Preskočiť na obsah
  |  

Rubio: Grónsko je zatiaľ dánske, rozhovory napredujú

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že rokovania medzi USA, Dánskom a Grónskom o využití strategického arktického ostrova na účely kolektívnej obrany napredujú pozitívne. Počas vypočutia v Snemovni reprezentantov naznačil optimizmus a uviedol, že rozhovory sú na mesačnej báze.

Pozornosť vyvolala jeho odpoveď na otázku demokratickej poslankyne Sarah McBrideovej, či si uvedomuje, že Grónsko je súčasťou Dánska. Rubio reagoval slovami: „Zatiaľ.“

Výrok nadviazal na predchádzajúce vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane tvrdil, že Spojené štáty potrebujú Grónsko získať alebo kontrolovať z bezpečnostných dôvodov.

Rubio zdôraznil význam ostrova pre systém protiraketovej obrany a bezpečnosť NATO. Zároveň podotkol, že súčasné dohody o pôsobení amerických síl na ostrove nie sú dostatočné. Dodal, že z pohľadu Washingtonu by bolo jednoduchšie zabezpečovať obranu územia, ktoré by USA priamo vlastnili.

(reuters, max)

  |  

Cez Družbu ropa prúdi, no objemy mierne zaostávajú

Dodávky ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez ropovod Družba sa v máji podľa Reuters vrátili na bežnú úroveň približne 165-tisíc barelov denne. Vyplýva to z informácií troch zdrojov z odvetvia.

Ide o prvý mesiac po obnove prepravy, ktorú prerušilo od konca januára poškodenie potrubia. Ukrajina vtedy zodpovednosť pripísala ruskému vzdušnému útoku a opravy dokončila v apríli.

V apríli, keď bol ropovod v prevádzke len posledný týždeň mesiaca, smerovalo do oboch krajín približne 55-tisíc barelov denne. Súčasné objemy sú síce výrazne vyššie, stále však zaostávajú za úrovňami 200- až 235-tisíc barelov denne, ktoré boli bežné pred odstávkou.

Maďarská spoločnosť MOL, ktorá prevádzkuje rafinérie v Maďarsku aj na Slovensku, uviedla, že pokračuje v diverzifikácii dodávok. Tento rok nakúpila desať rôznych druhov ropy a skúma aj ďalšie možnosti prepravy vrátane potenciálneho využitia trasy cez Odesu.

Rusko naďalej dodáva ropu do Maďarska a na Slovensko cez južnú vetvu Družby na základe výnimky zo sankcií EÚ. Medzitým tranzit kazašskej ropy do Nemecka cez severnú vetvu zostáva od mája pozastavený.

(max)

  |  

Súd v kauze Carlton potvrdil prevody, trestný čin však nenašiel

Mestský súd Bratislava I oslobodil podľa Denníka N podnikateľa Erika Mikurčíka a jeho manželku Zuzanu Kalmanovú spod obžaloby v kauze prevodu takmer dvoch miliónov eur z účtu spoločnosti Carlton Property. Sudca Michal Valent pritom nespochybnil, že peniaze boli prevedené z firemného účtu na súkromný účet obžalovaných. Podľa súdu sa skutok stal, no nenaplnil znaky trestného činu.

Prípad je súčasťou dlhoročného obchodného konfliktu o bratislavský hotel Carlton medzi Mikurčíkom a investormi spojenými so spoločnosťou Eset, najmä Marošom Grundom a zosnulým Jánom Hrubým.

Obžaloba tvrdila, že manželia sa pokúsili bez vedomia ostatných spoločníkov ovládnuť spoločnosť Carlton Property, pričom okrem prevodu peňazí mali záujem previesť aj časť nehnuteľností vrátane budovy hotela na vlastnú firmu za nevýhodných podmienok.

Prokuratúra ich stíhala pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Rozhodnutie súdu však zatiaľ nie je právoplatné. Prokurátor aj právny zástupca poškodenej spoločnosti sa voči rozsudku okamžite odvolali. Spor o Carlton tak bude pokračovať na odvolacom súde.

(max)

  |  

Americké automobilky žiadajú odklad emisných pravidiel Bidena

Najväčšie automobilky pôsobiace na americkom trhu podporili návrh Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) odložiť o dva roky zavedenie prísnejších emisných pravidiel pre vozidlá. Zároveň však vyzvali americké úrady, aby čo najskôr pripravili nové, podľa nich realistickejšie normy.

Aliancia pre automobilové inovácie, ktorá zastupuje výrobcov ako General Motors, Ford, Toyota, Volkswagen, Stellantis či Hyundai, tvrdí, že pôvodné pravidlá prijaté počas administratívy prezidenta Joea Bidena nezodpovedajú aktuálnemu vývoju trhu. Automobilky argumentujú najmä spomalením predaja elektromobilov v USA, čo podľa nich komplikuje plnenie ambicióznych emisných cieľov a ohrozuje investície v hodnote miliárd dolárov.

EPA odhaduje, že dvojročný odklad by automobilovému priemyslu ušetril približne 1,7 miliardy dolárov. Bidenova administratíva pritom v roku 2024 schválila pravidlá, ktoré mali do roku 2032 znížiť emisie hlavných znečisťujúcich látok z osobných vozidiel o 50 percent a zo stredne ťažkých vozidiel o 58 percent.

Environmentálne organizácie však návrh ostro kritizujú. Podľa nich by oneskorenie znamenalo viac prípadov srdcových a pľúcnych ochorení, vyššie zdravotné náklady a väčší počet predčasných úmrtí. Argumentujú aj tým, že prísnejšie emisné normy prinášajú každoročne zdravotné a ekonomické prínosy v hodnote približne 13 miliárd dolárov.

(reuters, max)

  |  

Nemecko prehralo boj o miesto v Bezpečnostnej rade OSN

Valné zhromaždenie OSN v stredu zvolilo Rakúsko, Portugalsko, Trinidad a Tobago a Zimbabwe za nových nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Ich dvojročné funkčné obdobie sa začne 1. januára 2027. O piate voľné miesto sa naďalej uchádzajú Filipíny a Kirgizsko, pričom rozhodnúť sa musí v ďalšom kole hlasovania.

Nemecko, ktoré patrilo medzi favoritov a viedlo intenzívnu diplomatickú kampaň, nezískalo dostatočnú podporu členských štátov. V skupine západoeurópskych a ďalších krajín obsadili dve dostupné miesta Rakúsko a Portugalsko. Rakúsko získalo 131 hlasov, Portugalsko 134, zatiaľ čo Nemecko podporilo 104 krajín.

Bezpečnostná rada OSN je najvýznamnejším orgánom Organizácie Spojených národov v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti. Ako jediná môže prijímať právne záväzné rozhodnutia vrátane sankcií alebo schválenia použitia vojenskej sily.

Rada má 15 členov. Päť z nich je stálych – Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo –, pričom všetky disponujú právom veta. Zvyšných desať miest obsadzujú nestáli členovia volení na dvojročné obdobie.

Novozvolené krajiny postupne nahradia súčasných členov. Zimbabwe vystrieda Somálsko, Trinidad a Tobago nahradí Panamu a Rakúsko s Portugalskom zaujmú miesta Dánska a Grécka. O nástupcovi Pakistanu sa rozhodne po ďalšom hlasovaní.

(reuters, max)

  |  

V Šuranoch objavili fragment mamutieho kla

Archeologický výskum v pripravovanom strategickom projekte Šurany Industrial Park priniesol nový objav. Pri strojovom hĺbení manipulačnej jamy archeológovia v hĺbke približne 220 centimetrov objavili fragment mamutieho kla.

Nájdená časť má dĺžku približne 80 až 100 centimetrov a hrúbku osem až desať centimetrov. Podľa odborníkov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) možno nález predbežne datovať do obdobia približne 12000 rokov pred naším letopočtom, informovala štátna spoločnosť MH Invest.

Fragment patrí vyhynutému druhu mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius), ktorý obýval Euráziu počas pleistocénu (staršie štvrtohory) až do začiatku holocénu, teda najmladšej geologickej epochy obdobia štvrtohôr, ktorá sa začala koncom poslednej doby ľadovej.

Ide tak o pozostatok jedného z posledných druhov mamutov.

(tasr)