Americký web Axios v pondelok priniesol správu o tomto telefonáte, v ktorej uviedol, že Trump sa nahnevane postavil proti Netanjahuovi pre izraelské hrozby obnoviť letecké útoky na južné predmestia Bejrútu. „Všetci ťa teraz nenávidia. Všetci kvôli tomu nenávidia Izrael,“ citoval Trumpa web.
Americký prezident povedal Netanjahuovi, aby nemieril na Bejrút po tom, čo Irán varoval, že izraelské útoky v Libanone podkopávajú rokovania o ukončení vojny, ktorá sa začala spoločnými útokmi USA a Izraela a ktorá je medzi Američanmi mimoriadne nepopulárna.
Šéf izraelského think-tanku: Spor s USA je teraz „naozaj verejný“
Vysokopostavený izraelský úradník povedal agentúre Reuters, že Netanjahu dal Trumpovi jasne najavo, že akékoľvek pozastavenie izraelských plánov na útok na Bejrút bude fungovať len vtedy, ak Hizballáh prestane útočiť na severný Izrael. Trump bol tomuto postoju naklonený, povedal úradník.
Po ich telefonáte Trump povedal, že Izrael a Hizballáh sa dohodli na zastavení vzájomných útokov, čo vyvolalo obvinenia zo strany Netanjahuových politických oponentov a niektorých členov jeho vlastnej vlády, že premiér odovzdal Amerike suverenitu Izraela.
„Úplný protektorát,“ povedal líder opozície Jair Lapid, čím naznačil, že Netanjahu postavil Izrael do pozície amerického satelitného štátu.
Hoci sa premiér dostával do konfliktu s republikánskymi aj demokratickými vládami v USA opakovane, Izrael zostal najbližším spojencom Washingtonu na Blízkom východe. Nimrod Goren, prezident izraelského think-tanku Mitvim, však na margo toho uviedol, že „rozdiely sú teraz naozaj verejné“, na rozdiel od minulosti, keď sa zvyčajne riešili potichu za zatvorenými dverami.
Trump v stredu pre denník New York Post skonštatoval, že ho „trochu znepokojujú“ Netanjahuove neustále útoky na Libanon, ale dodal: „Veľmi dobre sme spolupracovali.“
Trumpovo rozhodnutie pripojiť sa k Izraelu pri útokoch na Irán, a to nie raz, ale dvakrát v priebehu roka, sa najprv javilo ako veľké víťazstvo pre Netanjahua, ktorý desaťročia naliehal na Washington, aby využil svoju vojenskú silu na zastavenie teheránskeho jadrového programu.
Trump však podnikol aj sériu krokov, ktoré mnohí v Izraeli vnímajú ako protichodné so záujmami krajiny. Okrem toho, že ukončil americké útoky na jemenských húsíov podporovaných Iránom, zrušil aj sankcie voči sýrskemu prezidentovi Ahmadovi Šarovi (bývalý člen teroristickej organizácie Al Kájda a jej sýrskej odnože, poznámka redakcie) či nariadil zastaviť 12-dňovú vojnu Izraela s Iránom v júni 2025.
Izrael sa na mierových rokovaniach s Iránom priamo nezúčastňuje
Hoci Spojené štáty a Izrael spoločne spustili vo februári kampaň proti Iránu, Izrael sa priamo nezúčastňuje na rokovaniach medzi USA a Iránom o ukončení vojny. Tieto rokovania prebiehajú prostredníctvom Pakistanu, s ktorým Izrael nemá žiadne formálne diplomatické vzťahy.
Vojna s Iránom a Hizballáhom je navyše v Izraeli veľmi populárna, a to aj medzi stúpencami Netanjahuových politických rivalov. Veľká časť verejnosti si želá, aby boje pokračovali.
To je v plnom kontraste s USA, kde mnohí voliči – vrátane členov Trumpovej konzervatívnej základne – sú proti vojne na Blízkom východe.
Trump opakovane avizoval, že USA sú blízko k dohode s Iránom o ukončení vojny. Teherán však trvá na tom, aby akákoľvek dohoda zahŕňala zastavenie izraelských útokov na jeho spojenca v Libanone.
„V podstate sme nútení prestať,“ povedal Izraelčan Mitchell Barak, ktorý robí prieskumy verejnej mienky. „Už k tomu nemáme čo povedať,“ dodal.
Izrael nenaplnil svoje ciele a premiér má pred voľbami problém
Na začiatku tohtoročnej vojny s Iránom Netanjahu vyhlásil, že iránska vláda bude zvrhnutá a jej jadrový a raketový program zničený. Tiež uviedol, že Hizballáh, ktorý v marci zaútočil na Izrael na podporu Iránu, musí byť v južnom Libanone odzbrojený. Zatiaľ sa nepodarilo dosiahnuť žiadny z týchto cieľov.
Nedávne domáce prieskumy verejnej mienky medzitým opakovane ukázali, že Netanjahuova koaličná vláda, ktorá je najpravicovejšia v histórii krajiny, by v nasledujúcich voľbách nezískala väčšinu.
Netanjahu sa teraz podľa Nimroda Gorena snažil vyhovieť Trumpovým požiadavkám, pretože izraelský premiér bude potrebovať jeho podporu pred voľbami. V hre je údajne aj návšteva amerického lídra v Izraeli.
Pred vojnou s Iránom sa totiž v Izraeli všeobecne očakávalo, že Trump v apríli navštívi krajinu, aby mu udelili najvyššie civilné vyznamenanie štátu. Naposledy ju navštívil v októbri.
Nafúknutý spor? Vzťah oboch lídrov je priamy, ale dobrý, tvrdia kuloáre
V Izraeli sú však podľa Gorena aj ľudia, ktorí nie sú spokojní s mierou, do akej je Trump schopný ovplyvňovať izraelské vojenské rozhodnutia. Itamar Ben-Gvir, Netanjahuov minister pre národnú bezpečnosť, vo štvrtok povedal, že sú situácie, keď izraelský líder musí vedieť povedať „nie“ aj americkému prezidentovi.
Paradoxom je, že v USA niektorí kritici Trumpa tvrdia, že Netanjahu má neprimeraný vplyv na americkú zahraničnú politiku.
Nadav Strauchler, bývalý Netanjahuov poradca, skonštatoval, že izraelský premiér počítal s Trumpovou podporou vo voľbách: „Spôsob, akým sa skončí vojna (s Iránom a Hizballáhom), ovplyvní výsledok volieb viac ako čokoľvek iné.“
Trump často verejne chválil Netanjahua a verejne loboval u izraelského prezidenta, aby udelil milosť premiérovi, ktorý je v Izraeli súdený za obvinenia súvisiace s korupciou. Verejne však zdôrazňoval aj to, ako veľmi podľa neho Izrael potrebuje Washington. V minulosti tiež používal vulgárne výrazy, keď hovoril o Izraeli, vrátane verejného vyhlásenia z minulého roka, že Izrael a Irán „nevedia, čo ku**a robia“.
Netanjahu zase opisuje Trumpa ako „najväčšieho priateľa, akého Izrael kedy mal v Bielom dome“. Dá sa pritom predpokladať, že táto chvála mu imponuje, keďže republikánsky prezident je dobre známy tým, že si cení osobnú lojalitu a uznanie.
Odvtedy, čo USA a Izrael začali vojnu s Iránom, Netanjahu občas podotkol, že s Trumpom hovorí takmer denne, pričom ich vzťah pred izraelskou verejnosťou často charakterizoval ako vzťah medzi rovnocennými partnermi, ktorí spoločne prijímajú rozhodnutia.
Na otázku o kritickom telefonáte v stredu v rozhovore pre CNBC Netanjahu odpovedal, že podobne ako v „najlepších rodinách“ aj medzi ním a Trumpom občas dochádzalo k „taktickým nezhodám“.
Istý americký úradník pre agentúru Reuters v podobnom duchu zhrnul, že tento telefonát bol jedným z viacerých, v ktorých bol prezident voči Netanjahuovi priamy, ale že obaja zostávajú priateľmi a blízkymi spojencami: „Ich rozhovory sú dosť priame.“
Tento predstaviteľ, ako aj ďalší izraelský zdroj oboznámený s americko-izraelskými vzťahmi, odmietli akékoľvek náznaky podstatnej zmeny vo vzťahu medzi Netanjahuom a Trumpom. Izraelský zdroj však pripustil, že únik informácií o telefonáte – a následné potvrdenie zo strany Trumpa – Netanjahuovi nepomohli pred voľbami, v ktorých podľa prieskumov prehráva.
Strauchler, bývalý poradca Netanjahua, povedal, že vnímanie rozporu s Trumpom bolo prehnané, pričom sa zdá, že obaja lídri sa naďalej zhodujú vo väčšine dôležitých otázok. Náhle ukončenie vojen s Iránom a Hizballáhom by však podľa neho predstavovalo „obrovský problém“ pre Netanjahua, pretože mnohí Izraelčania by to vnímali tak, že Trump ho prinútil konať.
„Nikto tu nechce mať pocit, že sme len ďalšou hviezdou na (americkej) vlajke. Chceme cítiť nezávislosť,“ uzavrel.
