom.

Zariadenie s kapacitou 50 lôžok má slúžiť predovšetkým pre amerických občanov, ktorí by mohli byť vystavení vírusu eboly počas pôsobenia v Afrike. Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že osoby s vysokým rizikom nákazy by tam absolvovali 21-dňovú karanténu. Pacientov s potvrdenými príznakmi by následne previezli na liečbu do iných zdravotníckych zariadení.

Projekt vyvolal v Keni silný odpor. Kritici tvrdia, že Spojené štáty prenášajú zdravotné riziká na africkú krajinu. Pri protestoch v Nanyuki zahynuli najmenej dvaja ľudia. Kenský súd najprv zastavil práce 28. mája a tento týždeň zákaz predĺžil o ďalšie tri týždne, pričom vláde nariadil zverejniť dohodu s Washingtonom.

Napriek tomu podľa zdrojov výstavba pokračuje a zariadenie môže byť dokončené v najbližších dňoch. Americké veľvyslanectvo tvrdí, že spolupracuje s tamojšou vládou na vyriešení právnych námietok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šalitroš spája obvinenie brata s konfliktom vo vnútri Hlasu

Štátny tajomník ministerstva investícií Radomír Šalitroš označil obvinenie svojho brata Vladimíra Šalitroša, konateľa spoločnosti NAT DESIGN, za účelové, politicky motivované a neopodstatnené. Na sociálnej sieti zdôraznil, že projekt firmy, ktorý je predmetom stíhania, bol podaný ešte počas vlády Eduarda Hegera a schválený za úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, teda pred jeho nástupom do súčasnej funkcie.

Podľa Šalitroša sa spor netýka sprenevery ani zmiznutých verejných financií. Stroje financované z eurofondov boli podľa neho riadne zakúpené a kontrolóri ich opakovane fyzicky overili. „Spor sa týka ich umiestnenia v inej hale, než bolo pôvodne uvedené v projekte (sedem metrov od pôvodnej haly v areáli s rovnakým súpisným číslom),“ ozrejmil.

Šalitroš zároveň tvrdí, že po jeho kritických postojoch voči vedeniu strany Hlas nasledovala kontrola projektu a jeho brat údajne čelil odkazom, že výsledok môže závisieť od ďalšieho politického správania Šalitroša. Spoločnosť sa napriek sporu dohodla so štátom na vrátení celej dotácie do mája 2027.

Podľa polície vznikla škoda viac ako 850-tisíc eur.

Štátny tajomník vyjadril obavy z možného zneužívania kontrolných a bezpečnostných mechanizmov na politický tlak. „Aj preto sa o svojom ďalšom politickom pôsobení definitívne rozhodnem až po osobných rozhovoroch s predsedom vlády a ministrom vnútra,“ napísal.

(max)

Minúta  |  

Rubio: Grónsko je zatiaľ dánske, rozhovory napredujú

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že rokovania medzi USA, Dánskom a Grónskom o využití strategického arktického ostrova na účely kolektívnej obrany napredujú pozitívne. Počas vypočutia v Snemovni reprezentantov naznačil optimizmus a uviedol, že rozhovory sú na mesačnej báze.

Pozornosť vyvolala jeho odpoveď na otázku demokratickej poslankyne Sarah McBrideovej, či si uvedomuje, že Grónsko je súčasťou Dánska. Rubio reagoval slovami: „Zatiaľ.“

Výrok nadviazal na predchádzajúce vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane tvrdil, že Spojené štáty potrebujú Grónsko získať alebo kontrolovať z bezpečnostných dôvodov.

Rubio zdôraznil význam ostrova pre systém protiraketovej obrany a bezpečnosť NATO. Zároveň podotkol, že súčasné dohody o pôsobení amerických síl na ostrove nie sú dostatočné. Dodal, že z pohľadu Washingtonu by bolo jednoduchšie zabezpečovať obranu územia, ktoré by USA priamo vlastnili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Cez Družbu ropa prúdi, no objemy mierne zaostávajú

Dodávky ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez ropovod Družba sa v máji podľa Reuters vrátili na bežnú úroveň približne 165-tisíc barelov denne. Vyplýva to z informácií troch zdrojov z odvetvia.

Ide o prvý mesiac po obnove prepravy, ktorú prerušilo od konca januára poškodenie potrubia. Ukrajina vtedy zodpovednosť pripísala ruskému vzdušnému útoku a opravy dokončila v apríli.

V apríli, keď bol ropovod v prevádzke len posledný týždeň mesiaca, smerovalo do oboch krajín približne 55-tisíc barelov denne. Súčasné objemy sú síce výrazne vyššie, stále však zaostávajú za úrovňami 200- až 235-tisíc barelov denne, ktoré boli bežné pred odstávkou.

Maďarská spoločnosť MOL, ktorá prevádzkuje rafinérie v Maďarsku aj na Slovensku, uviedla, že pokračuje v diverzifikácii dodávok. Tento rok nakúpila desať rôznych druhov ropy a skúma aj ďalšie možnosti prepravy vrátane potenciálneho využitia trasy cez Odesu.

Rusko naďalej dodáva ropu do Maďarska a na Slovensko cez južnú vetvu Družby na základe výnimky zo sankcií EÚ. Medzitým tranzit kazašskej ropy do Nemecka cez severnú vetvu zostáva od mája pozastavený.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.