Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v kauze Carlton potvrdil prevody, trestný čin však nenašiel

Mestský súd Bratislava I oslobodil podľa Denníka N podnikateľa Erika Mikurčíka a jeho manželku Zuzanu Kalmanovú spod obžaloby v kauze prevodu takmer dvoch miliónov eur z účtu spoločnosti Carlton Property. Sudca Michal Valent pritom nespochybnil, že peniaze boli prevedené z firemného účtu na súkromný účet obžalovaných. Podľa súdu sa skutok stal, no nenaplnil znaky trestného činu.

Prípad je súčasťou dlhoročného obchodného konfliktu o bratislavský hotel Carlton medzi Mikurčíkom a investormi spojenými so spoločnosťou Eset, najmä Marošom Grundom a zosnulým Jánom Hrubým.

Obžaloba tvrdila, že manželia sa pokúsili bez vedomia ostatných spoločníkov ovládnuť spoločnosť Carlton Property, pričom okrem prevodu peňazí mali záujem previesť aj časť nehnuteľností vrátane budovy hotela na vlastnú firmu za nevýhodných podmienok.

Prokuratúra ich stíhala pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Rozhodnutie súdu však zatiaľ nie je právoplatné. Prokurátor aj právny zástupca poškodenej spoločnosti sa voči rozsudku okamžite odvolali. Spor o Carlton tak bude pokračovať na odvolacom súde.

(max)

Minúta  |  

Americké automobilky žiadajú odklad emisných pravidiel Bidena

Najväčšie automobilky pôsobiace na americkom trhu podporili návrh Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) odložiť o dva roky zavedenie prísnejších emisných pravidiel pre vozidlá. Zároveň však vyzvali americké úrady, aby čo najskôr pripravili nové, podľa nich realistickejšie normy.

Aliancia pre automobilové inovácie, ktorá zastupuje výrobcov ako General Motors, Ford, Toyota, Volkswagen, Stellantis či Hyundai, tvrdí, že pôvodné pravidlá prijaté počas administratívy prezidenta Joea Bidena nezodpovedajú aktuálnemu vývoju trhu. Automobilky argumentujú najmä spomalením predaja elektromobilov v USA, čo podľa nich komplikuje plnenie ambicióznych emisných cieľov a ohrozuje investície v hodnote miliárd dolárov.

EPA odhaduje, že dvojročný odklad by automobilovému priemyslu ušetril približne 1,7 miliardy dolárov. Bidenova administratíva pritom v roku 2024 schválila pravidlá, ktoré mali do roku 2032 znížiť emisie hlavných znečisťujúcich látok z osobných vozidiel o 50 percent a zo stredne ťažkých vozidiel o 58 percent.

Environmentálne organizácie však návrh ostro kritizujú. Podľa nich by oneskorenie znamenalo viac prípadov srdcových a pľúcnych ochorení, vyššie zdravotné náklady a väčší počet predčasných úmrtí. Argumentujú aj tým, že prísnejšie emisné normy prinášajú každoročne zdravotné a ekonomické prínosy v hodnote približne 13 miliárd dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecko prehralo boj o miesto v Bezpečnostnej rade OSN

Valné zhromaždenie OSN v stredu zvolilo Rakúsko, Portugalsko, Trinidad a Tobago a Zimbabwe za nových nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Ich dvojročné funkčné obdobie sa začne 1. januára 2027. O piate voľné miesto sa naďalej uchádzajú Filipíny a Kirgizsko, pričom rozhodnúť sa musí v ďalšom kole hlasovania.

Nemecko, ktoré patrilo medzi favoritov a viedlo intenzívnu diplomatickú kampaň, nezískalo dostatočnú podporu členských štátov. V skupine západoeurópskych a ďalších krajín obsadili dve dostupné miesta Rakúsko a Portugalsko. Rakúsko získalo 131 hlasov, Portugalsko 134, zatiaľ čo Nemecko podporilo 104 krajín.

Bezpečnostná rada OSN je najvýznamnejším orgánom Organizácie Spojených národov v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti. Ako jediná môže prijímať právne záväzné rozhodnutia vrátane sankcií alebo schválenia použitia vojenskej sily.

Rada má 15 členov. Päť z nich je stálych – Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo –, pričom všetky disponujú právom veta. Zvyšných desať miest obsadzujú nestáli členovia volení na dvojročné obdobie.

Novozvolené krajiny postupne nahradia súčasných členov. Zimbabwe vystrieda Somálsko, Trinidad a Tobago nahradí Panamu a Rakúsko s Portugalskom zaujmú miesta Dánska a Grécka. O nástupcovi Pakistanu sa rozhodne po ďalšom hlasovaní.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Šuranoch objavili fragment mamutieho kla

Archeologický výskum v pripravovanom strategickom projekte Šurany Industrial Park priniesol nový objav. Pri strojovom hĺbení manipulačnej jamy archeológovia v hĺbke približne 220 centimetrov objavili fragment mamutieho kla.

Nájdená časť má dĺžku približne 80 až 100 centimetrov a hrúbku osem až desať centimetrov. Podľa odborníkov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) možno nález predbežne datovať do obdobia približne 12000 rokov pred naším letopočtom, informovala štátna spoločnosť MH Invest.

Fragment patrí vyhynutému druhu mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius), ktorý obýval Euráziu počas pleistocénu (staršie štvrtohory) až do začiatku holocénu, teda najmladšej geologickej epochy obdobia štvrtohôr, ktorá sa začala koncom poslednej doby ľadovej.

Ide tak o pozostatok jedného z posledných druhov mamutov.

(tasr)

Minúta  |  

Rutte poslal tvrdý odkaz ruským regrútom a ich rodinám

Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas návštevy Kyjeva ostro varoval mladých Rusov pred vstupom do ruskej armády a účasťou vo vojne na Ukrajine. V emotívnom odkaze adresovanom priamo potenciálnym regrútom a ich rodinám vyhlásil, že mnohí z nich môžu na fronte prísť o život alebo utrpieť vážne zranenia.

Podľa Rutteho ruská armáda nových vojakov dostatočne nevycvičí a neposkytuje im kvalitné vybavenie. Tvrdí, že pravdepodobnosť smrti alebo zranenia je veľmi vysoká a zranení vojaci môžu zostať bez pomoci na bojisku. „Je dosť možné, že ak budete zranení, nechajú vás trpieť a zomrieť v blate,“ odkázal.

Šéf NATO zároveň hovoril o vysokých stratách Ruska vo vojne. Podľa jeho údajov prichádza Moskva každý mesiac o viac ako 30-tisíc vojakov. Takéto straty označil za „absolútne ohromujúce“ a porovnal ich s vojnou Sovietskeho zväzu v Afganistane v 80. rokoch. Tvrdí, že Rusko dnes za jediný mesiac stratí viac vojakov než Sovieti za desať rokov afganského konfliktu.

Rutte zdôraznil, že nejde o abstraktné čísla, ale o konkrétnych ľudí. „To budete pravdepodobne vy,“ odkázal mladým Rusom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vilnius zvažuje zmenu ústavy pre jadrový štít NATO

Litva podľa Politica rokuje so Spojenými štátmi o možnosti umiestnenia amerických jadrových zbraní na svojom území. Potvrdil to minister obrany Robertas Kaunas, podľa ktorého diskusie stále pokračujú a Vilnius chce byť súčasťou debaty o budúcom usporiadaní bezpečnosti v rámci NATO.

Téma sa otvorila v čase, keď Washington prehodnocuje svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Obavy spojencov vyvolali najmä plány na zníženie počtu amerických vojakov na kontinente vrátane odchodu približne tisícky príslušníkov americkej armády z Litvy. Kaunas však podotkol, že USA zároveň posudzujú nové možnosti rotácie vojenského personálu v pobaltskom regióne.

Potenciálnemu rozmiestneniu jadrových zbraní zatiaľ bráni litovská ústava, ktorá zakazuje prítomnosť zbraní hromadného ničenia na území krajiny. Prezident Gitanas Nausėda preto navrhol zmenu ústavy s odvolaním sa na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v regióne a rastúce hrozby zo strany Ruska.

Diskusie nadväzujú na informácie denníka Financial Times, podľa ktorého americkí predstavitelia zvažujú rozšírenie jadrového dáždnika NATO aj do krajín na východnom krídle Aliancie. Americké jadrové zbrane sú v súčasnosti rozmiestnené v šiestich európskych štátoch – Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku, Turecku a Spojenom kráľovstve.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.