Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA pokračujú vo výstavbe centra pre ebolu v Keni napriek zákazu

Výstavba amerického karanténneho zariadenia na možné prípady eboly v Keni pokračuje aj napriek protestom verejnosti a opakovaným rozhodnutiam kenského súdu, ktorý práce dočasne pozastavil. Podľa údajov o letoch a viacerých zdrojov pristálo na vojenskej základni v meste Nanyuki od konca mája približne 20 amerických letov so zdravotníckym vybavením, s technológiami a so špecializovaným personálom.

Zariadenie s kapacitou 50 lôžok má slúžiť predovšetkým pre amerických občanov, ktorí by mohli byť vystavení vírusu eboly počas pôsobenia v Afrike. Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že osoby s vysokým rizikom nákazy by tam absolvovali 21-dňovú karanténu. Pacientov s potvrdenými príznakmi by následne previezli na liečbu do iných zdravotníckych zariadení.

Projekt vyvolal v Keni silný odpor. Kritici tvrdia, že Spojené štáty prenášajú zdravotné riziká na africkú krajinu. Pri protestoch v Nanyuki zahynuli najmenej dvaja ľudia. Kenský súd najprv zastavil práce 28. mája a tento týždeň zákaz predĺžil o ďalšie tri týždne, pričom vláde nariadil zverejniť dohodu s Washingtonom.

Napriek tomu podľa zdrojov výstavba pokračuje a zariadenie môže byť dokončené v najbližších dňoch. Americké veľvyslanectvo tvrdí, že spolupracuje s tamojšou vládou na vyriešení právnych námietok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šalitroš spája obvinenie brata s konfliktom vo vnútri Hlasu

Štátny tajomník ministerstva investícií Radomír Šalitroš označil obvinenie svojho brata Vladimíra Šalitroša, konateľa spoločnosti NAT DESIGN, za účelové, politicky motivované a neopodstatnené. Na sociálnej sieti zdôraznil, že projekt firmy, ktorý je predmetom stíhania, bol podaný ešte počas vlády Eduarda Hegera a schválený za úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, teda pred jeho nástupom do súčasnej funkcie.

Podľa Šalitroša sa spor netýka sprenevery ani zmiznutých verejných financií. Stroje financované z eurofondov boli podľa neho riadne zakúpené a kontrolóri ich opakovane fyzicky overili. „Spor sa týka ich umiestnenia v inej hale, než bolo pôvodne uvedené v projekte (sedem metrov od pôvodnej haly v areáli s rovnakým súpisným číslom),“ ozrejmil.

Šalitroš zároveň tvrdí, že po jeho kritických postojoch voči vedeniu strany Hlas nasledovala kontrola projektu a jeho brat údajne čelil odkazom, že výsledok môže závisieť od ďalšieho politického správania Šalitroša. Spoločnosť sa napriek sporu dohodla so štátom na vrátení celej dotácie do mája 2027.

Podľa polície vznikla škoda viac ako 850-tisíc eur.

Štátny tajomník vyjadril obavy z možného zneužívania kontrolných a bezpečnostných mechanizmov na politický tlak. „Aj preto sa o svojom ďalšom politickom pôsobení definitívne rozhodnem až po osobných rozhovoroch s predsedom vlády a ministrom vnútra,“ napísal.

(max)

Minúta  |  

Rubio: Grónsko je zatiaľ dánske, rozhovory napredujú

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že rokovania medzi USA, Dánskom a Grónskom o využití strategického arktického ostrova na účely kolektívnej obrany napredujú pozitívne. Počas vypočutia v Snemovni reprezentantov naznačil optimizmus a uviedol, že rozhovory sú na mesačnej báze.

Pozornosť vyvolala jeho odpoveď na otázku demokratickej poslankyne Sarah McBrideovej, či si uvedomuje, že Grónsko je súčasťou Dánska. Rubio reagoval slovami: „Zatiaľ.“

Výrok nadviazal na predchádzajúce vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane tvrdil, že Spojené štáty potrebujú Grónsko získať alebo kontrolovať z bezpečnostných dôvodov.

Rubio zdôraznil význam ostrova pre systém protiraketovej obrany a bezpečnosť NATO. Zároveň podotkol, že súčasné dohody o pôsobení amerických síl na ostrove nie sú dostatočné. Dodal, že z pohľadu Washingtonu by bolo jednoduchšie zabezpečovať obranu územia, ktoré by USA priamo vlastnili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Cez Družbu ropa prúdi, no objemy mierne zaostávajú

Dodávky ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez ropovod Družba sa v máji podľa Reuters vrátili na bežnú úroveň približne 165-tisíc barelov denne. Vyplýva to z informácií troch zdrojov z odvetvia.

Ide o prvý mesiac po obnove prepravy, ktorú prerušilo od konca januára poškodenie potrubia. Ukrajina vtedy zodpovednosť pripísala ruskému vzdušnému útoku a opravy dokončila v apríli.

V apríli, keď bol ropovod v prevádzke len posledný týždeň mesiaca, smerovalo do oboch krajín približne 55-tisíc barelov denne. Súčasné objemy sú síce výrazne vyššie, stále však zaostávajú za úrovňami 200- až 235-tisíc barelov denne, ktoré boli bežné pred odstávkou.

Maďarská spoločnosť MOL, ktorá prevádzkuje rafinérie v Maďarsku aj na Slovensku, uviedla, že pokračuje v diverzifikácii dodávok. Tento rok nakúpila desať rôznych druhov ropy a skúma aj ďalšie možnosti prepravy vrátane potenciálneho využitia trasy cez Odesu.

Rusko naďalej dodáva ropu do Maďarska a na Slovensko cez južnú vetvu Družby na základe výnimky zo sankcií EÚ. Medzitým tranzit kazašskej ropy do Nemecka cez severnú vetvu zostáva od mája pozastavený.

(max)

Minúta  |  

Súd v kauze Carlton potvrdil prevody, trestný čin však nenašiel

Mestský súd Bratislava I oslobodil podľa Denníka N podnikateľa Erika Mikurčíka a jeho manželku Zuzanu Kalmanovú spod obžaloby v kauze prevodu takmer dvoch miliónov eur z účtu spoločnosti Carlton Property. Sudca Michal Valent pritom nespochybnil, že peniaze boli prevedené z firemného účtu na súkromný účet obžalovaných. Podľa súdu sa skutok stal, no nenaplnil znaky trestného činu.

Prípad je súčasťou dlhoročného obchodného konfliktu o bratislavský hotel Carlton medzi Mikurčíkom a investormi spojenými so spoločnosťou Eset, najmä Marošom Grundom a zosnulým Jánom Hrubým.

Obžaloba tvrdila, že manželia sa pokúsili bez vedomia ostatných spoločníkov ovládnuť spoločnosť Carlton Property, pričom okrem prevodu peňazí mali záujem previesť aj časť nehnuteľností vrátane budovy hotela na vlastnú firmu za nevýhodných podmienok.

Prokuratúra ich stíhala pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Rozhodnutie súdu však zatiaľ nie je právoplatné. Prokurátor aj právny zástupca poškodenej spoločnosti sa voči rozsudku okamžite odvolali. Spor o Carlton tak bude pokračovať na odvolacom súde.

(max)

Minúta  |  

Americké automobilky žiadajú odklad emisných pravidiel Bidena

Najväčšie automobilky pôsobiace na americkom trhu podporili návrh Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) odložiť o dva roky zavedenie prísnejších emisných pravidiel pre vozidlá. Zároveň však vyzvali americké úrady, aby čo najskôr pripravili nové, podľa nich realistickejšie normy.

Aliancia pre automobilové inovácie, ktorá zastupuje výrobcov ako General Motors, Ford, Toyota, Volkswagen, Stellantis či Hyundai, tvrdí, že pôvodné pravidlá prijaté počas administratívy prezidenta Joea Bidena nezodpovedajú aktuálnemu vývoju trhu. Automobilky argumentujú najmä spomalením predaja elektromobilov v USA, čo podľa nich komplikuje plnenie ambicióznych emisných cieľov a ohrozuje investície v hodnote miliárd dolárov.

EPA odhaduje, že dvojročný odklad by automobilovému priemyslu ušetril približne 1,7 miliardy dolárov. Bidenova administratíva pritom v roku 2024 schválila pravidlá, ktoré mali do roku 2032 znížiť emisie hlavných znečisťujúcich látok z osobných vozidiel o 50 percent a zo stredne ťažkých vozidiel o 58 percent.

Environmentálne organizácie však návrh ostro kritizujú. Podľa nich by oneskorenie znamenalo viac prípadov srdcových a pľúcnych ochorení, vyššie zdravotné náklady a väčší počet predčasných úmrtí. Argumentujú aj tým, že prísnejšie emisné normy prinášajú každoročne zdravotné a ekonomické prínosy v hodnote približne 13 miliárd dolárov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.