Preskočiť na obsah
  |  

V Šuranoch objavili fragment mamutieho kla

Archeologický výskum v pripravovanom strategickom projekte Šurany Industrial Park priniesol nový objav. Pri strojovom hĺbení manipulačnej jamy archeológovia v hĺbke približne 220 centimetrov objavili fragment mamutieho kla.

Nájdená časť má dĺžku približne 80 až 100 centimetrov a hrúbku osem až desať centimetrov. Podľa odborníkov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) možno nález predbežne datovať do obdobia približne 12000 rokov pred naším letopočtom, informovala štátna spoločnosť MH Invest.

Fragment patrí vyhynutému druhu mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius), ktorý obýval Euráziu počas pleistocénu (staršie štvrtohory) až do začiatku holocénu, teda najmladšej geologickej epochy obdobia štvrtohôr, ktorá sa začala koncom poslednej doby ľadovej.

Ide tak o pozostatok jedného z posledných druhov mamutov.

(tasr)

  |  

Rutte poslal tvrdý odkaz ruským regrútom a ich rodinám

Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas návštevy Kyjeva ostro varoval mladých Rusov pred vstupom do ruskej armády a účasťou vo vojne na Ukrajine. V emotívnom odkaze adresovanom priamo potenciálnym regrútom a ich rodinám vyhlásil, že mnohí z nich môžu na fronte prísť o život alebo utrpieť vážne zranenia.

Podľa Rutteho ruská armáda nových vojakov dostatočne nevycvičí a neposkytuje im kvalitné vybavenie. Tvrdí, že pravdepodobnosť smrti alebo zranenia je veľmi vysoká a zranení vojaci môžu zostať bez pomoci na bojisku. „Je dosť možné, že ak budete zranení, nechajú vás trpieť a zomrieť v blate,“ odkázal.

Šéf NATO zároveň hovoril o vysokých stratách Ruska vo vojne. Podľa jeho údajov prichádza Moskva každý mesiac o viac ako 30-tisíc vojakov. Takéto straty označil za „absolútne ohromujúce“ a porovnal ich s vojnou Sovietskeho zväzu v Afganistane v 80. rokoch. Tvrdí, že Rusko dnes za jediný mesiac stratí viac vojakov než Sovieti za desať rokov afganského konfliktu.

Rutte zdôraznil, že nejde o abstraktné čísla, ale o konkrétnych ľudí. „To budete pravdepodobne vy,“ odkázal mladým Rusom.

(reuters, max)

  |  

Vilnius zvažuje zmenu ústavy pre jadrový štít NATO

Litva podľa Politica rokuje so Spojenými štátmi o možnosti umiestnenia amerických jadrových zbraní na svojom území. Potvrdil to minister obrany Robertas Kaunas, podľa ktorého diskusie stále pokračujú a Vilnius chce byť súčasťou debaty o budúcom usporiadaní bezpečnosti v rámci NATO.

Téma sa otvorila v čase, keď Washington prehodnocuje svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Obavy spojencov vyvolali najmä plány na zníženie počtu amerických vojakov na kontinente vrátane odchodu približne tisícky príslušníkov americkej armády z Litvy. Kaunas však podotkol, že USA zároveň posudzujú nové možnosti rotácie vojenského personálu v pobaltskom regióne.

Potenciálnemu rozmiestneniu jadrových zbraní zatiaľ bráni litovská ústava, ktorá zakazuje prítomnosť zbraní hromadného ničenia na území krajiny. Prezident Gitanas Nausėda preto navrhol zmenu ústavy s odvolaním sa na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v regióne a rastúce hrozby zo strany Ruska.

Diskusie nadväzujú na informácie denníka Financial Times, podľa ktorého americkí predstavitelia zvažujú rozšírenie jadrového dáždnika NATO aj do krajín na východnom krídle Aliancie. Americké jadrové zbrane sú v súčasnosti rozmiestnené v šiestich európskych štátoch – Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku, Turecku a Spojenom kráľovstve.

(max)

  |  

Magyarova vláda chce zrušiť úrad spájaný s érou Orbána

Maďarská vládna strana Tisza predložila do parlamentu návrh na zrušenie Úradu na ochranu suverenity, ktorý vznikol v roku 2023 za vlády Viktora Orbána. Podľa predkladateľov neslúžil verejnému záujmu, ale politickým cieľom a vyvíjal tlak na občanov, organizácie a médiá.

Inštitúcia mala pôvodne monitorovať riziká zahraničného zasahovania do maďarskej politiky. Kritici však tvrdili, že slúžila na potláčanie nesúhlasu. Európska komisia pre zákon, na základe ktorého úrad vznikol, spustila konanie voči Maďarsku.

Počas svojho pôsobenia úrad zverejňoval analýzy odrážajúce postoje Orbánovej vlády k Ukrajine, migrácii či Európskej únii. Opozičných politikov, novinárov, mimovládne organizácie a akademikov v nich často obviňoval zo služieb „zahraničným záujmom“.

Vlani Orbánova vláda navrhla rozšíriť právomoci úradu tak, aby mohol vytvárať zoznam organizácií financovaných zo zahraničia, čo by mohlo viesť k obmedzeniu alebo ukončeniu ich činnosti. Kritici tento zámer prirovnávali k ruskému zákonu o zahraničných agentoch z roku 2012. Po masových protestoch bol návrh stiahnutý.

Úrad prestal publikovať svoje analýzy krátko pred aprílovými parlamentnými voľbami, v ktorých po 16 rokoch prišla strana Fidesz o moc.

(reuters, bak)

  |  

O novom jadrovom zdroji rokujú na Slovensku aj americkí experti

Ministerstvo hospodárstva organizuje v Bratislave medzinárodný workshop o príprave nového jadrového zdroja na Slovensku. Podujatie je súčasťou slovensko-amerického strategického dialógu v oblasti civilnej jadrovej energetiky a zúčastňujú sa na ňom predstavitelia štátu, amerického jadrového priemyslu aj odborníci na financovanie, reguláciu a projektové riadenie.

Diskusie sa zameriavajú na prípravu a realizáciu veľkých jadrových projektov vrátane financovania, povoľovacích procesov, riadenia rizík či budovania dodávateľských reťazcov. Súčasťou programu sú aj skúsenosti z prípravy jadrových projektov v Poľsku a Bulharsku.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) označila nový jadrový zdroj za jeden z najdôležitejších strategických projektov Slovenska na nasledujúce desaťročia. Podľa nej má prispieť k energetickej bezpečnosti štátu, stabilite cien energií a ku konkurencieschopnosti hospodárstva.

Ministerstvo zdôraznilo, že workshop nie je zameraný na výber konkrétnej technológie ani dodávateľa. Cieľom je pripraviť podmienky na realizáciu projektu a podporiť zapojenie slovenských firiem do budúcich dodávateľských reťazcov.

(tasr, lud)

  |  

Zelenskyj: Údery na Petrohrad boli primerané, útoky budeme stupňovať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzdvihol nočné útoky ukrajinských dronov na Petrohrad, kde sa v ten istý deň začal 29. ročník Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.

Ide podľa neho o „primeranú“ odpoveď na ruské útoky mierené na jeho krajinu a pohrozil, že Kyjev bude svoje odvetné údery ešte viac stupňovať.

Ukrajinské drony v noci na stredu v Petrohrade a priľahlej Leningradskej oblasti zasiahli viaceré ciele. Poškodený bol ropný terminál v Petrohrade, ako aj námorná základňa v Kronštadte, kde údajne ukrajinské drony zasiahli raketovú korvetu Bojkij triedy Stereguščij.

„Domnievam sa, že ide o oprávnené údery. Iba predchádzajúci deň došlo k masívnemu útoku (zo strany Ruska). Reagovali sme primerane,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve po stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Markom Ruttem. „Je len otázkou času, kedy budeme môcť zintenzívniť naše odvetné opatrenia,“ zdôraznil.

Rusko je podľa Rutteho čoraz zúfalejšie a čelí ekonomickým ťažkostiam. „Bezohľadnosť Ruska nie je ničím novým. Rusko však je čoraz zúfalejšie, keďže Ukrajina je naďalej silná, prináša inovácie a dosahuje úspechy na bojisku,“ povedal Rutte na tlačovej konferencii.

(tasr, bak)