Magyar zaseknutý kdesi v minulosti

Péter Magyar, ktorý bol vychovaný v prostredí Fideszu a jeho politická kariéra sa budovala v Orbánovom tieni, zostal zaseknutý kdesi v časoch slovensko-maďarských vzťahov, o ktorých sme verili, že ich máme dávno za sebou.

V súčasnosti je však situácia v niečom podstatnom iná – a pre nás oveľa ťažšia. V roku 2010 bol v našom politickom éteri stále aktívny Ján Slota. Nielen Lajčák, ale na opačnej strane aj maďarskí diplomati, napríklad vtedajšia ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová („tá strapatá pani… chudera“, ako ju častoval Slota), k nám chodili žehliť naše vlastné prešľapy.

Naše aj maďarské reakcie boli súčasťou pingpongovej výmeny. Brusel nás – aj spolu s Maďarmi – upozorňoval, aby sme sa tieto vzťahy snažili riešiť. Agresívne výpady dvoch susediacich členských štátov Európskej únie mali byť prežitkom, ktorý patrí kdesi do temných dejín a nevyníma sa dobre v spoločenstve európskej spolupráce, kde mali byť vyriešené nielen všetky národniarske trenice, ale národy by vlastne ani nemali byť hodnotou.

V súčasnosti však nejde o obojstrannú výmenu a slovenská diplomacia bude mať väčšiu starosť. Útoky na Slovensko sa totiž stali vítanou súčasťou bruselskej propagandy, Magyar je ako orbánobijec miláčikom eurosalónov a akýkoľvek úder voči nám sa chápe ako krok na ceste k správnym dejinám. Obzvlášť ak sa na tomto ťažení podieľa aj Bruselom podporovaný líder slovenskej opozície.

Šimečkom vypustený džin z fľaše

Eurohujeri a Magyar majú na Slovensku ideálneho spojenca. Progresívne Slovensko vypustilo z fľaše džina historických krívd, keď pred maďarskými voľbami zahralo do karát svojmu novému maďarskému spojencovi a otvorilo tému Benešových dekrétov.

Ficova vláda zareagovala agresívnou taktikou, keď spochybňovanie historicky zabetónovaných dekrétov označila ako trestný čin. Fakticky je nevymáhateľný, no tento symbol ako rana medzi oči zafungoval. V tomto bude musieť naša diplomacia našľapovať veľmi opatrne. Nečelí len jednému súperovi, ale hneď trom. Okrem Magyara sa budú pokúšať slovenské záujmy rozbiť aj Progresívne Slovensko a Brusel. A vzhľadom na skúsenosť spred maďarských volieb sa dá očakávať, že budú postupovať koordinovane.

V tomto sa svet výrazne zmenil. Obdobie, keď Európska únia považovala nacionalizmus za nebezpečný, sa skončilo. Nacionalizmus je novým nástrojom boja proti nepriateľovi, len musí byť definovaný „správne“. To platí pre Zelenského na Ukrajine, ktorého okolie otvára tie najtemnejšie nacionalistické obsahy našej histórie – fašistické –, pričom stále platí detinská mantra, že ukrajinského prezidenta neslobodno kritizovať. Respektíve ak povinná kritika príde, je len slabá a vlastne neškodná.

Západné salóny v súčasnosti hrajú čudnými kartami: v Maďarsku a na Ukrajine stavili na nacionalistických politikov, ktorí na aktuálnych niekoľko rokov stoja na „správnej strane dejín“. Ktovie, kde budú stáť, respektíve kde ich Západ postaví o čosi neskôr, keď sa nebude riešiť Zelenského „hrdinstvo“, ale korupcia v povojnej zdevastovanej krajine.

Magyar vykonal, čo od neho centrum európskej moci žiadalo, a odblokoval ukrajinskú politiku svojho predchodcu. Aktuálne si užíva status hviezdy európskych salónov, ktorá si môže v domácej politike dovoliť čokoľvek.

Pre bruselsky uvažujúceho hujereurópana bude stále menším zlom oproti Orbánovi, a to aj napriek tomu, že z hľadiska pestovania dobrých vzťahov medzi kedysi znepriatelenými krajinami predseda Fideszu podstatne viac rozumel tomu, čo Brusel nazýva „európskymi hodnotami“.

Píšte všetci modrým perom

Áno, priateľské vzťahy medzi členskými štátmi Brusel kedysi považoval za hodnotu, v súčasnosti ide už len o to, aby všetci písali modrým perom a kto sa nepoddá, voči tomu sa spokojne môže vytiahnuť bazuka nacionalizmu a nepriateľstva. Magyar preto zájde zrejme ešte ďalej a Brusel mu to bude tolerovať.

Nebezpečný nacionalizmus v mene „európskych hodnôt“ a novej primárnej eurohodnoty – nenávisti voči Rusku –, sa najprv etabloval na Ukrajine. Nové formy nenávisti, ktoré hystericky ovládajú našu politiku, obrátili chápanie „liberálneho“ západniarstva. To je aktuálna realita, ktorá je smutná, ale etablovala sa ako nová norma a my ju musíme, žiaľ, brať ako východisko.

Magyar tiež realizuje svoj bezprecedentný útok na maďarského prezidenta, ktorého chce odstaviť bez ohľadu na základné demokratické štandardy. Zdá sa teda, že „autokratický režim“, ktorý podľa západnej propagandy v Maďarsku vybudoval „démon“ Orbán, sa pre Brusel aktuálne stáva vítaným nástrojom. Najmä preto, že sa zrazu ocitol v tých správnych rukách.

Smer sa musí odhodlať k rozvážnejšej politike

V tomto teda zostaneme sami. Aj preto musí Smer pestovať podstatne rozvážnejšiu politiku ako reakcionárske výplody typu trestania spochybnenia povojnových dekrétov. Teda krok, ktorý je namierený výlučne k vlastným zradikalizovaným voličským kruhom, nepomáha však hľadaniu prijateľného modusu vivendi s naším kľúčovým susedom.

Aby Magyar realizoval tento program, bude potrebovať silnú podporu z európskeho centra moci. Musí totiž zlomiť to, s čím kandidoval a na základe čoho bol zvolený v demokratických voľbách. Magyar má však dôležitejšie domáce úlohy ako tie demokratické, v salónoch považované za čosi staromódne a prežité.

Bruselom bol predsa poverený, aby v Maďarsku budoval „európske hodnoty“ a kontinentálnu „jednotu“, teda aby zlomil maďarský národ presne opačným smerom, než akým na to šiel Orbán.

Oprášenie nepriateľstva voči "Felvidéku" je najlacnejší, no zároveň najrýchlejší nástroj, ako dobabrať vzťahy so Slovenskom – z ktorého Magyarov predchodca urobil kľúčového spojenca – a zároveň sa hrať na obrancu maďarských záujmov.

Pre Brusel s jeho novými normami to dopadlo lepšie, než sa vôbec zamýšľalo. Stačilo na to len málo – pochovať staré „európske hodnoty“.