Kľúčový spojenec Iránu
Jedným z najspornejších bodov iránsko-americko-izraelského prímeria je Libanon. Časť tejto krajiny ovláda ozbrojené šíitské hnutie Hizballáh. Tento štát v štáte je kľúčovým iránskym spojencom – jeho raketové útoky na severný Izrael, vyvolané izraelskou agresiou buď proti Palestínčanom, alebo Iránu, boli v minulých rokoch príčinou niekoľkých izraelských vojenských intervencií v Libanone.
Keď Izrael koncom februára zaútočil s USA na Irán, čelil nielen iránskej odpovedi, ale aj raketovým útokom Hizballáhu. Využil to na rozsiahlu inváziu do južného Libanonu s oznámeným cieľom vyľudniť územie na juh od rieky Lítání, aby zamedzil ďalším útokom.
Sionistickí extrémisti, ktorí považujú južný Libanon za súčasť veľkého Izraela, sa dnes verejne chvália, že tam robia ďalšiu Gazu. Rieka Lítání podľa všetkého expanziu nezastaví. Po tom, ako Izrael začiatkom júna obsadil starú križiacku pevnosť Beaufort, získal dôležitý strategický bod na sever od Lítání a smeruje k ďalšej rieke Zahrání. Zároveň pravidelne bombarduje južné oblasti hlavného mesta Bejrút, kde žijú šíiti.
Izrael dnes okupuje pätinu libanonského územia, z domovov vyhnal okolo milión Libanoncov a počet mŕtvych sa blíži k štyrom tisícom. Sú to hrozivo veľké čísla v krajine čo do počtu obyvateľov porovnateľnej so Slovenskom.
Bezradná vláda v Bejrúte odsudzuje Izrael aj Hizballáh a bezmocne sa prizerá izraelským masakrom svojich občanov. Z Washingtonu si necháva diktovať podmienky prímeria, ktoré Hizballáh neprijíma a Izrael bez zábran porušuje.
Libanonský premiér sa môže len sťažovať, že Izrael už zabil tridsať vojakov, nie bojovníkov Hizballáhu, ale príslušníkov oficiálnej armády, a že len od začiatku prímeria podnikol 3 500 útokov a zrovnal so zemou šesť dedín.
V čom spočíva tragédia Libanonu
Libanonu sa čiastočne zastáva Teherán, hoci spojenectvo Hizballáhu s Iránom je jednou z príčin, aj keď zďaleka nie jedinou, jeho súčasnej tragédie. Irán od začiatku rokovaní s USA trvá na tom, že prímerie pokrýva aj Libanon.
Podľa pakistanských sprostredkovateľov Američania túto podmienku prijali. Neprijíma ju však Izrael, ktorý chce využiť príležitosť na vytlačenie Hizballáhu, s ním však aj libanonského obyvateľstva, čo najďalej od svojich hraníc. Ale šíitské hnutie izraelským tlakom len silnie. Koniec koncov, vyrástlo v osemdesiatych rokoch minulého storočia ako hnutie odporu voči vtedajšej izraelskej okupácii južného Libanonu.
Izraelský premiér Netanjahu si je toho iste vedomý, ale pred jesennými voľbami chce pôsobiť rozhodne a neústupne. Je taký neobľúbený, že šancu na víťazstvo má iba ako vojnový premiér. Pokiaľ vo voľbách prehrá, čaká ho buď exil, alebo väzenie.
Libanon sa tak stáva popri iránskom jadrovom programe, blokáde Hormúzskej úžiny, vrátení iránskych aktív v USA či americkej vojenskej prítomnosti ďalším sporným bodom na ceste k mieru v Perzskom zálive.
Na tomto pozadí sa pred týždňom uskutočnil široko komentovaný telefonát medzi Trumpom a Netanjahuom, v ktorom údajne americký prezident izraelskému premiérovi otvorene nadával. Príčinou Trumpovej zlosti bol práve Libanon, konkrétne izraelský plán ďalších útokov na Bejrút, ktorý vyvolal odpor nielen Teheránu, ale aj amerických spojencov v regióne. Odtiaľ potom v médiách citovaná Trumpova veta Netanjahuovi: „Si blázon. (...) Všetci ťa nenávidia.“
Mediálne divadlo pred polčasovými voľbami?
Aj zasvätení pozorovatelia sa sporia, či išlo o skutočnú roztržku alebo len mediálne divadlo. Všeličo nasvedčuje divadlu. Obsah rozhovoru sa k médiám dostal riadeným únikom z Bieleho domu. Trump očividne chcel, aby bolo vidieť, že izraelské kroky neschvaľuje a že sa svojho agresívneho spojenca pokúša krotiť.
Zároveň ho na jeseň čakajú takzvané polčasové voľby. Vojna v Perzskom zálive je medzi Američanmi nepopulárna a časť priaznivcov sa od Trumpa odvrátila. Američania síce nebudú voliť prezidenta, ale Kongres. Pokiaľ však republikáni dramaticky prehrajú, môže sa Trump pripraviť na pokus byť odvolaný z funkcie.
Aby tomu zamedzil, potrebuje vojnu ukončiť alebo aspoň vyzerať ako niekto, kto má veci pod kontrolou. Súčasne si však nemôže dovoliť Izrael odpísať, stratil by tým tvár aj podporu jeho mocnej loby, čo by mu vo voľbách rozhodne neprospelo. Preto možno zohral divadlo s cieľom nakŕmiť vlka amerického voličstva a izraelskú kozu nechať celú.
Na druhej strane, napätie medzi Washingtonom a Jeruzalemom môže byť reálne. Trump dal v uplynulých dňoch najavo, že Izrael sa bude musieť podriadiť americko-iránskej dohode a že Netanjahu nie je v pozícii, aby si čokoľvek diktoval.
Netanjahu následne v Knesete vyhlásil, že izraelský premiér musí byť schopný odmietnuť požiadavky amerického prezidenta. A čoskoro to doložil konkrétnym činom, keď v rozpore s Trumpovým prianím zaútočil na Bejrút.
A ešte jeden únik
Do toho prichádza ďalší washingtonský mediálny únik, tentoraz zo správy DIA. Táto americká vojenská spravodajská služba zaraďuje Izrael do skupiny štátov predstavujúcich najvážnejšiu spravodajskú hrozbu USA. Spojenec sa tak ocitá v rovnakej kategórii ako Rusko alebo Čína.
Neprekvapujú izraelské odposluchy mobilov amerických úradníkov v Izraeli, ale o niečo ďalej už idú podozrenia z odpočúvania Trumpovho vyjednávača Steva Witkoffa či hlavného stratéga Pentagónu Elbridgea Colbyho.
Pokus nainštalovať odpočúvanie priamo v ústredí DIA či vo vozidle prezidentskej ochranky musel amerických predstaviteľov takzvaného hlbokého štátu vyložene naštvať. A niektorým z nich leží Izrael natoľko v žalúdku, že sa postarali o zverejnenie tejto prísne utajovanej informácie.
Vo svete prestreliek
Samotný izraelský útok na Bejrút vyvolal cez víkend iránsky útok na Izrael. Teherán tak prvýkrát vojensky reagoval na izraelské útoky na svojho spojenca. Doteraz zostával pri tom, že izraelské útoky odsudzoval za porušenie podmienok prímeria.
Izrael odpovedal obmedzeným protiútokom, čo zase nezostalo bez odozvy Iránu. Trump na prestrelku reagoval výhradou voči obom, že by mali prímerie dodržiavať, a opäť uistil svet, že dohoda s Iránom je na spadnutie.
Z Washingtonu navyše dávali neoficiálne vedieť, že tentoraz neposkytli Izraelu protivzdušnú obranu. V zmysle: keď si robia, čo chcú, nech nesú aj následky. Ale Irán aj tak pripísal zodpovednosť za izraelské akcie Spojeným štátom.
Zatiaľ čo po týchto udalostiach USA ešte hovorili o prímerí, situácia sa dramaticky zmenila v utorok, keď nahnevaný Trump oznámil, že Irán zostrelil nad Hormuzským prielivom americkú helikoptéru.
Nie je zrejmé, k čomu došlo. Irán sa vyjadril neurčito s tým, že helikoptéra v danom priestore nemala čo robiť. Američania reagovali dvojdňovým masívnym útokom na iránsku civilnú infraštruktúru. Irán v odvete zaútočil na amerických spojencov Bahrajn, Kuvajt a Jordánsko, uzavrel Hormuzský prieliv a oznámil, že prímerie stráca zmysel. Ak prímerie prežije, bude ešte o niečo zvláštnejšie.
