Americkí demokrati aj republikáni sa vzácne zhodli, že tentokrát je potrebné proti Facebooku zakročiť. Svedectvo bývalej zamestnankyne, ktorá sa priznala k poskytnutiu interných dokumentov spoločnosti médiám, by mohlo spustiť regulačnú lavínu. Otázne je, kto by sociálne siete reguloval a kým by bol volený. Haugenová si myslí, že by mal vzniknúť samostatný štátny úrad na reguláciu sociálnych sietí, v ktorom by pracovali ľudia ako ona.
Haugenová s pätnásťročnými skúsenosťami v oblasti algoritmov a dizajnu sociálnych sietí členom Kongresu povedala, že by malo v prípade Facebooku dôjsť k zmenám v tom, aký obsah používateľom ponúka. Navrhla, aby bol spravodajský obsah radený chronologicky, a nie podľa algoritmu, ktorý uprednostňuje príspevky s najväčšou interakciou.
Demokratická senátorka Amy Klobucharová uviedla, že nastal čas konať. „Myslím, že vy ste katalyzátorom tejto potreby,“ povedala senátorka v reakcii na Haugenovej slová v Kongrese. Súhlasil s ňou senátor republikánskej strany Roger Wicker.
Demokratov a republikánov v tomto prípade spája téma. Haugenová počas utorkového vystúpenia v kongrese hovorila najmä o neprehľadných algoritmoch Facebooku a škodlivosti sociálnych sietí pre deti, na čom sa zhodnú aj politici naprieč stranami.
„Nedávne odhalenia o vplyve Facebooku na mentálne zdravie detí sú znepokojujúce. Len to ukazuje, aké je akútne, aby Kongres konal proti vplyvným technologickým spoločnostiam a zastal sa záujmov detí a širokej verejnosti,“ cituje Wickera denník the Guardian.
Zrušiť Facebook?
Aktivistov, ktorí už dlhšie volajú po regulácii sociálnych sietí, napriek aktuálnym odhaleniam pochybujú, že dôjde k prijatiu zákona na ochranu detí pred negatívnymi vplyvmi sociálnych sietí.
Republikánsky senátor Todd Young sa Haugenovej počas jej vystúpenia v Kongrese opýtal, či by nebolo riešením rozbitie korporácie Facebook na menšie časti. Whistleblowerka s tým nesúhlasila.
„Som v skutočnosti proti rozbíjaniu Facebooku. Dohľad a hľadanie riešení v spolupráci s Kongresom musia byť kľúčové, pretože tieto systémy budú existovať aj naďalej a budú nebezpečné, aj keby boli rozdrobené,“ vysvetlila Haugenová.
Snahy o reguláciu Facebooku a sociálnych sietí všeobecne sa objavujú aj v Európskej únii, hoci v tomto prípade ide skôr o dodržiavanie všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR) a prísnejšiu kontrolu nenávistného obsahu. Poľsko či Maďarsko zase chcú, aby Facebook vymazával len tie názory, ktoré porušujú zákony daných štátov.
V USA sa v súvislosti s reguláciou sociálnych sietí hovorí najčastejšie o zmene takzvanej sekcie 230. Ide o časť internetových regulácií Spojených štátov, ktorá zbavuje prevádzkovateľov platforiem, ako je Facebook, právnej zodpovednosti za obsah, ktorý je na nich dostupný.
Kým niektoré organizácie, ako napríklad Common Sense (Zdravý rozum), volajú po reforme regulačného opatrenia, tak niektorí obhajcovia slobody internetu varujú, že zmena tejto časti americkej legislatívy by mohla mať negatívny dosah na ľudské práva, aktivizmus a slobodu vyjadrovania.
