Zmena krajiny pôvodu
Pre pokračujúce bezpečnostné riziká spojené s rusko-ukrajinskou vojnou klesol záujem o ruské občianstvo. A po teroristickom útoku v Krasnogorsku s viac ako 150 obeťami na životoch v marci 2024 sa sprísnila migračná politika Kremľa vo vzťahu k prisťahovalcom z viacerých bývalých sovietskych republík, keďže v súvislosti s útokom – ku ktorému sa prihlásil Islamský štát – boli zadržaní iba Tadžici.
Pripomeňme, že hoci nedávne sprísnenie migračnej politiky označujú kritici za xenofóbne, Moskva oficiálne uznáva „nevyhnutnosť aktivácie boja proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a s nimi súvisiacej netolerancii“ a Vladimir Putin osobne označuje rozmanitosť za „stavebný kameň veľkosti a sily Ruska“.
„Opatrenia na zníženie počtu pracovných migrantov v Rusku sotva zodpovedajú záujmom krajiny,“ vyhlásil v apríli 2025 šéf rezortu diplomacie Sergej Lavrov. Výpadok migrantov zo Strednej Ázie preto Kremeľ plánuje nahradiť dovozom stoviek tisíc až jednotiek miliónov Indov. Podľa januárovej štatistiky ministerstva vnútra ich počet už medziročne výrazne rastie.
Nováčik z Bielej Rusi
„Chceš pozvať Tadžikov, Uzbekov, Kazachov, Sýrčanov, Afgancov, hocikoho – pozvi. Sú odbory, mládežnícke organizácie, strany – zapájajte ich,“ vyhlásil v januári 2025 bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Následne v apríli dodal, že má záujem o 150-tisíc Pakistancov, najlepšie s rodinami.
Ak by sme počítali iba 150-tisíc migrantov bez ich – zvyčajne mnohodetných – rodín, pri súčasnom počte obyvateľov by predstavovali dve percentá obyvateľstva krajiny. V prípade, že by boli umiestnení v Minskej oblasti, dosiahli by v rámci tamojšieho obyvateľstva desatinové zastúpenie.
Pre krajinu, v ktorej bolo donedávna takmer nemožné natrafiť na neeurópskych migrantov, je to výrazná zmena. Hoci mnohé potrebné údaje nie sú dostupné, dá sa predpokladať, že Bielorusko trpí nedostatkom pracovnej sily. V januári 2026 však zatiaľ pracovalo v Bielorusku iba niečo viac ako dvesto Pakistancov.
Pripomeňme, že po násilnom potlačení protestov proti sfalšovaným voľbám v roku 2020, na ktorých sa zúčastnilo okolo 15 percent obyvateľstva vrátane troch desiatok štrajkujúcich fabrík a závodov, z krajiny emigrovalo viac ako pol milióna Bielorusov, prevažne v produktívnom veku.
Pešiakmi na vojne
Časť migrantov, ktorí prekročia bieloruské a ruské hranice, však nie je určená pre domáci trh. S cieľom kolonizovania okupovaného územia presúva Kremeľ na Ukrajinu každoročne desiatky až stovky tisíc migrantov z Ázie a Afriky, čo v rozhovore pre Štandard potvrdil dobrovoľník v ruskej armáde: „Budujeme nové mešity a cerkvi, sťahujú sa sem noví ľudia.“
Rusko už od roku 2022 aktívne verbuje do radov svojich ozbrojených síl Afričanov študujúcich v Rusku, Arabov z Palestíny či Libanonu, Kazachov, Indov a Nepálcov či Somálčanov a ďalších. Viacerí z nich následne v ukrajinskom zajatí tvrdia, že ich Rusi na front dostali podvodom. Ako príklad uveďme 10. júna zverejnený rozhovor s dvomi zajatcami z Ugandy. Samotní vypočúvajúci však ich príbehom nie vždy veria.
Inak je na tom – s migrantmi určenými nie pre domáci trh – Minsk. Ten podľa zistení Poliakov a vyhlásení migrantov vybavuje cudzincov rebríkmi, kliešťami na drôt a ďalším vybavením potrebným na prekonanie poľsko-bieloruskej hranice. Špecialisti z Blízkeho východu podľa vyhlásení poľských pohraničníkov budujú cezhraničné tunely.
Títo migranti – ako účinná zbraň hybridnej vojny – sú do Minska privážaní letecky s platnými bieloruskými turistickými vízami. Varšava preto v januári 2022 začala budovať hraničný plot, pričom základná konštrukcia bola hotová na začiatku leta toho istého roka.
Výraznejšie zmeny v migračnej politike Ruska aj Bieloruska, ako aj v počte migrantov v krajinách by mohol priniesť pravdepodobne iba ďalší teroristický útok alebo ukončenie vojny na Ukrajine. Zatiaľ čo prvý prípad by znamenal sprísnenie migračnej politiky, druhý by priniesol opätovný nárast záujmu o legálnu migráciu do Ruska a získanie tamojšieho občianstva.
