Preskočiť na obsah
  |  

Horčičné semienko z Biblie je symbol LGBT, píše nemecký teológ

Nemecký katolícky teológ a univerzitný kaplán Burkhard Hose tvrdí, že Ježišovo podobenstvo o horčičnom zrnku možno interpretovať z takzvanej queer perspektívy.

Podľa jeho názoru obraz malého semienka predstavuje ľudí a životné situácie, ktoré nezodpovedajú tradičným spoločenským či cirkevným normám a ktoré bývajú označované za „problematické“.

Hose vo svojom výklade uvádza, že Božie kráľovstvo nemožno podľa jeho názoru presne definovať ani kontrolovať, ale prejavuje sa tam, kde vzniká priestor na rozmanité skúsenosti a perspektívy. Nejde o priestor na kontrolu či vylučovanie, ktoré podľa neho možno nájsť aj v cirkevných štruktúrach.

Člen správnej rady združenia OutInChurch zároveň zastáva názor, že queer čítanie Biblie nie je okrajovým javom, ale súčasťou procesu, v ktorom sa Božie kráľovstvo rozvíja neočakávaným spôsobom.

Podľa jeho interpretácie predstavuje záverečný obraz vtákov nachádzajúcich útočisko v tieni rastliny výzvu na vytváranie priestoru pre všetkých bez podmienok a prispôsobovania sa.

Katolícka cirkev síce v Katechizme Katolíckej cirkvi učí, že osoby s homosexuálnymi sklonmi majú byť prijímané s úctou a citlivosťou, zároveň však trvá na tom, že sexuálne vzťahy patria výlučne do manželstva medzi mužom a ženou.

(mja)

  |  

Snemovňa USA schválila rezolúciu proti vojne s Iránom

Americká Snemovňa reprezentantov schválila rezolúciu, ktorá má obmedziť právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri vedení vojenského konfliktu s Iránom bez súhlasu Kongresu.

Návrh prešiel tesnou väčšinou 215 hlasov proti 208, pričom ho podporili všetci demokrati a štyria republikánski poslanci. Rezolúcia vyzýva na stiahnutie amerických jednotiek z Iránu, ak Kongres neschváli použitie vojenskej sily alebo formálne nevyhlási vojnu.

Hoci ide zatiaľ najmä o symbolický krok, hlasovanie odráža rastúce napätie v Republikánskej strane a obavy z ďalšieho prehlbovania konfliktu.

Kritici upozorňujú, že prezident môže krajinu zatiahnuť do dlhodobej vojny bez jasne definovaných cieľov. Trumpova administratíva, naopak, tvrdí, že vojenské operácie sú nevyhnutné na zabránenie iránskemu jadrovému programu.

Snemovňa zároveň posunula vpred aj návrh zákona o ďalšej bezpečnostnej pomoci Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Izrael a Libanon sa dohodli na prímerí, Hizballáh musí ustúpiť

Izrael a Libanon sa po rokovaniach vo Washingtone dohodli na zavedení prímeria, ktoré má ukončiť boje spojené s regionálnym konfliktom okolo Iránu. Kľúčovou podmienkou dohody je úplné zastavenie paľby zo strany Hizballáhu a odsun jeho príslušníkov z oblasti južne od rieky Litani.

Pod dohľadom Spojených štátov majú vzniknúť pilotné zóny, v ktorých bude za bezpečnosť zodpovedať výlučne libanonská armáda bez prítomnosti ozbrojených neštátnych skupín.

Hoci Izrael a Libanon už v apríli a máji prijali podobné dohody, násilie pokračovalo aj naďalej. Len v stredu (3. júna) si izraelské útoky podľa libanonských zdrojov vyžiadali najmenej šesť obetí.

Najnovšia dohoda nadväzuje na americké sprostredkovanie z predchádzajúcich dní, ktoré viedlo k obmedzeniu útokov na Bejrút a zastaveniu cezhraničnej paľby Hizballáhu.

Obe krajiny plánujú pokračovať v politických a bezpečnostných rokovaniach s cieľom dosiahnuť trvalejšie riešenie.

(reuters, mja)

  |  

Trump chce dať 700 miliónov dolárov na záchranu uhlia

Administratíva Donalda Trumpa pripravuje balík v hodnote približne 700 miliónov dolárov na podporu amerického uhoľného sektora.

Podľa informácií z Bieleho domu chce prezident využiť zákon Defense Production Act z roku 1950, ktorý bol pôvodne prijatý počas studenej vojny a poskytuje rozsiahle právomoci v oblastiach súvisiacich s národnou bezpečnosťou.

Viac ako polovica prostriedkov má smerovať na modernizáciu 13 uhoľných elektrární, ďalších 185 miliónov dolárov na spoločné financovanie projektov na Aljaške, v Marylande a Západnej Virgínii. Podporu má dostať aj plánovaný exportný terminál West Gateway v Kalifornii.

Biely dom zdôvodňuje krok rastúcim dopytom po elektrine, ktorý súvisí najmä s rozvojom umelej inteligencie a energeticky náročných dátových centier.

Administratíva tvrdí, že krajina potrebuje stabilné zdroje energie pre rýchlo rastúce dátové centrá a rozvoj umelej inteligencie. Zároveň chce znížiť závislosť od zahraničných konkurentov v oblasti energetiky.

(reuters, mja)

  |  

Kim ukázal nový jadrový závod a oznámil posilu arzenálu

Severnokórejský líder Kim Čong-un neplánuje obmedziť svoj jadrový program. Počas návštevy novootvoreného zariadenia na výrobu jadrového materiálu nariadil výrazné zvýšenie produkcie a hovoril o potrebe rozširovať jadrové sily „exponenciálnym tempom“.

Severokórejské médiá tvrdia, že kapacita výroby materiálu pre jadrové zbrane sa za päť rokov viac než zdvojnásobila. Kim krok obhajoval rastúcimi bezpečnostnými hrozbami a potrebou posilniť odstrašujúce schopnosti krajiny.

Analytici upozorňujú, že zverejnenie záberov zo zariadenia môže byť určené aj zahraničnému publiku a má demonštrovať, že denuklearizácia Severnej Kórey nie je reálna.

Niektorí experti spájajú tento krok s možnými rokovaniami s Čínou či regionálnym bezpečnostným vývojom. Odhady hovoria, že Pchjongjang disponuje približne 50 jadrovými hlavicami, hoci presné údaje nikdy nezverejnil.

(reuters, mja)

  |  

Altman odmieta, aby nové modely AI najprv schvaľovala americká vláda

Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman chce vystupovať proti návrhom, podľa ktorých by vývojári umelej inteligencie museli získať súhlas vlády USA predtým, ako sprístupnia nové modely verejnosti. Ide o súčasť širšieho úsilia ovplyvniť podobu regulácie tejto technológie.

Altman tento týždeň navštívi Washington a požiada Kongres o zvýšenie financovania testovania AI na americkom ministerstve obchodu. Rezort už spolupracuje so spoločnosťami ako OpenAI a Anthropic na testovaní ich modelov.

OpenAI chce, aby vláda USA túto iniciatívu rozšírila a aby do nej zapojila vedcov s odbornými znalosťami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, biologických zbraní a národnej bezpečnosti.

Altmanova návšteva Washingtonu prichádza v kľúčovom období pre spoločnosť aj celé odvetvie. OpenAI sa pripravuje na dôverné podanie žiadosti o prvotnú verejnú ponuku akcií (IPO).

Požiadavky federálnej vlády by mohli poškodiť zisky odvetvia, ak by spomalili uvádzanie nových modelov na trh alebo prinútili firmy zmeniť fungovanie ich produktov s cieľom riešiť bezpečnostné obavy.

Altman sa má v stredu stretnúť s členmi Kongresu vrátane predsedu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona.

(reuters, max)