Izraelský špión varoval pred vojnou proti Turecku a Egyptu

Moderátor Martin Buksdorf poznamenal, že Ankara je členom NATO, čím naznačil, že v prípade vojny medzi Izraelom a Tureckom by nebolo jasné, na ktorú stranu sa postavia Spojené štáty.

„Preto považujem Irán za problém, ktorý musíme definitívne vyriešiť už teraz, rovnako ako Gazu a Hizballáh. Prečo sa na to teraz tak sústreďujem? Lebo musíme byť pripravení na ďalšiu vojnu, ktorá bude pravdepodobne proti Turecku a Egyptu,“ vyhlásil špión.

Minulosť tajného agenta

Pollarda zatkli v roku 1985 a odsúdili v roku 1987, o rok nato Tel Aviv priznal, že bol agentom LAKAM-u. Službu medzitým rozpustili, Pollard dostal doživotie. V novembri 2015 mu však americký súd umožnil prepustenie zo zariadenia v meste Butner (štát Severná Karolína), hoci na území USA musel zotrvať najmenej päť rokov.

O prepustenie sa podľa samotného špióna okrem premiéra Benjamina Netanjahua zaslúžili aj americkí a izraelskí sionisti, pričom Buksdorfovi vymenoval manželov Sheldona a Miriam Adelsonovcov, bývalého izraelského veľvyslanca Rona Dermera a rabína Pesacha Lernera, predstaveného ortodoxnej diaspóry pri Svetovom židovskom kongrese.

Lietadlo Adelsonovcov, známych darcov Donalda Trumpa, dokonca čerstvo prepusteného špióna previezlo do Izraela. Na Medzinárodnom letisku Davida Ben Guriona neďaleko Tel Avivu mu Netanjahu dva dni pred Novým rokom 2021 osobne odovzdal nový izraelský pas.

Po smrti Sheldona Adelsona – miliardára, ktorý zarobil na sieti kasín v Las Vegas a peniaze investoval hlavne do politiky – sa jeho vdova Miriam stala jednou z najväčších donoriek predstaviteľov Republikánskej strany vrátane Trumpa. Manželia tiež stáli za jeho rozhodnutím presťahovať americké veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema.

Informácie tohto typu už pred rozpútaním pandémie COVID-19 vzbudzovali podozrenia z akejsi zákulisnej spolupráce medzi Židmi v Izraeli a v Spojených štátoch. Z Pollardových neskorších vyjadrení sa však zdá, akoby im veril tiež.

Len tri mesiace po nadobudnutí izraelského občianstva poskytol rozhovor ostro pravicovému denníku Israel Hayom, v ktorom vyhlásil, že Židia „vždy budú mať dvojitú lojalitu“. Ide o teóriu, podľa ktorej sú príslušníci židovskej identity (náboženskej či etnickej) lojálni Izraelu, čo sa dostáva do konfliktu s lojalitou voči krajine trvalého pobytu.

„Základom tohto obvinenia z dvojitej lojality je, že sme Židia, a ak sme Židia, vždy budeme mať dvojitú lojalitu,“ povedal Pollard s dôvetkom, že ak sa to americkým Židom nepáči, majú sa „vrátiť“ do Izraela.

S obvineniami sa roztrhlo vrece

Na americké pomery by toto obvinenie bolo viditeľné na príklade toho, že Miriam Adelsonová by bola lojálnejšia voči Izraelu než voči Spojeným štátom – z čoho ju nechtiac obvinil sám Trump počas oficiálnej návštevy Izraela a prejavu v Knesete.

„Skutočne miluje túto krajinu. Asi ju týmto dostanem do problémov, ale raz som sa jej spýtal: ‚Takže, Miriam, viem, že miluješ Izrael. Ktorú krajinu máš radšej, Spojené štáty alebo Izrael?‘ A ona odmietla odpovedať – a to môže znamenať Izrael,“ zakončil so smiechom.

Na Pollardove vyjadrenia však zareagovali používatelia sociálnych sietí, ktorí rovnako poukázali na potenciálnu americkú dilemu medzi Tureckom ako členským štátom NATO a Izraelom ako strategickým spojencom. „Takže preto nás chcel Trump vyviesť z NATO,“ poznamenal jeden z komentátorov.

Medzi ďalšími nepodloženými tvrdeniami však dominovala teória o údajnom projekte Veľkého Izraela. Arabské štáty Blízkeho východu v auguste minulého roka odsúdili Netanjahuovo priznanie, že sa „podpisuje pod víziu Veľkého Izraela“, ako to povedal reportérke televízie i24 News.

No kým politológovia ako John Mearsheimer chápu rozširovanie židovského štátu nanajvýš po rieku Jordán – a teda ako okupáciu všetkých palestínskych území –, v arabskom svete sa tento údajný projekt predstavuje ako ovládnutie územia od Nílu až po Eufrat.

Hoci túto predstavu Izraelu pripisujú predovšetkým arabské a islamské médiá, v samotnom Izraeli až taká populárna nie je. Do národného povedomia sa v poslednom čase dostáva veterán izraelskej armády a líder ľavicovej strany Demokrati Jair Golan, ktorý v názorovom článku v denníku Haaretz odmietol dokonca aj okupáciu palestínskych území.

„Byť sionistickou ľavicou znamená neustále sa zasadzovať za rozdelenie Izraelskej zeme (na židovský a arabský štát), a to aj napriek udalostiam zo 7. októbra a opakovanému odmietaniu zásadných mierových návrhov zo strany Palestínčanov, pretože zachovanie židovskej väčšiny v demokratickom Izraeli je dôležitejšie ako každý centimeter územia,“ napísal.

Tento typ vyjadrovania sa skôr blíži k obhajobe etnickej väčšiny na úkor územia a z Golanových slov vyplýva, že práve na tomto chápaní po novom stojí ľavicový sionizmus. A kým sa mapy Veľkého Izraela od Eufratu po Níl uvádzajú ako dielo zakladateľa sionizmu Theodora Herzla, milície ako Irgun sa opierali o hranice Palestíny, ako ich definovala Balfourova deklarácia.

Komandá Irgun, z ktorých sa po vzniku Izraela sformovali špeciálne sily (sayeret matkal), boli dielom Vladimira Ze’eva Žabotinského, Ben Gurionovho súčasníka a revizionistického sionistu. Obaja sa pritom vo svojej korešpondencii zhodovali v tom, že vznik židovského štátu bude nevyhnutne viesť k arabskej reakcii.

Jeho ideoví nasledovníci sú však početnejší ako jeden Jonathan Pollard s manželkou. Mnohí z nich sú vo vrcholovej politike – najmä minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir či minister financií Bezalel Smotrič – a dokonca aj v spomínanej televízii Aruc Ševa.

Špión nebol ďaleko od pravdy

V tejto tvrdo pravicovej televízii pravidelne vystupuje aj komentátor Hagai Ben-Arci. Jeho sestra sa volá Sara Netanjahuová a je manželkou niekoľkonásobného predsedu vlády. Slová tohto komentátora sa preto často dostávajú do éteru so značným vplyvom.

Podľa neho je hranica medzi Izraelom a Libanonom umelá a na videokonferencii hnutia za osídľovanie južného Libanonu vyhlásil, že historický región Galilea „sa tiahne až po rieku Litání“. Tieto radikálne hypotézy sa však za posledný rok čoraz viac dostávajú do verejného priestoru a majú aj odozvu v reálnych krokoch izraelskej armády.

Zničenie desiatok dedín, vyhnanie viac ako milióna Libanončanov a upevňovanie svojej „dočasnej“ prítomnosti aj za hraničnou riekou demilitarizovanej zóny OSN sú kroky, ktoré Tel Aviv úspešne otestoval v prípade časti Predjordánska a sýrskych Golanských výšin, a dočasne aj v Gaze.

Obranné sily Izraela (IDF) ešte začiatkom roka ustanovili takzvanú žltú líniu približne 10 kilometrov do hĺbky územia Libanonu, v súčasnosti však prekročili aj ďalšiu rieku a z tempa postupu sa nezdá, že by mali v úmysle spomaliť.

Netanjahu tiež napriek Američanmi vyjednanému prímeriu nariadil obsadenie 70 percent rozlohy palestínskej pobrežnej enklávy. „V súčasnosti vyvíjame tlak na Hamas. Teraz kontrolujeme 60 percent územia Pásma Gazy,“ povedal počas rozhovoru na podujatí v osade na okupovanom Západnom brehu. „Mojím pokynom je dostať sa… najprv na 70 percent. Začnime s tým,“ dodal.

Fakt, že to radikáli v Izraeli myslia s Libanonom vážne, vyjadril aj Smotrič počas schvaľovania rozpočtu na vývoj dronových technológií, ktorý navýšil na dve miliardy šekelov (takmer 595 miliónov eur). „Pravda je taká, že drony neporazíme obranou, ale útokom. Na každý výbušný dron by malo padnúť 10 budov v Bejrúte. Na strategickú hrozbu sa nereaguje len obranou, ale zmenou pravidiel a rovnováhy,“ vyhlásil.

„Keď je vetva príliš silná, treba vyrúbať celý kmeň. Ak sa drony (Hizballáhu) nedajú zneškodniť, jediným serióznym spôsobom, ako chrániť sever, je postupovať na sever, odstrániť Hizballáh a zničiť jeho infraštruktúru, pokiaľ budú jeho útoky pokračovať,“ argumentoval prominentný aktivista Boaz Haecni.

Križiacky hrad Beaufort, ktorý IDF obsadili už aj v rokoch 1982 až 1985, sa v súčasnosti musí stať pravidelnou súčasťou novej bezpečnostnej zóny, pričom z neho budú vojaci strážiť Galileu, oznámil tiež minister obrany Jisrael Katz. Pripomeňme, že hrad leží severne od Litání, a teda mimo pôvodnej bezpečnostnej zóny z roku 2000.

Práve odpor voči týmto krokom bude viesť šiitských militantov v Libanone aj tých sunnitských v Gaze k ďalšej radikalizácii. Už koncom minulého roka sa Palestínčania začali preskupovať v jednotkách Radwan, ktoré spadajú pod Hizballáh, gazský pokračovateľ Moslimského bratstva zase začiatkom mája dostal nové krytie zo strany Turecka.

Hamas sa tak po oslabení Iránu dostáva do orbity nastupujúcej sunnitskej veľmoci, ktorá podobné milície podporovala aj v Sýrii koncom roka 2024. Vodca krajiny Ahmad Husajn Šará by sa teda v novej bezpečnostnej architektúre Ankary ocitol na takmer rovnakej pozícii ako predseda hamasovskej Rady Šúrá Muhammad Darwiš.

Hoci ide len o hypotetický vývoj udalostí v najbližšej budúcnosti, Pollard ich správne odhadol a z tohto dôvodu vyzval izraelskú vládu, aby sa na scenár vojny s Tureckom pripravila. To, či to povedie k založeniu Veľkého Izraela, je však otázkou, ktorú budú môcť zodpovedať až učebnice dejepisu.