Matej Gašparovič

Po prvých skúsenostiach s novým maďarským premiérom môžeme definitívne konštatovať, že výroky Pétera Magyara o tom, že „Maďarsko hraničí samo so sebou“ (a podobné), nie sú jeho izolovaným výplodom, ale cielenou rétorickou figúrou. V Maďarsku sa v minulosti využívala na oživenie duchov iredenty, ktorí sú tam stále živí.

Vždy išlo len o to, či malo Maďarsko na čele štátnika, ktorý rozumel tomu, že dobré vzťahy so Slovenskom preňho znamenajú viac ako bezúčelné historicko-emocionálne spory.

V tomto prešiel Viktor Orbán pozoruhodným oblúkom. Ešte v roku 2010, keď nastúpil na trón, sa jeho slovník voči nám podobal tomu súčasnému Magyarovmu a náš vtedajší šéf diplomacie Miroslav Lajčák musel občas intervenovať priamo v maďarských médiách.

Neskôr Orbán skrotol a vyššie zmienené rétorické figúry skúšal len na podpichovanie domácich historických duchov, rýchlo však priateľsky cúvol, ak sa mu od nás dostalo primeranej reakcie (Hegerov šál).