Lenčéš: Nelegálny hazard dnes nosíme vo vrecku. Hráč sa však nemusí domôcť svojej výhry

Na jednom fóre sa tam stretávajú odborníci z rôznych oblastí – od adiktológie [odbor, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou, výskumom a liečbou závislostí od návykových látok a patologického správania, pozn. red.] cez ekonomiku až po verejnú správu – a spoločne diskutujú o tom, aká regulácia je účinná a akým smerom by sa mala uberať. 

Naším cieľom je vytvárať platformu na dialóg o takzvanej múdrej regulácii, teda o regulácii, ktorá na jednej strane dokáže napĺňať legitímne ciele štátu a na druhej strane chrániť hráčov a zároveň efektívne reagovať na vývoj trhu.

Inštitút preto vnímam ako určitý most medzi štátom a trhom – vytvára priestor na diskusiu, otvára témy a prináša dáta. Dôležité je, aby diskusia aj regulácia boli postavené na faktoch, nie na emóciách. Práve takýto priestor na odbornú a vecnú diskusiu podľa mňa na Slovensku chýbal.

IPRHH funguje približne rok a pol. Čo považujete za jeho najväčší konkrétny výsledok za toto obdobie?

Taký prvý cieľ, ktorý sa podarilo dosiahnuť, je etablovanie inštitútu ako relevantnej odbornej platformy vo vzťahu k verejnosti, štátu, odbornej sfére, ale aj k samotnému trhu. Nebolo to úplne samozrejmé, pretože sme vstupovali do pomerne silno polarizovaného prostredia. 

Dnes združujeme drvivú väčšinu legálneho trhu, ktorý má s inštitútom spoločné ciele a smerovanie. Je partnerom na odbornú diskusiu s regulátorom, médiami, akademickou sférou aj odborníkmi z oblasti adiktológie či ekonómie.

Prinášali sme relevantné informácie a dáta a otvárali diskusiu o tom, kam by mala regulácia smerovať aj podľa skúseností zo zahraničia. Snažili sme sa pritom posúvať verejnú debatu od emócií k faktom, napríklad vysvetľovať rozdiel medzi prestávkovanou sumou, výťažkom a skutočnými prehrami hráčov, pretože tieto pojmy sa vo verejnom priestore často zamieňajú.

Druhý aspekt, ktorému ste sa venovali, je otvorenie témy nelegálneho hazardu. 

V spolupráci so Sociologickým ústavom SAV sme urobili aj prvý výskum v oblasti rozsahu nelegálneho hazardu v online priestore na Slovensku. Tieto informácie a dáta nám ukázali rozsah problému na Slovensku a prvýkrát sme dokázali vyčísliť, koľko peňazí vlastne uniká do nelegálneho online priestoru. 

Zároveň sme poukázali na to, že nejde iba o ekonomickú stratu pre štát. Pri nelegálnych prevádzkovateľoch absentujú ochrana hráča, kontrola veku aj mechanizmy zodpovedného hrania.

Dôležité pre nás bolo aj to, že sa táto téma dostala z úzkeho odborného prostredia do médií, verejnej diskusie a postupne aj do debát o legislatívnych zmenách.

Koľko financií teda uniká do nelegálneho hazardu?

Na základe nášho výskumu odhadujeme, že hráči na Slovensku vložia do nelicencovaného online hazardu približne 303 miliónov eur ročne, o ktoré fakticky prídu. A to je skôr konzervatívny odhad. Ak by sme započítali aj ľudí, ktorí nevedia posúdiť, či hrali na licencovanej alebo nelicencovanej stránke, táto suma by mohla byť približne dvojnásobná.

V rámci inštitútu vznikla aj publikácia Čierna kniha nelegálneho hazardu, ktorá opisuje problematiku a formy čierneho trhu. Čo sa v nej ešte možno dočítať? 

Priniesli sme v nej aj konkrétne návrhy riešení, pomenovali nedostatky, ktoré dnes vidíme v legislatíve, ale aj v prístupe jednotlivých aktérov – či už ide o reklamné spoločnosti, affiliate partnerov [človek alebo firma, ktorá propaguje produkty alebo služby iného predajcu, pozn. red.], bankový sektor alebo poskytovateľov platobných služieb –, prostredníctvom ktorých smerujú finančné toky k nelegálnym prevádzkovateľom hazardných hier.

Zrejme aj na základe tohto bola potom v rámci konsolidačného balíka prijatá novela zákona o hazardných hrách.

Áno, faktom je, že sa následne zásadným spôsobom zmenil proces blokácie nelegálnych stránok, ktorý bol doposiaľ veľmi pomalý. Vyžadovalo sa na to napríklad súdne rozhodnutie. Celý proces trval bežne dva až tri mesiace – od identifikácie stránky až po jej samotné zablokovanie zo strany ÚRHH.

Dnes sa tento proces výrazne zrýchlil. Digitálny priestor sa však neustále vyvíja a spolu s ním postupujú aj samotní nelegálni prevádzkovatelia. Preto je potrebné na nové formy obchádzania pravidiel reagovať včas. Táto problematika zostáva stále aktuálna a venujeme sa jej aj na pôde inštitútu. 

Keď sa povie hazard na Slovensku, ako by ste dnes zhrnuli hlavné problémy tohto trhu?

Najväčšou výzvou je hľadať vyváženú reguláciu v oblasti hazardu. Na jednej strane musíme chrániť rizikové skupiny a predchádzať tomu, aby sa z rekreačného hrania stalo problémové a neskôr patologické hráčstvo.

Na druhej strane musíme dbať na to, aby regulácia nebola neprimerane prísna alebo odtrhnutá od reality. Ak štát nastaví pravidlá príliš reštriktívne, môže veľkú časť hráčov vytlačiť mimo legálneho a kontrolovaného prostredia do nelegálneho priestoru, kde už neexistuje prakticky žiadna ochrana hráča.

Základným cieľom preto nie je čo najviac zákazov, ale taká regulácia, ktorá je účinná, dlhodobo udržateľná, vykonateľná a zároveň udrží hráča v bezpečnom a kontrolovanom prostredí.

Čo by sa stalo v prípade úplného zákazu hazardu alebo prílišnej regulácie?

Vytvorilo by to presne opačný efekt, než aký by štát sledoval. Hráči by sa z legálneho a kontrolovaného prostredia automaticky presunuli do sivej zóny, teda k nelegálnym prevádzkovateľom.

Hazard totiž úplným zákazom nezmizne. Keďže dopyt bude naďalej existovať a legálna ponuka zanikne alebo sa výrazne obmedzí, presunie sa mimo dohľadu štátu, kde už nefungujú ochrana hráča, kontrola veku ani mechanizmy zodpovedného hrania.

Najťažšie je preto nájsť správnu mieru regulácie, teda takú, ktorá chráni rizikové skupiny a napĺňa ciele štátu, ale zároveň nevytláča hráčov do nelegálneho priestoru. Aj preto je dôležité vychádzať zo skúseností západných krajín, kde už boli viaceré regulačné opatrenia odskúšané a ukázalo sa, ktoré fungujú a ktoré môžu mať nežiaduce dôsledky.

Hranica bežnej zábavy a problémového hrania v podobe patologického hráčstva je tenká. Ak by sme tu mali dať štatistické čísla, ako sú na tom Slováci s hraním hazardných hier?

Podľa nášho výskumu malo za posledných 12 mesiacov skúsenosť s hraním online hazardných hier 28,2 percenta dospelej populácie s prístupom na internet. V prepočte ide približne o 1,25 milióna ľudí na Slovensku.

Je to pomerne veľká časť populácie, ktorá sa dnes dostáva do kontaktu s hazardom veľmi jednoducho, a to priamo cez mobilný telefón, počítač alebo tablet. Aj preto je dôležité hovoriť nielen o samotnom hraní, ale aj o tom, v akom prostredí ľudia hrajú, či ide o legálneho prevádzkovateľa a aké ochranné mechanizmy sú nastavené. 

Do roku 2019 mal Tipos na Slovensku monopol v oblasti online hazardných hier. Následne prišlo k liberalizácii trhu, ktorý sa otvoril aj ďalším licencovaným prevádzkovateľom. Od otvorenia trhu v danom roku online hazard veľmi rýchlo rástol, pričom pandémia covidu tento trend ešte výrazne urýchlila. Čo nasledovalo?

Došlo k zatvoreniu kamenných prevádzok, čo sa, samozrejme, dialo nielen u nás, ale aj v celej Európe a de facto na celom svete. Časť hráčov sa preto prirodzene presunula do online prostredia. Tento trend pokračoval aj po pandémii a dnes už online hazard predstavuje viac ako polovicu celkového trhu [54,8 percenta, pozn. red.].

Za rok 2025 sa zároveň prvýkrát stalo, že internetové kasína dosiahli vyšší výťažok ako kamenné kasína a herne na Slovensku. To veľmi jasne ukazuje, ako výrazne sa správanie hráčov za posledné roky zmenilo.

Z vašich údajov čítam, že suma, ktorú v roku 2025 prehrali hráči v kamenných prevádzkach, bola 469,3 milióna eur a pri hraní internetových hazardných hier predstavovala 568,6 milióna eur. To je rozdiel približne sto miliónov eur.

Prispeli k tomu aj iné faktory, nielen skutočnosť, že sa hráči odlievajú z fyzického do online priestoru. 

Do hry vstúpili aj opatrenia, ktoré prijímajú samosprávy v podobe zákazových všeobecne záväzných nariadení. V dôsledku nich klesol približne na polovicu počet kamenných prevádzok herní a kasín a zároveň sa výrazne znížil aj počet technických zariadení, napríklad hracích automatov. 

Viete byť konkrétnejší?

Od roku 2019, keď bolo na Slovensku spolu 1 250 herní a kasín, nám v roku 2025 klesol počet na 610. Čo sa týka výherných prístrojov, terminálov videohier či ruliet, pred siedmimi rokmi bol ich počet viac než 22-tisíc, dnes je to o niečo viac ako 11-tisíc. Čiže ide naozaj o výrazný pokles. 

Hazard nám však na Slovensku neklesá, trh sa nezmenšuje, ale skôr rastie, čo nám ukazujú aj iné čísla. 

Uveďte príklad.

Ako napríklad vývoj GGR, teda gross gaming revenue. Ide o medzinárodne porovnateľnú hodnotu, ktorá vyjadruje, koľko peňazí hráči v hazardných hrách reálne prehrajú po odpočítaní vyplatených výhier. 

Slovenský ekvivalent, ako my tomuto GGR hovoríme, je výťažok. Vývoj ukazuje, že od roku 2019 do roku 2025 sa trh hazardných hier zdvojnásobil [rok 2019 – výťažok 0,81, rok 2025 – výťažok 1,55, pozn. red.].

Veľmi výrazne sa pritom zmenila aj štruktúra trhu. Pred siedmimi rokmi predstavoval online hazard v porovnaní s kamennými herňami a kasínami iba približne 2,2 percenta, zatiaľ čo kamenné prevádzky tvorili 97,8 percenta. Dnes už internetové hry v online kasínach dosahujú takmer 55 percent. To ukazuje, že nejde iba o rast trhu samého osebe, ale aj o zásadný presun hráčov do online prostredia.

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami Európy?

Nie sme raritou, ide o štandardný európsky trend. Keď sa pozrieme na Českú republiku, trh hazardných hier rastie percentuálne obdobným spôsobom. 

Ak sa pozrieme na európske štatistiky, vidíme, že hazardný trh rastie prakticky vo všetkých krajinách. Na Slovensku je však tento trend výraznejší najmä preto, že online trh sa otvoril až v roku 2019. Keďže ide o relatívne mladý a ešte nie úplne saturovaný segment, jeho rast je prirodzene dynamickejší než v krajinách, kde online hazard funguje dlhé roky. 

Slovensko teda nevystupuje z európskeho vývoja, len zrejme v súčasnosti dobieha krajiny, v ktorých sa online trh rozvíjal podstatne skôr.

Už dlhšie evidujete na Slovensku rozvoj nelegálneho hazardu. Nedávno ste sa vyjadrili, že nelegálni prevádzkovatelia nedodržiavajú nič. Čo to znamená?

Presne tak, tieto stránky, ktoré cielia na náš trh, sú nelegálne, to znamená, nie sú licencované na Slovensku a nie sú pod dohľadom slovenského regulátora. Často nemajú vôbec nastavené ani základné regulačné pravidlá. 

Mám na mysli konkrétne pravidlá zodpovedného hrania. Pri registrácii hráčskeho účtu na nelegálnej stránke vo väčšine prípadov stačí iba zaškrtnúť políčko, že používateľ má viac ako 18 rokov. Prevádzkovateľ však túto skutočnosť reálne neoveruje, takže sa na takýchto stránkach môžu k hazardným hrám dostať aj maloleté osoby.

V legálnom prostredí je táto oblasť regulovaná a kontrolovaná. Aj na základe našich podnetov a konzultácií s regulátorom sa posilnili možnosti overovania identity hráčov, napríklad prostredníctvom biometrie. 

Dnes už viacerí prevádzkovatelia majú biometriu zavedenú, čím sa výrazne znižuje riziko, že sa na hazardnej hre u legálneho prevádzkovateľa na Slovensku zúčastní osoba mladšia ako 18 rokov.

Legálni prevádzkovatelia kontrolujú aj register vylúčených osôb a neumožnia vylúčenej osobe účasť na hazardnej hre. 

Každý hráč má zároveň možnosť nastaviť si vlastné limity, napríklad koľko chce maximálne minúť za mesiac či koľko prehier je ochotný akceptovať. Ak si hráč limit sprísni, zmena sa uplatní bezodkladne. Ak ho chce zmierniť, systém to neumožní okamžite, ale až s časovým odstupom. 

Zmyslom je zabrániť tomu, aby hráč pod vplyvom emócie alebo impulzívneho rozhodnutia v danom momente jednoducho obišiel ochranný limit, ktorý si pôvodne sám nastavil.

Tieto sebaobmedzujúce opatrenia ÚRHH kontroluje?

Áno, neexistuje, že by sa stalo u legálneho prevádzkovateľa licencovaného u nás, aby tieto povinnosti nedodržiaval. V prípade nelegálnych subjektov, samozrejme, nenájdete takéto nastavenia, ktoré by vás v tomto obmedzovali a chránili. 

Problémy v prípade nelegálneho hazardu evidujete aj pri vyplatení výhier.

V mnohých prípadoch platforma, ktorá je registrovaná napríklad v Ázii, v Karibských ostrovoch a podobne, s hráčom prestane komunikovať. To znamená, že mu nevyplatí výhru, nevráti peniaze z hráčskeho účtu, aj keď požiadal o výber, a podobne.

Čiže hráč sa v podstate nevie domôcť žiadnym spôsobom svojich finančných prostriedkov, ktoré do toho vložil, teda veľmi riskuje týmto spôsobom. Často ani nevie, kto za danou platformou reálne stojí a voči komu by si mohol uplatniť svoje nároky. Pri hraní u nelegálneho prevádzkovateľa teda neriskuje iba to, že prehrá vložené peniaze, ale aj to, že sa nikdy nedostane k prípadnej výhre.

Ďalším vážnym rizikom je zneužitie osobných a platobných údajov. Nie je výnimočné, že sa v tomto prostredí zneužijú údaje z platobnej karty, doklady totožnosti alebo ďalšie citlivé informácie, ktoré hráč poskytol pri registrácii alebo výbere finančných prostriedkov.

Spomenuli ste reprezentatívny výskum v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV. Čo z neho vyplýva?

Pre mňa sú najsilnejšie dve zistenia. Prvým je, že približne 24 percent hráčov, teda takmer každý štvrtý hráč, vedome hrá hazardnú hru u nelegálneho prevádzkovateľa. To je veľmi vážne zistenie. V prepočte ide o takmer 300-tisíc osôb. 

Veľká časť populácie takýmto spôsobom riskuje nielen svoje peniaze, ale aj ochranu svojich osobných údajov a možnosť domôcť sa vlastných práv v prípade problému. Zároveň týmto spôsobom prichádza o veľké finančné prostriedky aj štát, keďže tieto peniaze smerujú mimo legálneho a regulovaného trhu. Ide o desiatky miliónov eur len na špeciálnom odvode z hazardu.

A druhé zistenie?

Ďalších 24 percent nevedelo rozoznať, či hrá na legálnej alebo nelegálnej stránke, nevedelo to uviesť. To znamená, že ide o ďalšiu významnú rizikovú skupinu. Keď tieto dve skupiny spojíme, dostaneme sa približne na 48 percent online hráčov, teda takmer na polovicu. Ide o ľudí, ktorí buď vedome hrajú v nelegálnom prostredí, alebo si vôbec nie sú istí, či stránka, ktorú používajú, má slovenskú licenciu. 

To je podľa mňa jasný signál, že nestačí iba sankcionovať nelegálnych prevádzkovateľov. Musíme hľadať efektívne riešenia, pomenovať, čo dnes nefunguje, čo je potrebné zlepšiť a aké osvedčené nástroje by mohli v boji proti nelegálnemu hazardu fungovať. 

Problém sa týka aj mladistvých. Akými spôsobmi sa nelegálny hazard dostáva k mladým a maloletým?

Už v roku 2023 v rámci prieskumu Ipsos 31 percent mladistvých vo veku 15 až 17 rokov uviedlo, že hrali hazardné hry, teda prišli do styku s nelegálnou hazardnou produkciou. 

Keď si dnes predstavíme nelegálny hazard, väčšine z nás sa vybaví taká zadná miestnosť niekde v pohostinstve alebo v herni, kde sú umiestnené nelegálne automaty. Doba je však už úplne iná. Nelegálny hazard dnes nosíme doslova vo vrecku – v mobilnom telefóne a v digitálnom priestore. 

Nelegálni prevádzkovatelia pritom cielia práve na skupiny ľudí, ktoré sú zraniteľnejšie a majú tendenciu hrať hazardné hry vo väčšom rozsahu. Pri mladých a maloletých je riziko ešte výraznejšie, pretože sa k nim nelegálny hazard dostáva prostredníctvom sociálnych sietí, streamovacích platforiem a influencerov. 

Práve influenceri majú dnes výrazný vplyv na generáciu Z aj generáciu Alfa [narodená približne v rokoch 2010 až 2024, pozn. red.]. Mladí ľudia ich často vnímajú ako svoje vzory, preberajú ich názory menej kriticky a nemusia si uvedomiť, že za odporúčaním konkrétnej stránky môže byť platená spolupráca. 

Aj preto sám ÚRHH upozorňuje, že influenceri nesú za propagáciu nelegálneho hazardu právnu a sankčnú zodpovednosť. Ak propagujú odkazy na nelegálne online kasína, bonusové kódy alebo streamujú hranie na nelicencovaných platformách, môžu im hroziť vysoké pokuty. 

Úrad už na Slovensku sankčne postihol aj dvoch známych influencerov, ktorým boli za propagáciu nelegálneho hazardu uložené vysoké pokuty.

Čo vám ešte vyšlo v rámci prieskumu v spolupráci s SAV?

Pomerne závažné zistenie je, že viac než 13 percent z tých, ktorí uviedli, že hrajú nelegálny hazard, vedome uviedlo, že ho hrajú z dôvodu, že sú v registri vylúčených osôb. Vyhľadávajú nelegálny hazard preto, lebo si nezahrajú u legálneho prevádzkovateľa. 

Objem stávok aj príjmy štátu z hazardu dlhodobo rastú. Očakávate, že príjmy štátu z hazardu porastú aj v budúcom roku?

Áno, podľa našich výskumov tento trh stále nie je saturovaný. To znamená, že obdobne ako je to aj v iných štátoch Európy, trend rastu bude teraz naďalej pokračovať. Náš odhad je, že v budúcom roku narastie celkový trh o približne päť až sedem percent. 

Samozrejme, vplyv na to bude mať veľa faktorov, ktoré nevieme jednoznačne predvídať. Správanie hráčov môžu ovplyvniť ekonomická situácia, finančný tlak aj celková nálada v spoločnosti. Práve v období neistoty môže časť ľudí vnímať hazard ako rýchle riešenie finančných problémov, čo je veľmi rizikové.

Jedno zo základných nosných pravidiel zodpovedného hrania hovorí, že hazard má zostať iba formou zábavy. Nikdy by nemal byť vnímaný ako spôsob zárobku alebo riešenie finančnej tiesne. Hazard nie je zdrojom príjmu.

Keď teda príjmy porastú aj v budúcom roku, prispeje k tomu najviac práve online hazard? 

Najvyšší rast jednoznačne vnímame v oblasti online segmentu. Očakávame, že by mohol narásť na úrovni okolo desiatich percent medziročne aj v budúcom roku. 

Napríklad, aj v prípade stávkových spoločností je už dlhodobo evidované, že zhruba 90 percent celkových športových stávok už prebieha momentálne v online priestore. 

To znamená, že aj kamenné prevádzky známych prevádzkovateľov stávkových spoločností sú dnes skôr doplnkovým kanálom a väčšina hráčov realizuje svoje stávky digitálne prostredníctvom mobilu alebo počítača. 

Dá sa povedať, že kamenné prevádzky časom úplne vymiznú?

Nemyslím si, že kamenné prevádzky úplne vymiznú. Pokiaľ ide o herne a kasína, stále existuje skupina hráčov, ktorá vyhľadáva práve osobnú návštevu takéhoto priestoru, atmosféru a živé hry, napríklad ruletu alebo kartové hry.

Kamenný segment preto bude mať na trhu naďalej svoje miesto. Zároveň je však zrejmé, že časť hrania sa bude postupne presúvať do online priestoru.

Významným faktorom je aj generačná výmena. Mladšie generácie sa prirodzene orientujú v digitálnom prostredí oveľa lepšie a sú zvyknuté riešiť väčšinu služieb cez mobilný telefón alebo počítač. Aj to bude v budúcnosti podporovať ďalší rast online hazardu.

Už ste spomenuli register vylúčených osôb, ktorý funguje od roku 2019. Prevádzkovatelia tieto zapísané osoby nesmú pustiť k hre, keďže majú zákaz hrať hazardné hry. Ako ste mi však nedávno vysvetlili, 80 percentách zapísaných tvoria osoby ako napríklad poberatelia dávok v hmotnej núdzi či neplatiči výživného.

Áno. Navyše ide aj o osoby, ktoré s poberateľom pomoci v hmotnej núdzi tvoria domácnosť na účely poskytovania tejto pomoci. Môže ísť napríklad o manžela alebo manželku, prípadne ďalších dospelých členov takejto domácnosti, ktorí spĺňajú zákonné podmienky. Práve táto skupina tvorí významnú časť osôb zapísaných v registri.

Zaujímavá je aj kolónka „samovylúčitelia“.

Táto významná kategória nám naozaj z roka na rok rastie, doslova aj z mesiaca na mesiac. Sú to osoby, ktoré sa dobrovoľne rozhodli, že sa zapíšu do zoznamu vylúčených osôb na základe príslušného formulára. Je to veľmi významný nástroj prevencie. Ak mám pocit, že začínam strácať kontrolu nad hraním alebo že by sa z rekreačného hrania mohol stať problém, môžem sa do registra zapísať sám.

Nemusí pritom ísť iba o osoby, ktoré už majú diagnostikované patologické hráčstvo. Často sú to ľudia, ktorí si začínajú uvedomovať, že sa ich hranie dostáva za zdravú hranicu. Niekedy si to všimnú aj ich rodina alebo blízke okolie a pomôžu ich presvedčiť, aby tento krok urobili.

Dôležité je, že po dobrovoľnom zápise platí ochranná lehota. Počas nej osoba nemôže požiadať o výmaz z registra. Zmyslom je, aby rozhodnutie o návrate k hraniu nevzniklo impulzívne, napríklad pod vplyvom momentálnej emócie.

Koľko táto lehota trvá?

Aktuálne je to šesť mesiacov. Niektorí hráči sa po skončení samovylúčenia vrátia k hraniu a následne sa opäť dobrovoľne zapíšu do registra. Ten kolobeh je vtedy nekonečný.

Systém však funguje a plní svoj účel. V čase jeho zavedenia podobné komplexné mechanizmy nemali ani niektoré západoeurópske krajiny, napríklad Holandsko, Nemecko či Írsko, ktoré sa neskôr aj slovenským modelom inšpirovali. Je to výborný nástroj na ochranu rizikových skupín. 

Koľko hráčov sa v priemere mesačne nachádza v tejto kategórii?

Napríklad v januári sme na Slovensku evidovali okolo 9 400 samovylúčiteľov, v marci to už bolo takmer 10-tisíc. 

Kritici hazardného priemyslu tvrdia, že celý biznis model stávkových kancelárií a kasín je založený na tom, aby hráči v konečnom dôsledku prehrávali. Hovoria o tom, že prevádzkovatelia hazardných hier nastavujú svoje hry tak, aby mali hráči minimálnu šancu na výhru.

Je prirodzené, že cieľom každého podnikania je dosahovať zisk, a hazardný priemysel nie je výnimkou. To však neznamená, že legálni prevádzkovatelia môžu nastavovať hry svojvoľne alebo manipulovať ich výsledky v neprospech hráčov.

Každá legálna hazardná hra musí pred uvedením na trh prejsť certifikáciou a kontrolou. Súčasťou procesu je aj overovanie takzvanej výhernosti (RTP – return to player), pričom minimálna výška výhernosti pri každej forme hazardnej hry je stanovená zákonom. Ak hra podmienky minimálnej výhernosti nespĺňa, nemôže byť na Slovensku prevádzkovaná.

Podľa údajov ÚRHH dosiahli v roku 2025 celkové stávky 26,77 miliardy eur, zatiaľ čo dosiahnuté výhry v hazardných hrách predstavovali 25,22 miliardy eur. Rozdiel je 1,55 miliardy, ktorú hráči za rok 2025 de facto prehrali. Podiel výhier na stávkach tak predstavoval viac ako 94 percent. Tieto údaje jasne ukazujú, že drvivá väčšina stavených prostriedkov sa hráčom vracia vo forme výhier.

Legálny trh je navyše pod nepretržitým dohľadom regulátora. ÚRHH má prístup k údajom o prevádzke jednotlivých hier a priebežne kontroluje činnosť licencovaných prevádzkovateľov. Z pohľadu regulácie preto nie je možné, aby legálne spoločnosti svojvoľne menili pravidlá alebo konali v rozpore so zákonom.

Novela zákona o hazardných hrách bola predstavená ako nástroj na lepšiu reguláciu trhu. Kritici však tvrdia, že jej najvýraznejším efektom je posilnenie postavenia štátnej spoločnosti Tipos. Súhlasíte s týmto pohľadom alebo ide podľa vás o nesprávnu interpretáciu zmien?

Z nášho odborného pohľadu nedošlo k takému výraznému posilneniu postavenia Tiposu v rámci segmentu, aké obsahovali niektoré pôvodne diskutované predstavy.

Tipos si po novom môže rozšíriť svoju pôsobnosť na zahraničné trhy. Kým doteraz mohla národná lotériová spoločnosť prevádzkovať hazardné hry len na Slovensku, po novom môže pôsobiť aj v zahraničí, ak sa pre to rozhodne.

Diskutovalo sa napríklad o pôsobení v segmente kamenných kasín či o prevádzkovaní štátnych kasín. Od týchto zámerov sa však napokon upustilo. To znamená, že výrazný zásah do nášho trhu z pohľadu postavenia Tiposu momentálne nie je.

Čím viac ľudia hrajú a prehrávajú, tým viac peňazí získavajú prevádzkovatelia aj štát. Podľa oponentov to vytvára určitý konflikt záujmov medzi ochranou hráčov a záujmom štátu na príjmoch z hazardu.

Určité napätie medzi týmito dvomi cieľmi objektívne existuje a je správne o ňom hovoriť. Na jednej strane má štát príjmy z odvodov, daní prevádzkovateľov a konkrétne v prípade Tiposu z hazardu prevádzkovaného priamo štátnou spoločnosťou. Na druhej strane má povinnosť chrániť hráčov a predchádzať problémovému hraniu a závislostiam.

Tieto dva ciele sa však nemusia automaticky vylučovať. Rozhodujúce je, ako je systém nastavený. Štát by nemal merať úspech hazardnej politiky iba podľa toho, koľko peňazí vyberie. Rovnako dôležité musí byť, či fungujú ochrana rizikových skupín, register vylúčených osôb, veková kontrola, sebaobmedzujúce opatrenia a prevencia závislostí.

Dôležité je aj dôsledne oddeľovať jednotlivé úlohy. Prevádzkovateľ má podnikať podľa jasných, stabilných a predvídateľných pravidiel, regulátor má nezávisle kontrolovať ich dodržiavanie a štát má vytvárať také legislatívne prostredie, ktoré nebude motivované iba krátkodobým príjmom do rozpočtu.

Z môjho pohľadu je preto podstatné, aby rast príjmov štátu nebol cieľom sám osebe. Cieľom má byť stabilný, predvídateľný, regulovaný, transparentný a bezpečný trh, v ktorom hazard zostáva pod kontrolou a nevytláča hráčov do nelegálneho prostredia.

V rámci návrhov na reguláciu hazardu a ochrany rodiny a detí boli na politickej scéne zamietnuté niektoré konkrétne opatrenia, keďže podľa niektorých politických predstaviteľov ide o oblasť, kde sa stretáva verejný záujem so silnými ekonomickými záujmami. Čo si o tom myslíte?

Vo viacerých predkladaných návrhoch, či už ide o poslanecké návrhy, alebo návrhy rôznych strán v parlamente, často dochádza k tomu, že nie sú po odbornej stránke vôbec prerokované s odborníkmi alebo expertmi v tejto oblasti a zväčša sú postavené na emočnom princípe k regulácii hazardných hier. 

Na papieri môže určité opatrenie vyzerať veľmi pekne a na prvý pohľad aj logicky. V tej elementárnej ľudskej logike môže pôsobiť ako efektívne riešenie. Pri regulácii hazardu je však vždy potrebné pozerať sa aj na jeho praktické dôsledky, pretože môže mať aj opačný efekt, než aký jeho predkladatelia zamýšľali. 

Preto si myslím, že každému návrhu by mali predchádzať odborná diskusia, analýza dát a vyhodnotenie skúseností zo zahraničia. Cieľom nemá byť regulácia, ktorá dobre vyzerá v politickej komunikácii, ale regulácia, ktorá v praxi skutočne funguje a chráni ľudí.

Máte aj konkrétny príklad?

Napríklad ak si povieme teraz, že zakážeme hazard na Slovensku úplne, prirodzene to v človeku vyvolá pocit, že to vyrieši problém. Že hazard jednoducho prestane existovať a rodiny, ktoré boli poznačené problémovým alebo patologickým hraním, budú automaticky lepšie chránené.

A nie je to tak?

Faktom však je, že takéto niečo nevymizne. Zakázať hazard nie je riešenie problému. Skúsenosti z iných štátov ukázali, že pri výbere, či skôr regulovať alebo zakázať, vždy v každom výskume vyšlo, že je lepšia cielená regulácia ako úplný zákaz. 

Musíme sa teda rozhodnúť, či chceme mať hazard pod dohľadom štátu, s jasnými pravidlami, kontrolou veku a ochranou rizikových skupín alebo ho vytlačíme do sivej a čiernej zóny, kde už tieto mechanizmy nefungujú.

Hazard tu vždy bol, je a pravdepodobne aj bude. Základnou otázkou preto nie je, či ho dokážeme úplne odstrániť, ale či ho dokážeme udržať v regulovanom prostredí a minimalizovať jeho negatívne dôsledky.

Aké sú skúsenosti iných štátov?

Taliansko v roku 2018 zaviedlo jeden z najprísnejších zákazov reklamy hazardných hier v Európe. Po niekoľkých rokoch sa však vedie odborná diskusia o jeho efektivite, pretože popri poklese viditeľnosti legálnych prevádzkovateľov vzrástol význam a podiel nelegálneho trhu a nebolo preukázané, že zákaz viedol k poklesu celkového hrania. 

Vo Veľkej Británii sa zase ukázalo, že veľká časť reklamy sa po obmedzeniach v televíznom a rozhlasovom vysielaní presunula do online priestoru a na sociálne siete, pričom približne osem z desiatich detí uviedlo, že sa s reklamou na hazard aj naďalej stretáva. 

Preto pri regulácii nestačí vychádzať len z intuície, ale treba dôsledne hodnotiť aj jej reálne a niekedy nezamýšľané dôsledky.

Mnohí ľudia môžu mať pocit, že reklám na hazard je priveľa. 

Jednoznačne súhlasím, že je to legitímna téma na diskusiu. Otázkou však je, aký cieľ chce štát reguláciou dosiahnuť. Ak je cieľom len znížiť množstvo reklamy, potom sa dá diskutovať o jej ďalšom obmedzovaní. Ak však chceme chrániť maloletých a zraniteľné skupiny, samotné zníženie počtu reklám v médiách podľa mňa nestačí.

Ak je cieľom ochrana mladistvých, potom sa treba sústrediť na to, aby reklama nebola zameraná na maloletých, aby neobsahovala zavádzajúce tvrdenia a aby boli pravidlá dôsledne kontrolované.  

Rovnako dôležité a, dovolím si povedať, oveľa urgentnejšie je riešiť aj reklamu na nelegálnych prevádzkovateľov, ktorá sa masívne šíri cez sociálne siete, influencerov alebo rôzne affiliate stránky [webové portály, ktoré propagujú produkty alebo služby iných firiem, pozn. red.] mimo štandardných reklamných kanálov.

Samotné zníženie objemu reklamy ešte automaticky neznamená, že sa podarí dosiahnuť želaný výsledok. Podstatné je, aký obsah reklama má, komu sa zobrazuje a či propaguje legálneho a regulovaného prevádzkovateľa.

Propagácia na hazardné hry by podľa niektorých navrhovateľov mala byť v médiách až po 22. hodine, lebo deti pozerajú napríklad hokej so svojimi rodičmi. 

To je presne prípad na porovnanie s Veľkou Britániou. Ak chceme chrániť mladistvých, otázka je, či ich uchránim takýmto spôsobom. Možno nejaké percento áno. Ja netvrdím vôbec, že nie. 

Dnes sa mladí ľudia s reklamou na hazard často nestretávajú primárne v televízii, ale v digitálnom priestore – na sociálnych sieťach, webových stránkach či cez rôzne vyskakovacie reklamy. Preto sa musíme pýtať, či neregulujeme len to, čo máme priamo na očiach, zatiaľ čo oveľa väčšia časť problému nám uniká.

Je to ako ľadovec v mori. Vidíme len jeho špičku a tej sa venujeme, no najväčšia a najnebezpečnejšia časť zostáva pod hladinou. V prípade hazardu je tou skrytou časťou práve digitálne prostredie. Najväčšia časť ľadovca nám uniká, a tú neriešime. 

Čiže ja by som bol veľmi rád, keby sa predkladatelia zákonov pri regulácii sústredili najmä na to, kde dnešná mládež prichádza najmä s nelegálnou reklamou na hazard najčastejšie do kontaktu. 

Pokojne sa venujme aj reklame v televízii. Ako expert sa tomu vôbec nebránim. Treba však správne nastaviť cieľ regulácie a vybrať nástroje, ktoré ho dokážu reálne naplniť. Najväčšie riziko dnes podľa mňa nečíha v televíznom reklamnom bloku, ale v digitálnom priestore, ktorý je pre mladých ľudí prirodzeným prostredím. 

Prečo teda pri reklamách na hazardné hry dáva väčší zmysel regulovať ich obsah než množstvo? 

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že jasne nastavené pravidlá pre obsah reklamy dokážu priniesť lepšie výsledky. Legálni prevádzkovatelia presne vedia, čo môžu komunikovať a čo nie, pričom dodržiavanie pravidiel kontroluje ÚRHH. Ten má od 1. januára posilnené kompetencie aj v oblasti ochrany spotrebiteľa a dohľadu nad reklamou.

Podľa mňa je efektívnejšie presne definovať pravidlá obsahu reklamy a umožniť legálnym prevádzkovateľom, aby sa v primeranej miere prezentovali. Ak ich z reklamného priestoru úplne vytlačíme, vytvárame väčší priestor pre nelegálnych prevádzkovateľov, ktorí žiadne pravidlá nerešpektujú. 

Nelegálni prevádzkovatelia využívajú sociálne siete, influencerov, SMS správy alebo neustále vytvárajú nové webové stránky. Keď sa dnes na Slovensku zablokuje nelegálna stránka a zaradí sa na zoznam zakázaných webov, prevádzkovateľ dokáže v krátkom čase vytvoriť takzvanú mirror stránku (zrkadlovú stránku) – teda jej prakticky identickú kópiu na novej internetovej adrese. 

Čiže akú formu regulácie hazardu by podľa vás Slovensko potrebovalo, ak by ste mali pomenovať jednu vec, ktorú by štát mal v regulácii hazardu urobiť práve teraz? 

Prioritou by dnes malo byť jednoznačne potláčanie nelegálneho hazardu. Tejto téme sa dlhé roky nevenovala dostatočná politická pozornosť a výraznejšie sa dostala do popredia až v poslednom období, keď sme ju začali systematicky otvárať aj na pôde inštitútu. 

Potrebujeme prijímať efektívne nástroje najmä v oblasti finančných tokov. To znamená prísne regulovať a kontrolovať bankový sektor a poskytovateľov platobných služieb, aby bolo možné blokovať platby smerujúce k nelegálnym prevádzkovateľom. Rovnako dôležitá je regulácia reklamy, predovšetkým v digitálnom priestore, kde sa nelegálny hazard šíri najrýchlejšie.

Veľmi dôležitou témou je aj efektívnejšie blokovanie nelegálnych stránok. V inštitúte sme vytvorili rozsiahlu databázu webových stránok spojených s nelegálnym hazardom, ktorú aktuálne zdieľame s Digitálnou koalíciou. Tá spolupracuje s internetovými poskytovateľmi tak, aby sa tieto stránky blokovali v rámci filtrov nevhodného obsahu.

To znamená, že v rámci viac ako 48-tisíc domácnosti zapojených do projektu sa okrem pornografických a iných nevhodných stránok blokujú aj stránky nelegálneho hazardu. Hovoríme pritom o desaťtisícoch webov. Aktuálne evidujeme približne 67-tisíc stránok spojených s nelegálnym hazardom.

Ak by sme sa mali ešte pozrieť do ďalších štatistík, koľko hráčov ročne prepadne gamblingu? 

Nie som adiktológ, ale tejto téme sa venujeme a skúmame ju. Podľa odborných výskumov vykazujú približne jedno až tri percentá populácie znaky rizikového hrania. Ide o ľudí, u ktorých existuje zvýšené riziko, že ich hranie môže prerásť do vážnejších problémov spojených s hazardom. 

Znaky patologického hráčstva, teda závislosti od hazardu, sa podľa dostupných údajov vyskytujú približne u 0,7 až jedného percenta populácie.

V Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom (OLÚP) Predná Hora sa ročne odlieči v priemere 51 osôb s poruchou hazardného hrania. Odborníci z liečebného ústavu však upozorňujú, že pacientov je omnoho viac. Tí však majú primárnu diagnózu inú, napríklad závislosť od alkoholu alebo drog. Patologické hráčstvo na seba teda nabaľuje aj ďalšie problémy?

Podľa poznatkov z odbornej praxe aj dostupných výskumov sa problémové hranie často nevyskytuje izolovane. Pomerne často sa stretávame s tým, že je spojené aj s inými formami závislostí, najmä závislosťou od alkoholu, psychoaktívnych látok alebo s ďalšími psychickými a sociálnymi problémami.

Spoločným menovateľom bývajú mechanizmy odmeňovania, hľadanie úniku od stresu, životných problémov či negatívnych emócií. Preto býva v praxi náročné jednoznačne určiť, či bola prvotným problémom závislosť od hazardu, alkoholu alebo inej látky, prípadne či sa tieto problémy rozvíjali súčasne.

Aj preto je dôležité disponovať kvalitnými dátami a odbornými výskumami. Podľa našich informácií by sa mal v blízkej budúcnosti uskutočniť ďalší výskum, ktorý by mal presnejšie zmapovať výskyt rizikového a patologického hrania, sledovať jeho vývoj v čase a zároveň vyhodnotiť efektívnosť liečby ľudí s problémami s hazardom. Verím, že takýto výskum prinesie dôležité poznatky a my ho budeme podporovať.

Na Slovensku už rok funguje špeciálna telefonická pomoc pre ľudí, ktorí prepadli hazardu. Cieľom linky pomoci pre problémy s hraním je minimalizovať dôsledky hazardu pre hráčov a ich rodiny. Aké sú štatistiky za prvý rok fungovania, odkedy jej prevádzku prevzala OLÚP Predná Hora?

Prišlo k výraznému rozšíreniu pomoci. To znamená, že ak predtým existovala alebo fungovala linka pomoci napríklad len v pracovné dni od deviatej do sedemnástej, tak dnes už funguje dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Dostupná je naozaj vtedy, keď ju človek potrebuje. Človek práve večer a vo voľnom čase realizuje hazardné hry.

Celkový počet všetkých hovorov dosiahol 2 866. Najčastejšie išlo o kratšie konzultácie. Významná časť kontaktov si však vyžiadala naozaj reálnu odbornú intervenciu a nešlo len o nejaké informačné telefonáty. Uveďme, že 78 percent tvorili hráči a okolo 18 percent príbuzní a okolie, ktorým odborní zamestnanci – adiktológovia – radili, ako postupovať, keď hráč napríklad odmietal vyhľadať pomoc. 

Približne 29 percent tvorili osoby zapísané v registri vylúčených osôb a 14 percent uviedlo závislosť súvisiacu s hraním. 

Zakladajúci členovia IPRHH sa nedávno rozhodli poskytnúť finančný príspevok vo výške 46 200 eur na dofinancovanie linky pomoci pre problémy s hraním. Pripomeňme, že spoluzakladatelia sú samotní prevádzkovatelia hazardných hier na Slovensku hier. Laicky povedané, tí, čo hráčov dostali na dno, podporujú pre nich pomoc. 

Hazard je ako taká negatívna externalita. To znamená, že prirodzene so sebou prináša ako alkohol, ako tabak, tak aj nezdravé stravovanie. To znamená, že pri časti ľudí môže viesť k vážnym osobným, rodinným a sociálnym problémom.

Nemyslím si však, že je úplne presné postaviť to tak, že prevádzkovatelia dostali hráčov na dno a teraz im pomáhajú. Zmyslom regulovaného trhu je práve to, aby prevádzkovatelia dodržiavali jasné pravidlá, chránili rizikové skupiny a zároveň niesli aj svoj diel spoločenskej zodpovednosti. 

Ak tu máme legálny a regulovaný segment, nemôže byť iba o udeľovaní licencií a plnení formálnych povinností. Musí byť aj o reálnej pomoci ľuďom, ktorí sa dostali do problémov s hraním.

V budúcnosti by sme radi podporili aj rozvoj siete dostupných intervenčných centier. Ideálne by mal mať človek možnosť nájsť odbornú pomoc čo najbližšie k miestu, kde žije, bez zbytočných bariér a dlhého čakania. 

Hazard by mal podľa vás zostať v rovine zábavy a dôležité je presadzovať a rozvíjať nástroje zodpovedného hrania.

Ak chceme mať na Slovensku udržateľný a zároveň regulovaný hazardný trh, musíme sa na túto problematiku pozerať vecne a odborne. Nejde o obhajobu hazardu ani o lobing v prospech prevádzkovateľov, ako sa to niekedy prezentuje v politickej diskusii. Ide o snahu nastaviť také pravidlá, ktoré budú chrániť hráčov, obmedzovať nelegálny trh a zároveň zabezpečia fungovanie regulovaného prostredia.

Hazard by mal zostať v rovine zábavy, nie byť spôsobom riešenia finančných problémov ani zdrojom príjmu. Preto je dôležité presadzovať a ďalej rozvíjať nástroje zodpovedného hrania.

Zo zahraničných skúseností vidíme, že udržateľný model funguje vtedy, ak sa dôsledne dbá na princípy zodpovedného hrania a na včasnú identifikáciu rizikového správania. Čím skôr systém alebo samotný hráč zachytia varovné signály, tým väčšia je šanca predísť vážnejším osobným, rodinným a sociálnym dôsledkom. 

Hovoríte aj o tom, že dôležitá je už edukácia v škole.

Určite áno. Edukácia by sa mala začínať už na školách, napríklad v rámci etickej výchovy, finančnej gramotnosti alebo iných predmetov, ktoré sa tejto téme môžu venovať. Mladí ľudia by mali vedieť, že keď sa raz dostanú do kontaktu s hazardom, existujú jasné pravidlá, ako k nemu pristupovať zodpovedne a bezpečne.

Existuje minimálne desať základných zásad zodpovedného hrania, pričom ja mám spracovaný aj širší súbor viac než 40 pravidiel, ktoré môžu človeku pomôcť udržať hazard v rovine zábavy. Ak má tieto princípy správne nastavené a dodržiava ich, výrazne znižuje riziko, že sa z rekreačného hrania stane problémové hranie, pri ktorom už postupne stráca kontrolu.

Som presvedčený, že zodpovedné hranie funguje vtedy, keď máme dobre nastavený regulačný systém, dokážeme včas identifikovať rizikového hráča, včas intervenovať, umožniť mu prestávku od hry, sledovať jeho správanie a minimalizovať negatívne dôsledky, ktoré môžu byť s hazardom spojené.

Zodpovedné hranie preto podľa mňa nie je iba formálna alebo marketingová téma. Je to jedna zo základných podmienok fungovania regulovaného trhu a zároveň oblasť, ktorú chceme aktívne presadzovať aj v rámci inštitútu.