Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo spolupracujú s Kyjevom na plánoch, ako zapojiť Rusko do mierových rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa agentúry Bloomberg, ktorá sa odvoláva na anonymné zdroje oboznámené s diskusiami, európski spojenci vidia posun v dynamike konfliktu, ktorý posilňuje pozíciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Predstavitelia troch najväčších európskych ekonomík skúmajú možnosť zorganizovať rokovania za účasti oboch strán. Tieto plány už podľa všetkého konzultovali aj s ukrajinskými partnermi. Podľa najnovších vyjadrení nemeckej vlády z 3. júna 2026 sa okno na dialóg medzi Európou a Ruskom postupne otvára, no reálne rokovania by sa mohli začať až o niekoľko mesiacov a musia prebiehať v plnej koordinácii s Ukrajinou.
Bloomberg sa pokúsil získať bližšie informácie od konkrétnych štátov, no Francúzsko a Británia na žiadosti o komentár nereagovali, nemecká vláda komentovať odmietla.
Podľa uvedeného zdroja sa európski lídri rozhodli konať, pretože americké rokovania viaznu a ruské sily na bojisku utrpeli značné straty, pričom sa v niektorých častiach frontu údajne nachádzajú v patovej situácii. Ukrajinské dronové útoky hlboko na ruskom území pridávajú tlak na Kremeľ a v Moskve sa objavujú známky odporu voči vojne.
Vyhnúť sa ťažkej zime
Spojenci veria, že rokovania by mohli zabrániť ďalšej vojnovej zime, počas ktorej Rusko tradične zintenzívňuje útoky na civilnú infraštruktúru a energetiku s cieľom zlomiť morálku Ukrajincov.
Zdroje však zdôrazňujú, že konečné rozhodnutie, či pokračovať v kontakte s Ruskom, patrí výlučne Zelenskému. Európske krajiny deklarovali, že nebudú na ukrajinského prezidenta vyvíjať nátlak, aby prijal stratégiu, s ktorou nesúhlasí.
V najbližších dňoch sa očakávajú rozhovory britského premiéra Keira Starmera s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Tieto konzultácie E3 prichádzajú zároveň s Medzinárodným ekonomickým fórom v Petrohrade, na ktorom má vystúpiť aj Vladimir Putin.
Zelenskyj opakovane zdôrazňuje, že Ukrajina naliehavo potrebuje ďalšie systémy Patriot a inú protivzdušnú obranu. Už v máji vyhlásil, že Európa by mala získať výraznejšiu úlohu v diplomatických snahách, ktoré doteraz viedli predovšetkým Spojené štáty. Zároveň vyzýva spojencov, aby zvyšovali tlak na Moskvu.
Postup naráža na kritiku
Nie všetci európski predstavitelia s týmto postupom súhlasia. Kritici vrátane niektorých činiteľov z krajín E3 (Nemecko, Francúzsko, Británia) argumentujú, že teraz nie je vhodný moment na rokovania.
Medzi výraznými hlasmi proti predčasnému dialógu patrí napríklad Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Tá zdôrazňuje, že Európa by nemala „padnúť do ruskej pasce“ a ponúkať rokovania z pozície slabosti. Podľa Kallasovej by ruský prezident Putin mal byť najprv donútený k ústupkom cez intenzívny tlak a sankcie, inak by akékoľvek rozhovory znamenali iba oddychový čas pre Moskvu.
Putin podľa nich neprejavuje serióznu vôľu rokovať a naďalej trvá na maximalistických požiadavkách vrátane odstúpenia území, ktoré Rusko ani neokupuje. Namiesto toho by spojenci mali podľa nich dodať Zelenskému potrebné zbrane a výrazne sprísniť sankcie voči Rusku.
Európa by podľa nich nemala byť tou stranou, ktorá Putina „prosí“ o rokovania, ale naopak, tlak by mal prichádzať z Moskvy, a to najmä vzhľadom na rastúce ekonomické problémy Ruska a vysoké mesačné straty na bojisku.
Vnútorné rozpory
Vysokí predstavitelia ruského ministerstva financií a centrálnej banky opäť upozornili Putina, že náklady na vojnu a s ňou spojenú zbrojnú výrobu sa stávajú neudržateľné. Ide o jeden z prvých signálov vnútorných rozporov v Moskve od začiatku plnohodnotnej invázie. Putin však tieto výstrahy niekoľkokrát ignoroval a nariadil zachovať armádne výdavky na úkor iných oblastí.
Podľa európskych spravodajských služieb medzitým v Moskve narastá aj napätie medzi bezpečnostnými zložkami. Na jednom z rokovaní sa údajne pohádali šéf FSB Alexandr Bortnikov, náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov a veliteľ Národnej gardy Viktor Zolotov, pričom si navzájom vyčítali zlyhania v ochrane vysokých dôstojníkov.
Paralelne prebieha v Kremli aj otvorený mocenský boj medzi dvomi vplyvnými tábormi. Prvý, zástupca šéfa prezidentskej administratívy Sergej Kirijenko, presadzuje riadenie krajiny politickými technológiami, zatiaľ čo druhý, služba FSB (ochrana ústavného poriadku), tlačí na sprísňovanie represií. Podľa Washington Post ide o najvážnejšie vnútorné rozpory od čias Borisa Jeľcina.
Schröderova návšteva Moskvy
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder je podľa nemeckej televízie NTV aktuálne v Moskve. Korešpondent stanice ho spozoroval v utorok v hoteli Kempinski. Účel návštevy nie je známy. Rusko pred časom navrhlo Schrödera, dlhoročného osobného priateľa Putina, ako možného európskeho vyjednávača. Berlín však tento návrh rezolútne odmietol.
Európska únia predtým zvažovala ako možných vyjednávačov bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, bývalého talianskeho predsedu vlády Maria Draghiho či fínskeho premiéra Alexandra Stubba. Zelenskyj rovnako vidí potenciál pre krajiny E3, zároveň však dvere nezatvára ani pred Tureckom alebo severskými krajinami.
Nemecký kancelár Merz k tomu povedal: „My, Európania, si sami rozhodujeme, kto nás zastupuje, nikto iný to za nás neurobí.“ Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kallasová označila Schrödera za „ruského lobistu“.
Schröder, ktorý bol nemeckým kancelárom v rokoch 1998 až 2005, podpísal ešte pred odchodom z úradu dohodu o výstavbe plynovodu Nord Stream 1. Neskôr zastával vysoké pozície v spoločnostiach napojených na ruský Gazprom, čo mu vynieslo obvinenia z konfliktu záujmov a prílišnej blízkosti ku Kremľu.