V polovici februára, krátko predtým, ako prezident Donald Trump rozpútal vojnu proti Iránu, uskutočnili iránske Revolučné gardy cvičenie s ostrou streľbou vo svojich pobrežných vodách. Iránske štátne médiá o ňom informovali a už samotný názov cvičenia jasne naznačoval jeho účel: „Inteligentná kontrola Hormuzského prielivu“.
Cvičenie bolo jasným varovaním pre Trumpovu administratívu – varovaním, ktoré z dôvodov, ktoré dodnes nie sú úplne známe, zostalo z veľkej časti nepovšimnuté.
Už niekoľko dní po začiatku vojny prevzala iránska armáda kontrolu nad prielivom a ohrozovala obchodné tankery člnmi, raketami a dronmi. Lodná doprava sa zastavila. Ceny energií prudko vzrástli. A Trump sa ocitol v strategicky veľmi nevýhodnej situácii.
Tri mesiace po vypuknutí konfliktu sa iránska kontrola prielivu stala najsilnejšou zbraňou Teheránu – zdrojom obrovskej vyjednávacej sily v rokovaniach s Trumpom o iránskom jadrovom programe.
Prezident, ktorý je zvyknutý presadzovať svoju vôľu voči protivníkom, len ťažko skrýval svoje rozčarovanie. V aprílovom príspevku na sociálnej sieti Trump vulgárne vyzval „tých šialených bastardov“, ktorí vedú Irán, aby prieliv otvorili, „inak budete žiť v pekle“. Iránska armáda sa mu však iba vysmiala s tým, že jeho vyhrážky sú len prejavom úplnej bezmocnosti.
Iránska reakcia však podľa viacerých bývalých amerických predstaviteľov nebola ani prekvapivá, ani nepredvídateľná. Títo ľudia strávili dlhé hodiny simulovaním možnej reakcie Iránu na rozsiahly útok USA.
Uzávera bola jediným scenárom
Americká vláda už roky organizuje strategické cvičenia zamerané na možné konflikty s Iránom. Niektoré z nich sa konali v Pentagóne a zúčastňovali sa na nich desiatky vojenských predstaviteľov a tvorcov agendy. Opakovane pritom dospeli k rovnakému záveru: ak by USA podnikli rozsiahly útok na Irán, Teherán by odpovedal uzavretím Hormuzského prielivu.
„Zakaždým sme sa najprv sústredili na prieliv – bez výnimky,“ povedal Dennis B. Ross, bývalý vysokopostavený predstaviteľ pre národnú bezpečnosť v administratíve Baracka Obamu. „Vychádzali sme z toho, že ak dôjde k vojne s Iránom, toto bude jeho hlavná odpoveď,“ poznamenal.
Trump o tomto riziku vedel najmenej od svojho prvého funkčného obdobia. John Bolton, ktorý vtedy pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť, si spomína, že sa neúspešne snažil presvedčiť prezidenta, aby začal vojnu s cieľom zmeniť režim v Teheráne. Hormuzský prieliv bol podľa neho vždy ústrednou témou týchto rozhovorov.
„Je nemožné uveriť, že Trumpa uzavretie prielivu prekvapilo,“ povedal Bolton. Skutočnou otázkou je podľa neho to, prečo sa Trumpova administratíva zdala byť na takýto scenár tak slabo pripravená.
Hovorkyňa Bieleho domu Olivia Walesová uviedla, že vďaka podrobnému plánovaniu bola „celá administratíva pripravená na akýkoľvek krok iránskeho režimu“.
„Prezident Trump vedel, že Irán sa pokúsi obmedziť slobodu plavby a voľný tok energií,“ dodala, „a preto podnikol kroky na zničenie množstva mín a viac než 40 plavidiel určených na ich kladenie“.
Udalosti, ktoré vojne predchádzali, však naznačujú, že Trump podcenil schopnosť Iránu uzavrieť Hormuzský prieliv a zároveň precenil schopnosť Spojených štátov znovu ho sprevádzkovať, ak by to bolo potrebné.
Nereálne očakávania
Jedným z vysvetlení je, že Trump možno počítal s tým, že iránsky režim padne skôr, než stihne prieliv uzavrieť. Niektorí predstavitelia jeho administratívy sa navyše mylne domnievali, že Irán si nemôže dovoliť zablokovať prieliv, pretože by tým zároveň zastavil aj vlastný vývoz ropy. Verili, že Teherán sa neuchýli k tomu, čo jeden z nich označil za „ekonomickú samovraždu“.
Americký prezident a ďalší najvyšší predstavitelia sa zároveň spoliehali na to, že ak by sa Irán pokúsil prevziať kontrolu nad prielivom, americkí spojenci pomôžu Spojeným štátom získať ho späť. Aj tento predpoklad sa však ukázal ako chybný.
Iránsky spôsob vedenia operácií mohol americkú armádu prekvapiť. Pentagón totiž počítal najmä s tým, že Irán sa pokúsi zablokovať Hormuzský prieliv rozsiahlym nasadením námorných mín. Irán však stavil predovšetkým na rakety odpaľované z pobrežia a na svoj relatívne nový arzenál lacných dronov, ktorými útočil na lode a držal ich v neustálom ohrození.
Trump zároveň čelil problému, ktorý amerických stratégov znepokojuje už od začiatku Studenej vojny. Už vtedy sa obávali, že Sovietsky zväz by mohol získať kontrolu nad týmto úzkym námorným koridorom, ktorým v súčasnosti prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy.
Počas posledných 20 rokov, keď rástlo napätie okolo iránskeho jadrového programu, Irán opakovane narúšal lodnú dopravu v Hormuzskom prielive a viackrát sa vyhrážal jeho uzavretím.
Po jednej takejto vlne hrozieb, na konci roka 2011, poslal vtedajší prezident Barack Obama iránskemu najvyššiemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu tajný odkaz. Varoval ho, že ak Irán zasiahne do plavby cez prieliv, prekročí „červenú čiaru“ Spojených štátov a bude čeliť tvrdej vojenskej odpovedi. Irán následne ustúpil.
Podľa Dennisa Rossa z toho americkí predstavitelia vyvodili záver, že Irán nie je ochotný riskovať pre Hormuzský prieliv samotné prežitie svojho režimu.
Trumpov útok na konci februára však túto situáciu zásadne zmenil. Pri amerických leteckých úderoch zahynul Chameneí aj ďalší vysokopostavení iránski predstavitelia a šéf Bieleho domu zároveň vyzýval na pád iránskej vlády.
„Usilovali sme sa o zmenu režimu,“ povedal Kenneth M. Pollack, bývalý analytik CIA a viceprezident pre politiku v Middle East Institute. „To je rozhodujúce – práve preto Irán uzavrel prieliv,“ vysvetlil.
Rozhodli drony
Trump mohol očakávať (alebo aspoň dúfať), že dôjde k rýchlej zmene vlády, ktorá by Iránu zabránila konať v Hormuzskom prielive. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ho uisťoval, že iránsky režim je možné zvrhnúť. Trump sa zároveň opieral aj o úspech z januára, keď špeciálna operácia viedla k zajatiu Nicolása Madura vo Venezuele.
Niektorí predstavitelia jeho administratívy však pochybovali, že Irán bude mať vôbec záujem prieliv uzavrieť, pretože by tým sám prišiel o príjmy z predaja ropy. Irán totiž už roky obchádza sankcie tým, že ropu tajne vyváža práve cez tento prieliv.
„Ak to urobia, bude to pre nich ekonomická samovražda. A my máme možnosti, ako na to reagovať,“ vyhlásil vlani v júni pre Fox Business minister zahraničných vecí Marco Rubio.
Rubio však svoju predstavu „ekonomickej samovraždy“ postavil na ďalšom mylnom predpoklade, a to, že Irán nedokáže zastaviť väčšinu dopravy cez prieliv bez toho, aby tým zároveň vážne poškodil aj vlastný export ropy.
Na nedávnom vypočúvaní v Senáte si nahnevaní demokratickí senátori Rubia podali. Ostro od neho žiadali záruky, že Trump nezačne Iránu ustupovať len preto, aby dostal situáciu v prielive do pôvodného, predvojnového stavu.
Analytici dlho predpokladali, že Irán sa pokúsi prieliv zablokovať tak, že do vody nastraží desiatky až stovky mín. To by bolo nebezpečné aj pre jeho vlastné tankery.
Rubiovo presvedčenie mohlo podporiť aj to, že Irán po amerických leteckých útokoch na jeho jadrové zariadenia v rámci operácie Polnočné kladivo prieliv neuzavrel.
Irán však zvolil iný prístup. Použil menej mín, než sa čakalo – pravdepodobne aj preto, že USA útočili na jeho mínovacie lode – a namiesto toho využíval rakety a drony na ohrozovanie lodí a vytváranie strachu v oblasti. Lode s iránskou ropou, na ktoré nikto neútočil, sa prielivom nerušene plavili ďalej.
Trvalo to celé týždne, až kým Trump v apríli nezaviedol odvetnú blokádu iránskych plavidiel. Podľa bývalého vysokého predstaviteľa administratívy Joea Bidena nepočítali americké vojenské simulácie s tým, že drony budú hrať takú veľkú úlohu pri uzatváraní prielivu.
„Drony skrátka úplne podcenili,“ uzavrel Bolton na adresu ľudí súčasného amerického prezidenta.
Prehnaný optimizmus
Počas júnového vypočutia vo Výbore pre ozbrojené sily Senátu sa zákonodarcovia pýtali admirála Brada Coopera, ktorý mal čoskoro prevziať velenie nad americkými silami na Blízkom východe, na iránsku hrozbu pre Hormuzský prieliv a na schopnosť armády čeliť tejto hrozbe.
Cooper hovoril o „mínovej vojne“ a o amerických kapacitách na odmínovanie, no drony nespomenul. Uznal, že takýto scenár by bol „zložitý“, no dodal, že armáda by ho vedela zvládnuť v priebehu „týždňov až mesiacov“.
Bývalý predstaviteľ Pentagónu uviedol, že americké námorníctvo si riziko dronov dobre uvedomuje, najmä po útokoch na obchodné lode v Červenom mori zo strany húsíjských milícií v Jemene podporovaných Iránom, ktoré začali koncom roka 2023. Napriek tomu má americká armáda problém vyvinúť účinnú obranu proti dronom.
Trumpovi predstavitelia zároveň očakávali, že ak Irán prieliv zablokuje, Spojené štáty získajú podporu spojencov. „Myslím si, že celý svet by sa proti nim postavil, keby to urobili,“ povedal Rubio v júni 2025 v relácii Face the Nation na stanici CBS.
Trump 3. marca na sociálnych sieťach oznámil, že americké vojnové lode začnú „čo najskôr“ eskortovať tankery cez prieliv. V polovici marca minister energetiky Chris Wright v rozhovore pre CNBC tvrdil, že vojenské eskorty sú „veľmi pravdepodobné“ do konca mesiaca, a minister financií Scott Bessent vyhlásil, že sa začnú „hneď, ako to bude vojensky možné“.
Wright dokonca 10. marca na internet zavesil správu, že námorníctvo už prvý tanker úspešne sprevádzalo. Status však vzápätí rýchlo zmazal a úrady neskôr túto chybu pripísali nemenovanému členovi tímu.
Napriek tomu sa k operácii nepridali žiadni spojenci mimo bezprostredného regiónu. Mnohí ju považujú za Trumpovu neuváženú vojnu z vlastného rozhodnutia.
Koalícia krajín vedená Britániou a Francúzskom uviedla, že je pripravená pomôcť s ochranou prielivu, ale až po tom, čo sa Spojené štáty a Irán dohodnú na jeho znovuotvorení.
Líder Spojených štátov v máji oznámil obmedzenú „humanitárnu“ operáciu pod názvom Projekt Sloboda (Project Freedom), ktorej cieľom bolo vyslobodiť tankery uviaznuté v prielive. Po jednom dni ju však zrušil, pretože Saudská Arábia varovala, že by išlo o nebezpečnú eskaláciu.
Jednostranná americká vojenská operácia na otvorenie prielivu by pre prezidenta predstavovala veľké riziko – najmä keď už čelí nespokojnosti podporovateľov, ktorí verili jeho sľubom, že sa vyhne ďalším zdĺhavým vojnám na Blízkom východe.
Pollack, ktorý viedol alebo sa zúčastnil na viacerých simuláciách konfliktu medzi USA a Iránom, uviedol, že takáto operácia by si vyžadovala nasadenie aspoň jednej armádnej divízie na iránskom pobreží, aby zlikvidovala celý arzenál iránskych člnov, mín, rakiet a dronov. „Ak to chcete dokázať, musíte ísť na severnom brehu prielivu doslova od domu k domu,“ vysvetlil.
„Vždy to bol mimoriadne náročný problém. Nič z toho, čo Irán urobil, ma neprekvapilo,“ dodal.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Autor: Michael Crowley. Vychádza so súhlasom redakcie.