Finančné prostriedky z Bruselu prispeli k hospodárskemu rastu, regionálnej konvergencii a makroekonomickej stabilite Slovenska. Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá mapovala čerpanie eurofondov v období rokov 2004 až 2025.
Podľa predsedu úradu Ľubomíra Andrassyho si Slovensko za efektivitu čerpania eurofondov zaslúžilo na vysvedčení „trojku“.
Ciele a problémy
Od roku 2004 do konca roka 2025 prijalo Slovensko od EÚ 25,6 miliardy eur. Na jedného obyvateľa to je celkom 5 327 eur, respektíve 21 eur mesačne. „Skúsenosť 20 rokov členstva potvrdzuje, že samotná výška alokovaných prostriedkov nie je zárukou úspechu a kľúčovú úlohu zohráva kvalita inštitúcií, strategické zameranie investícií a stabilita regulačného prostredia,“ konštatuje v správe NKÚ.
Andrassy zdôraznil, že 100-percentné čerpanie nie je to najdôležitejšie. „Ak míňame len preto, lebo to máme v rozpočte, je to tá najhoršia cesta,“ uviedol pri prezentácii správy.
Dôvodom neefektívneho čerpania bola podľa neho často časová tieseň, ale aj nastavené podmienky. „Najväčšia miera čerpania spojená s najväčšou mierou plytvania je tam, kde je nulová alebo 10-percentná spoluúčasť prijímateľa,“ poznamenal.
Podľa kontrolórov účinnosť týchto investícií oslabujú byrokracia, slabý dohľad, zlá koordinácia a nedostatočná prevencia podvodov.
Hlavný cieľ znížiť regionálne rozdiely bol podľa NKÚ naplnený len čiastočne a stimulujúci efekt eurofondov na verejné investície a ekonomický rast postupne vystriedal trend vytláčania domácich zdrojov a verejných investícií eurofondami.
Eurofondy (bez výdavkov na obranu) postupne tvorili viac ako polovicu verejných investícií, v roku 2015 dokonca 80 percent.
Postoj Bruselu
Úrad upozorňuje, že kontroly počas celého obdobia čerpania eurofondov poukázali na opakujúci sa vzorec problémov. Ide napríklad o slabú prípravu projektov, nesúlad v metodike, administratívne chyby, nízku kvalitu odborného hodnotenia, časovú tieseň, zlyhania vo verejnom obstarávaní, vysokú fluktuáciu zamestnancov, chýbajúce merateľné ukazovatele a nerovnomerné čerpanie, ktoré sa presúva na koniec oprávnených období.
Zistenia NKÚ sú podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Petra Stana v súlade s tým, čo slovenským partnerom hovorí aj Komisia. „Tie hodnotenia Európskej komisie sú v zásade tiež rovnaké rok čo rok, a to tak pri hodnotení úspechov v čerpaní eurofondov, ako aj pri identifikovaní systémových nedostatkov, ktoré treba riešiť,“ pripomenul.
„Ak chce Slovensko uspieť a maximálne využiť potenciál štedrých príspevkov od daňových poplatníkov iných členských krajín Európskej únie v podobe európskych financií, musí zmeniť doterajší prístup a systém spravovania eurofondov,“ dodal Stano.
Pripomenul, že rozpočet, ktorý sa ide pripravovať, bude pravdepodobne posledný, v ktorom Slovensko bude čistým prijímateľom.
Okrem poučenia sa z minulých chýb je podľa Andrassyho dôležité správu eurofondov decentralizovať. Kľúčová je však aj transparentnosť. Ako negatívny príklad uviedol Pôdohospodársku platobnú agentúru.
(tasr, lud)