Preskočiť na obsah
  |  

Schôdzu k odvolaniu Kaliňáka neotvorili

Poslanci Národnej rady v stredu nerokovali o návrhu na odvolanie šéfa rezortu obrany Roberta Kaliňáka (Smer). Pri otváraní schôdze neboli uznášaniaschopní ani na druhý pokus. Prítomných v sále ich bolo len 58. Plénum sa o návrhu pokúsi rokovať opäť vo štvrtok, mimoriadna schôdza sa má začať o 8.00.

Za návrhom na vyslovenie nedôvery Kaliňákovi stojí opozičné KDH. Vyčítalo mu situáciu okolo výstavby nemocnice v Prešove, ktorú v apríli pozastavili. Hovorilo o zlyhaní politického riadenia a kontroly strategickej investície štátu. Vyjadrilo obavy z predraženia a predĺženia projektu.

„Vládna komunikácia sa zmenila z potvrdzovania plnenia harmonogramu na búranie nosných konštrukcií, odchod pôvodného zhotoviteľa a podpisovanie nových zmlúv v hodnote výrazne prevyšujúcej pôvodnú zmluvnú cenu,“ podotkli kresťanskí demokrati.

Kaliňák ich kritiku odmietol. Označil ju za účelovú. Vyjadrenia o predražení označil za nezmysel. Myslí si, že opozícia, špeciálne KDH, kritizuje niečo, čo sama nikdy nedokázala počas svojej účasti na výkonnej moci. Návrh na jeho odvolanie považuje za jeden z najtrápnejších.

Deklaroval, že pri prešovskej nemocnici sa prišlo na chyby, odstránili sa a zabezpečilo sa pokračovanie výstavby. „Neviem, čo ešte viac sme mohli urobiť,“ argumentoval.

Neskôr v stredu vyjadril nádej, že výstavba prešovskej nemocnice by mohla pokračovať na budúci týždeň.

(tasr)

  |  

Drucker sa ospravedlnil za výpadok systému pri prijímačkách

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) sa ospravedlnil rodičom a žiakom za problémy pri zverejňovaní výsledkov prijímačiek na stredné školy. Podľa neho sa žiadne údaje nestratili, výsledky však boli pre technické problémy dostupné s niekoľkohodinovým oneskorením.

Drucker označil výpadok za vážny problém a avizoval analýzu systému. Rezort si podľa neho uplatní sankcie voči dodávateľovi, keďže systém zlyhal napriek vykonaným záťažovým testom. Zdôraznil, že automatický systém neovplyvnil poradie uchádzačov, čo si overovali aj školy.

Minister zároveň navrhuje, aby rodičia mohli od budúceho roka meniť poradie preferovaných škôl aj po prijímacích skúškach, keď už budú poznať svoje priebežné umiestnenie. Automatický systém chce zachovať, pretože ho považuje za veľký prínos.

Na problém veľkého počtu neprijatých uchádzačov v Bratislave by podľa neho mal reagovať Bratislavský samosprávny kraj návrhom na rozšírenie kapacít stredných škôl.

(lud)

  |  

Prípad spútaného študenta vyvolal v Británii nepokoje

Britská ministerka vnútra Shabana Mahmoodová odsúdila násilné protesty po vražde 18-ročného študenta Henryho Nowaka. Ten bol minulý rok spútaný policajtmi, keď ležal smrteľne zranený, po tom, čo jeho útočník falošne tvrdil, že ho rasovo napadol.

Prípad vyvolal politickú búrku po tom, čo bol v pondelok odsúdený Nowakov vrah Vickrum Digwa. Zábery z policajných kamier ukázali, že mladík policajtom hovoril, že bol bodnutý a nemôže dýchať, no jeden z nich mu neveril. Patológovia však dospeli k záveru, že by zraneniam podľahol bez ohľadu na reakciu záchranných zložiek.

Mahmoodová odmietla, aby tragédia slúžila na vyvolávanie násilia a nepokojov. V Southamptone sa demonštranti stretli s políciou, lietali predmety a zadržaní boli dvaja ľudia. Ďalší protest je plánovaný pred parlamentom v Londýne.

Rodina označila zaobchádzanie s Nowakom za neľudské a ponižujúce, zároveň však vyzvala, aby jeho smrť nebola zneužívaná na ďalšie rozdeľovanie spoločnosti.

Prípad otvoril debatu o policajných pravidlách pri zaobchádzaní s rôznymi etnickými skupinami. Vláda privítala ich preverenie, odmietla však tvrdenia o dvojitom systéme. Hampshire Police sa ospravedlnila; jeden z policajtov rezignoval.

(reuters, bak)

  |  

Kaliňák: Rozmiestnenie jadrových zbraní prispieva k eskalácii

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) nesúhlasí s možným posilňovaním rozmiestnenia jadrových zbraní v Európe. Slovensko s takouto žiadosťou podľa jeho slov nepríde.

„Nie sme prívržencami jadrových zbraní. Sú vždy primárnym cieľom akéhokoľvek útoku. Rozumieme politike jadrového odstrašenia aj žiadosti Poľska, ale my máme na to trochu iný názor. Prispieva to k eskalácii,“ povedal.

Dodal, že ak by NATO uvažovalo o pobaltských štátoch, jadrové zbrane tam podľa neho „nemajú čo robiť“. Poľsko označil za jednu z najsilnejších armád a jeden z pilierov NATO.

(lud)

  |  

Prezident vymenoval 30 nových profesorov

Prezident Peter Pellegrini vymenoval v stredu 30 nových profesorov. Hlava štátu v príhovore zdôraznila, že profesorský titul prináša so sebou nielen zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu detí, kondíciu škôl či úroveň vedy, ale že akademická obec zároveň zohráva významnú úlohu aj pri formovaní hodnôt a spoločenskej atmosféry.

„Univerzity a vysoké školy sú nielen vzdelávacími inštitúciami, ale tiež nositeľmi pevných morálnych zásad a hodnôt. Máte tak v rukách obrovskú príležitosť prispieť k tomu, aby sa postupne darilo kultivovať slovenskú spoločnosť,“ skonštatoval Pellegrini.

Podľa prezidenta bude úspech krajiny čoraz viac závisieť aj od toho, ako dokáže rozvíjať a využívať potenciál vlastných ľudí.

Zdôraznil, že pozornosť treba venovať aj rozvoju umelej inteligencie, ktorá zásadným spôsobom mení vzdelávanie, pracovný život aj fungovanie spoločnosti. Je preto podľa neho nevyhnutné učiť mladých ľudí, aby s týmto nástrojom zaobchádzali kompetentne a zodpovedne.

Hlava štátu zároveň verí, že slovenské vysoké školy budú aj naďalej vychovávať odborníkov schopných prispievať k rozvoju krajiny.

(tasr)

  |  

Aspides má hrať hlavnú úlohu pri odmínovaní Hormuzu

Diplomatická služba Európskej únie navrhla, aby námorná misia Aspides prevzala v budúcnosti hlavnú úlohu pri odstraňovaní mín v Hormuzskom prielive. Vyplýva to z dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Podľa materiálu z 26. mája by Únia mala významne prispieť k ad hoc koalícii vedenej Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Nasadenie by sa malo uskutočniť až vtedy, keď to umožnia podmienky a oddelene od bojujúcich strán.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť navrhla, aby operácia Aspides zabezpečovala ako hlavný aktér odmínovanie strategicky dôležitého prielivu v rámci príspevku EÚ k francúzsko-britskej iniciatíve.

Na zmenu mandátu misie je však potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov. Zatiaľ nie je jasné, či by takýto krok podporili.

(reuters, bak)