Preskočiť na obsah
  |  

Schôdzu na odvolávanie Kaliňáka sa nepodarilo otvoriť

Poslanci vo štvrtok neotvorili mimoriadnu schôdzu o odvolaní ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), keďže parlament nebol uznášaniaschopný. Návrh opozičného KDH sa preto presúva na riadnu schôdzu Národnej rady naplánovanú na polovicu septembra.

Kresťanskí demokrati ministrovi vyčítajú problémy pri výstavbe vojenskej nemocnice v Prešove, ktorú na jar pozastavili pre zistené nedostatky na nosných prvkoch stavby.

Podľa opozície sa projekt dostal do komplikácií, ktoré môžu viesť k predraženiu aj ďalšiemu predĺženiu výstavby. Kaliňák tieto tvrdenia odmieta a hovorí o účelovej kritike.

Tvrdí, že po kontrole chyby identifikovali, zmluvu s pôvodným zhotoviteľom ukončili a zabezpečili pokračovanie projektu pod novým konzorciom.

Minister zároveň zdôrazňuje, že štát reagoval okamžite a prijal všetky potrebné opatrenia na dokončenie nemocnice.

(tasr, mja)

  |  

Izrael po dohode o prímerí neustupuje, armáda zostáva v Libanone

Napriek novej dohode o prímerí medzi Izraelom a Libanonom izraelská armáda zatiaľ neplánuje ukončiť svoje operácie na juhu krajiny.

Minister obrany Jisrael Kac oznámil, že jednotky zostanú v bezpečnostnej zóne vrátane strategickej oblasti okolo hradu Beaufort, ktorý Izrael nedávno obsadil.

Podľa jeho slov bude armáda pokračovať v likvidácii infraštruktúry Hizballáhu a zachová si možnosť podniknúť údery aj na ciele v Bejrúte, ak dôjde k útokom proti Izraelu.

Dohoda o prímerí, ktorú sprostredkovali Spojené štáty, je podmienená zastavením paľby zo strany Hizballáhu. Izrael zároveň oznámil, že obyvatelia vysídlení z oblasti sa zatiaľ nebudú môcť vrátiť do svojich domovov.

(reuters, mja)

  |  

Zelenskyj žiada viac rakiet Patriot, NATO nestíha plniť svoje sľuby

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval európskych spojencov, aby urýchlili dodávky systémov protivzdušnej obrany, najmä rakiet Patriot určených na ničenie ruských balistických striel.

Ukrajinský prezident upozornil, že Rusko sa na balistické rakety spolieha čoraz viac a Kyjev potrebuje silnejšiu ochranu vzdušného priestoru, informuje portál Politico.

Podľa Zelenského už problém nespočíva iba v peniazoch, ale aj v obmedzenej dostupnosti zbraní. Konflikt medzi USA a Iránom totiž zvýšil dopyt po raketách Patriot a výrazne zaťažil globálne zásoby.

Počas návštevy generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Kyjeve zaznela aj kritika pomalého napredovania programu PURL, prostredníctvom ktorého spojenci financujú nákup amerických zbraní pre Ukrajinu.

Hoci NATO deklaruje pokračujúcu podporu a viaceré krajiny prisľúbili nové príspevky, objem dodávok zatiaľ zaostáva za potrebami Kyjeva aj za cieľmi stanovenými na tento rok.

(mja)

  |  

Horčičné semienko z Biblie je symbol LGBT, píše nemecký teológ

Nemecký katolícky teológ a univerzitný kaplán Burkhard Hose tvrdí, že Ježišovo podobenstvo o horčičnom zrnku možno interpretovať z takzvanej queer perspektívy.

Podľa jeho názoru obraz malého semienka predstavuje ľudí a životné situácie, ktoré nezodpovedajú tradičným spoločenským či cirkevným normám a ktoré bývajú označované za „problematické“.

Hose vo svojom výklade uvádza, že Božie kráľovstvo nemožno podľa jeho názoru presne definovať ani kontrolovať, ale prejavuje sa tam, kde vzniká priestor na rozmanité skúsenosti a perspektívy. Nejde o priestor na kontrolu či vylučovanie, ktoré podľa neho možno nájsť aj v cirkevných štruktúrach.

Člen správnej rady združenia OutInChurch zároveň zastáva názor, že queer čítanie Biblie nie je okrajovým javom, ale súčasťou procesu, v ktorom sa Božie kráľovstvo rozvíja neočakávaným spôsobom.

Podľa jeho interpretácie predstavuje záverečný obraz vtákov nachádzajúcich útočisko v tieni rastliny výzvu na vytváranie priestoru pre všetkých bez podmienok a prispôsobovania sa.

Katolícka cirkev síce v Katechizme Katolíckej cirkvi učí, že osoby s homosexuálnymi sklonmi majú byť prijímané s úctou a citlivosťou, zároveň však trvá na tom, že sexuálne vzťahy patria výlučne do manželstva medzi mužom a ženou.

(mja)

  |  

Snemovňa USA schválila rezolúciu proti vojne s Iránom

Americká Snemovňa reprezentantov schválila rezolúciu, ktorá má obmedziť právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri vedení vojenského konfliktu s Iránom bez súhlasu Kongresu.

Návrh prešiel tesnou väčšinou 215 hlasov proti 208, pričom ho podporili všetci demokrati a štyria republikánski poslanci. Rezolúcia vyzýva na stiahnutie amerických jednotiek z Iránu, ak Kongres neschváli použitie vojenskej sily alebo formálne nevyhlási vojnu.

Hoci ide zatiaľ najmä o symbolický krok, hlasovanie odráža rastúce napätie v Republikánskej strane a obavy z ďalšieho prehlbovania konfliktu.

Kritici upozorňujú, že prezident môže krajinu zatiahnuť do dlhodobej vojny bez jasne definovaných cieľov. Trumpova administratíva, naopak, tvrdí, že vojenské operácie sú nevyhnutné na zabránenie iránskemu jadrovému programu.

Snemovňa zároveň posunula vpred aj návrh zákona o ďalšej bezpečnostnej pomoci Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Izrael a Libanon sa dohodli na prímerí, Hizballáh musí ustúpiť

Izrael a Libanon sa po rokovaniach vo Washingtone dohodli na zavedení prímeria, ktoré má ukončiť boje spojené s regionálnym konfliktom okolo Iránu. Kľúčovou podmienkou dohody je úplné zastavenie paľby zo strany Hizballáhu a odsun jeho príslušníkov z oblasti južne od rieky Litani.

Pod dohľadom Spojených štátov majú vzniknúť pilotné zóny, v ktorých bude za bezpečnosť zodpovedať výlučne libanonská armáda bez prítomnosti ozbrojených neštátnych skupín.

Hoci Izrael a Libanon už v apríli a máji prijali podobné dohody, násilie pokračovalo aj naďalej. Len v stredu (3. júna) si izraelské útoky podľa libanonských zdrojov vyžiadali najmenej šesť obetí.

Najnovšia dohoda nadväzuje na americké sprostredkovanie z predchádzajúcich dní, ktoré viedlo k obmedzeniu útokov na Bejrút a zastaveniu cezhraničnej paľby Hizballáhu.

Obe krajiny plánujú pokračovať v politických a bezpečnostných rokovaniach s cieľom dosiahnuť trvalejšie riešenie.

(reuters, mja)