Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump chce dať 700 miliónov dolárov na záchranu uhlia

Administratíva Donalda Trumpa pripravuje balík v hodnote približne 700 miliónov dolárov na podporu amerického uhoľného sektora.

Podľa informácií z Bieleho domu chce prezident využiť zákon Defense Production Act z roku 1950, ktorý bol pôvodne prijatý počas studenej vojny a poskytuje rozsiahle právomoci v oblastiach súvisiacich s národnou bezpečnosťou.

Viac ako polovica prostriedkov má smerovať na modernizáciu 13 uhoľných elektrární, ďalších 185 miliónov dolárov na spoločné financovanie projektov na Aljaške, v Marylande a Západnej Virgínii. Podporu má dostať aj plánovaný exportný terminál West Gateway v Kalifornii.

Biely dom zdôvodňuje krok rastúcim dopytom po elektrine, ktorý súvisí najmä s rozvojom umelej inteligencie a energeticky náročných dátových centier.

Administratíva tvrdí, že krajina potrebuje stabilné zdroje energie pre rýchlo rastúce dátové centrá a rozvoj umelej inteligencie. Zároveň chce znížiť závislosť od zahraničných konkurentov v oblasti energetiky.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kim ukázal nový jadrový závod a oznámil posilu arzenálu

Severnokórejský líder Kim Čong-un neplánuje obmedziť svoj jadrový program. Počas návštevy novootvoreného zariadenia na výrobu jadrového materiálu nariadil výrazné zvýšenie produkcie a hovoril o potrebe rozširovať jadrové sily „exponenciálnym tempom“.

Severokórejské médiá tvrdia, že kapacita výroby materiálu pre jadrové zbrane sa za päť rokov viac než zdvojnásobila. Kim krok obhajoval rastúcimi bezpečnostnými hrozbami a potrebou posilniť odstrašujúce schopnosti krajiny.

Analytici upozorňujú, že zverejnenie záberov zo zariadenia môže byť určené aj zahraničnému publiku a má demonštrovať, že denuklearizácia Severnej Kórey nie je reálna.

Niektorí experti spájajú tento krok s možnými rokovaniami s Čínou či regionálnym bezpečnostným vývojom. Odhady hovoria, že Pchjongjang disponuje približne 50 jadrovými hlavicami, hoci presné údaje nikdy nezverejnil.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Altman odmieta, aby nové modely AI najprv schvaľovala americká vláda

Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman chce vystupovať proti návrhom, podľa ktorých by vývojári umelej inteligencie museli získať súhlas vlády USA predtým, ako sprístupnia nové modely verejnosti. Ide o súčasť širšieho úsilia ovplyvniť podobu regulácie tejto technológie.

Altman tento týždeň navštívi Washington a požiada Kongres o zvýšenie financovania testovania AI na americkom ministerstve obchodu. Rezort už spolupracuje so spoločnosťami ako OpenAI a Anthropic na testovaní ich modelov.

OpenAI chce, aby vláda USA túto iniciatívu rozšírila a aby do nej zapojila vedcov s odbornými znalosťami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, biologických zbraní a národnej bezpečnosti.

Altmanova návšteva Washingtonu prichádza v kľúčovom období pre spoločnosť aj celé odvetvie. OpenAI sa pripravuje na dôverné podanie žiadosti o prvotnú verejnú ponuku akcií (IPO).

Požiadavky federálnej vlády by mohli poškodiť zisky odvetvia, ak by spomalili uvádzanie nových modelov na trh alebo prinútili firmy zmeniť fungovanie ich produktov s cieľom riešiť bezpečnostné obavy.

Altman sa má v stredu stretnúť s členmi Kongresu vrátane predsedu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona.

(reuters, max)

Minúta  |  

Arákčí: Akýkoľvek útok na Bejrút bude viesť k obnoveniu vojny

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu vyhlásil, že akýkoľvek útok na libanonský Bejrút povedie k opätovnému obnoveniu vojny na Blízkom východe.

„Naše ozbrojené sily sú pripravené zaútočiť na Izrael, ak zaútočí na Bejrút,“ citovala Arákčího iránska agentúra Tasním.

Kontakty medzi Iránom a Spojenými štátmi podľa iránskeho ministra neboli prerušené, ale v rokovaniach nebol dosiahnutý žiaden výrazný pokrok. Obe strany podľa neho študujú komunikáciu, ktorú si vymenili.

Agentúra Tasním v pondelok napísala, že iránsky rokovací tím pozastavuje sprostredkúvanú komunikáciu so Spojenými štátmi v rámci rokovaní o mieri z dôvodu izraelských útokov v Libanone.

„Návrat k rokovaciemu stolu je podmienený zabezpečením práv iránskeho ľudu, ukončením vojny v Libanone a zastavením napätia v regióne,“ dodal Arákčí.

Izrael pokračuje v útokoch najmä na juhu Libanonu napriek prímeriu, pričom tvrdí, že reaguje na porušovania prímeria zo strany Hizballáhu. Terčom izraelských úderov je aj Bejrút.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu vyhlásil, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom majú spoločný cieľ odzbrojiť militantné hnutie Hizballáh a demilitarizovať Libanon.

(tasr, luc)

Minúta  |  

BBC: Cameron chcel pred brexitom získať Johnsona na svoju stranu

Bývalý britský premiér David Cameron ponúkol Borisovi Johnsonovi vysoký post vo vláde výmenou za podporu zotrvania Spojeného kráľovstva v Európskej únii pred referendom v roku 2016. Vyplýva to z dokumentu BBC pri príležitosti desiateho výročia brexitu.

Niekdajší londýnsky starosta a Cameronov dlhoročný politický rival spomína, že počas tenisového stretnutia začiatkom roka 2016 dostal ponuku pridať sa ku kampani za zotrvanie v EÚ. Súčasťou údajne bola aj funkcia patriaca medzi päť najvýznamnejších vládnych postov.

Cameron pre BBC potvrdil, že chcel Johnsonovi naznačiť, že s ním počíta ako s významnou súčasťou budúcej vlády. Neuviedol však konkrétnu pozíciu.

Johnson napokon vo februári 2016 podporil odchod Británie z Európskej únie, čím výrazne ovplyvnil priebeh kampane. Jeho rozhodnutie bolo ranou pre Camerona, ktorý sa ho ešte v deň oznámenia snažil odradiť od spolupráce s podporovateľmi brexitu Nigelom Farageom a Georgom Gallowayom.

K táboru zástancov odchodu sa v tom čase pridal aj minister spravodlivosti Michael Gove.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Český rezort financií chce zatraktívniť dôchodkové sporenie

České ministerstvo financií navrhuje znížiť poplatky v súkromných dôchodkových fondoch a zvýšiť podiel investícií do akcií s cieľom zlepšiť dlhodobé výnosy sporiteľov.

Zmeny by sa dotkli približne štyroch miliónov Čechov, ktorí využívajú fondy spravované deviatimi súkromnými spoločnosťami. Rezort navrhuje zrušiť výkonnostné poplatky zo zhodnotenia a stanoviť správcovský poplatok na úrovni 0,5 percenta aktív. Ministerka financií Alena Schillerová uviedla, že súčasné poplatky patria medzi najvyššie v Európe.

Ďalším opatrením má byť väčšie zastúpenie akcií v úsporách mladších sporiteľov, čo by podľa ministerstva mohlo priniesť vyššie výnosy než konzervatívne investície do dlhopisov či nástrojov peňažného trhu.

Praha zároveň plánuje zdvojnásobiť štátne príspevky na účty založené rodičmi pre deti, aby podporila skoršie sporenie.

Analýza výskumníkov z centra CERGE-EI uvádza, že súčasný systém môže typického dlhodobého sporiteľa pripraviť o viac než polovicu úspor. Navrhované zmeny by podľa nich mohli tieto náklady znížiť pod jednu pätinu a po 35 rokoch strojnásobiť výšku dôchodkových výplat.

Návrhy ešte musia schváliť vláda a parlament.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.