Hoci prevod peňazí na prvý pohľad vyzerá ako zrejmý motív krádeže, z obžaloby počas celých rokov, ako sa viedla, nebolo zrejmé, akým spôsobom vlastne mohli byť Mikurčíkovci schopní peniaze ukradnúť. O účele prevodu prostriedkov boli vopred informovaní kľúčoví zamestnanci hotela vrátane účtovníkov a riaditeľa hotela. O prevode sa teda vedelo a vedelo sa aj to, akým spôsobom bude s prevedenými peniazmi nakladané.
Na prvý pohľad podozrivý prevod má však svoje pozadie, ktoré je dôležité na pochopenie kontextu. Mikurčík sa krátko predtým s bývalými obchodnými partnermi Rudolfom Hrubým a Marošom Grundom z Esetu, ďalšími spolumajiteľmi hotela, ocitol v ostrom spore. Ten vyvrcholil po škandalóznom prepise konateľov spoločnosti v obchodnom registri, keď sa ho partneri pokúsili na čudnom valnom zhromaždení odvolať z postu konateľa.
Erik Mikurčík mal vtedy podozrenie, že eseťáci ho chcú z hotela vyšachovať cez umelo vytvorený konkurz. Neskôr vysvitlo, že k tomu došlo po stretnutí Grunda s Kočnerom. Ten nedávno na súde opísal, že keď s ním Hrubý konzultoval postup v kauze Carlton, Kočner mu vraj navrhol „cestu konkurzného konania“. Grund o existencii tohto stretnutia klamal, priznal ho, až keď ho médiá preukázali.
Keďže hotelu hrozila platobná neschopnosť, Mikurčík dva milióny previedol s cieľom notárskej úschovy, teda s cieľom uchrániť tieto peniaze ako prostriedky na prevádzku hotela, aby sa hotel nemohol ocitnúť v platobnej neschopnosti.
Podľa Mikurčíka šlo teda o vynútený krok, ktorým chcel chrániť hotel pred konkurzom, pričom v tom období ešte sám presne nevedel, aké postupy voči nemu eseťáci chystajú. Neskoršie udalosti potvrdili, že Grund s Hrubým naozaj realizovali konkurzné machinácie s cieľom hotel ovládnuť.
Súd uznal, že Mikurčík mal v čase prevodov právo konať za spoločnosť. Rudolf Hrubý však na neho podal trestné oznámenie pre pokus o krádež a na policajnom výsluchu z 26. júla 2017 tvrdil, že v inkriminovaný deň prevodu transakcie – teda týždeň predtým – prišiel do pobočky banky na Dunajskej ulici v Bratislave zrušiť Mikurčíkovi dispozičné práva na nakladanie s účtom.
Hrubý sa odvolával na pochybné valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom bol Mikurčík odvolaný ako konateľ. Išlo pritom o valné zhromaždenie, ktoré zorganizovali eseťáci a Mikurčík sa na ňom nezúčastnil, keďže bolo zorganizované tak, aby o ňom ani nevedel.
Peniaze boli určené notárke
Tento príbeh však treba doplniť súvislosťami, o ktorých Štandard písal už dávnejšie. V ten deň, keď došlo k prevodu dvoch miliónov, dostal Mikurčík mail od redaktorov Denníka N, teda novín spoluvlastnených majiteľmi Esetu, so žiadosťou o odpovede na novinárske otázky. Novinári z tohto média boli zjavne o krok napred. Z uvedeného mailu sa totiž Mikurčík dozvedel, že už nie je konateľom spoločnosti.
Vzhľadom na pochybné valné zhromaždenie, ktoré krátko predtým zinscenovali Grund s Hrubým, bolo v tom období v platnosti neodkladné opatrenie súdu zakazujúce meniť konateľov spoločnosti. O tom bol upovedomený aj obchodný register.
Keďže Mikurčíkovi bolo zrejmé, že došlo k podvodu (zákonným spôsobom sa nemohla udiať zmena konateľov bez jeho vedomia), bol presvedčený, že musí konať. V obave, že v takejto situácii môže dôjsť k prepisu hotela na schránkové firmy, ak nastane platobná neschopnosť, previedol dva milióny na svoj osobný účet.
Preposlanie peňazí okľukou Mikurčík zdôvodňuje obmedzenými možnosťami, ktoré mal v zahraničí na dovolenke. „Išlo o ochranu majetku hotela v krízovej situácii,“ opisoval v minulosti Mikurčík. „Po náhlej a nezákonnej zmene konateľov sme museli okamžite reagovať, keďže vtedy vám môžu celý majetok za pár hodín prepísať na schránkové firmy. Je to ako kedysi s bytovou mafiou, akoby vám zrazu zavolal sused, že do vášho bytu sa sťahujú iní ľudia, a vy ani netušíte, že vám niekto na katastri prepísal nehnuteľnosť.“
Peniaze preto poslal na svoj účet, odtiaľ mali byť vložené do notárskej úschovy, viazanej prísnymi pravidlami ich používania.
O tom, že Mikurčík nekonal s cieľom peniaze spreneveriť, paradoxne svedčí aj Hrubého výsluch. O transakcii sa totiž dozvedel od riaditeľa hotela, a to preto, že ich o tomto kroku bezprostredne informovala spolukonateľka hotela a Mikurčíkova manželka Zuzana Kalmanová. Tak to pred súdom potvrdili riaditeľ aj účtovníčka hotela.
Pri troch prevodoch v súhrnnej hodnote dva milióny eur je v poznámke pre príjemcu uvedený text „úschova na prevádzku CP“. CP je skratka Carlton Property. Denník Štandard mal na nahliadnutie aj notársku zápisnicu, podľa ktorej sa mali peniaze následne presunúť do notárskej úschovy ako prostriedky na bezprostredné prevádzkové náklady hotela.
Konkurz v pozadí
Ak by hotel nemal peniaze na realizovanie dohodnutých prevádzkových platieb, majitelia pohľadávok by ho mohli uvrhnúť do konkurzu. S touto možnosťou Mikurčík rátal, keď sa dozvedel o podvodnom vyradení z pozície konateľa.
Pohľadávky voči hotelu majú práve Grund s Hrubým, ktorí materskej spoločnosti Carlton Property požičali 27 miliónov eur na kúpu hotela.
V rovnaký deň, keď došlo k čudesnému prepisu konateľov a následnej Mikurčíkovej transakcii, zároveň Hrubý s Grundom prepísali svoju 27-miliónovú pohľadávku na finančného riaditeľa Esetu Milana Masaryka. Tento ťah by novému majiteľovi pohľadávky s novými úverovými podmienkami umožnil žiadať o splatenie pôžičky okamžite. A keďže hotel nemal na účtoch 27 miliónov eur, Hrubý s Grundom spolu s financujúcou bankou, ktorá na kúpu hotela požičala 32 miliónov eur, mohli ako vlastníci najväčších pohľadávok vyhlásiť na spoločnosť konkurz. Tým by sa Mikurčík ocitol mimo hry.
Tomu, že práve takáto možnosť bola v hre, nasvedčuje aj komunikácia Mariana Kočnera v Threeme. Kočnerovi v správach píše podpredseda bratislavského obchodného súdu Vladimír Sklenka: „A prosím, nabudúce mi vysvetlíš, kúpu akcií – Konkurz = Hrubého, sme na to zabudli,“ napísal Sklenka Kočnerovi 28. septembra 2017 v rámci konverzácie, počas ktorej podľa ich slov „urobili plán“, ako si rozdeliť sudkyne, ktoré zjavne dokázali ovplyvňovať.
Stretnutie Kočnera s Hrubým
Nevedno, či bol Kočner autorom tohto podozrivého konkurzného plánu, v každom prípade mohol byť o plánoch Hrubého dobre informovaný. V lete 2017 sa totiž Hrubý s Kočnerom stretli v golfovom areáli v Báči.
Toto stretnutie Hrubého s odsúdeným mafiánom manipulujúcim súdy, kde sa údajne rozprávali o kauze Carlton, odhalila až konverzácia v Threeme. Hrubého právnici ho pôvodne zapierali, pod tlakom však musel Hrubý neskôr priznať, že sa s Kočnerom naozaj stretol.
Kočner sa k stretnutiu s Hrubým prvýkrát vyjadril v apríli tohto roka na súde so sudcom Davidom Lindtnerom.
„V polovici augusta 2017 ma oslovil môj dobrý priateľ s prosbou, že by sa so mnou chcel stretnúť Rudolf Hrubý. Odpovedal som, že nevidím dôvod, aby sa so mnou pán Hrubý stretával,“ vypovedal Kočner. „Vraj sa dostal do podobnej situácie, v ktorej som sa ocitol kedysi ja, keď ma môj bývalý spoločník chcel pripraviť o majetok z našej spoločnej firmy,“ pokračoval. „Na túto tému sa chcel so mnou pán Hrubý rozprávať.“
Rudolf Hrubý je už dnes nebohý. Jeho advokáti v minulosti pre Štandard odmietli, že by „ich klienti alebo advokáti iniciovali akékoľvek ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí“.
Na stretnutí Kočnera s Hrubým v golfovom areáli v Báči 31. augusta 2017, mu údajne Kočner podľa vlastných slov odporučil cestu konkurzného konania.
„Že sa poznám so sudcom Sklenkom a či by som mu nevedel pomôcť týmto smerom. Spozornel som, rozhovor sa mi začal nepáčiť. Povedal mi, že on by si chcel služby pána Sklenku kúpiť. Spozornel som ešte viac, pretože ak mi toto hovorí človek, ktorý financuje Denník N a Zastavme korupciu, obával som sa, či to nie je nejaká provokácia. Túto službu som odmietol. S tým sme sa rozišli.“
Hrubý o svojom stretnutí s Marianom Kočnerom pôvodne klamal, keď popieral, že by sa s ním kedykoľvek stretol, no keď sa preukázalo, že k stretnutiu naozaj došlo, pre portál Aktuality neskôr povedal: „Na toto stretnutie som išiel z dôvodu, že v čase, keď sme zistili, že sa náš bývalý obchodný partner snažil previesť hotel Carlton na svoju firmu, nevedeli sme čítať situáciu a porozumieť jej.“
