Dúbravka získa nový privádzač na D2. Na východe je tunel Okruhliak pred finišom

Nový privádzač má podľa rezortu dopravy vytvoriť alternatívnu trasu pre obyvateľov Dúbravky a čiastočne odľahčiť dnes preťažené komunikácie. Ráž pripomenul, že nejde o investíciu za stovky miliónov eur, ale o relatívne malú stavbu s potenciálne vysokým spoločenským prínosom.

„Predpokladaná hodnota zákazky je 13 miliónov eur a verejné obstarávanie, verím, že ju ešte zníži,“ povedal minister.

NDS: Dôležitá je kombinácia viacerých opatrení

Podľa šéfa NDS Filipa Macháčka by napojenie novej križovatky nestačilo. Kľúčové je, že vzniká súčasne s modernizáciou vstupu do Bratislavy a rozšírením dopravného priestoru na D2. „Keby sme ju pripojili k dvom existujúcim pruhom, situáciu by sme len skomplikovali,“ upozornil Macháček.

NDS preto realizuje úpravy, ktoré umožnia vytvoriť takzvaný kolektorový systém. Ten má vodičom umožniť odbočiť ešte pred vstupom do najproblematickejšej časti dopravného uzla pri tuneli Sitina. Cieľom je, aby sa doprava nerozlievala do hlavného prúdu smerujúceho cez tunel.

Macháček zároveň pripomenul, že práve súčasná výstavba protihlukovej steny pri Lamači ukázala, aký význam môže mať ďalšie napojenie Dúbravky na diaľničnú sieť.

„Toto je presne ten prípad, keď každá križovatka alebo obchvat po dokončení ukáže, že to bol dobrý nápad,“ skonštatoval.

Výstavba najskôr v závere desaťročia

Stavba bude realizovaná formou „navrhni a postav“, teda modelu, v ktorom zhotoviteľ zabezpečuje nielen výstavbu, ale aj projektovú prípravu.

Ministerstvo upozorňuje, že samotné vyhlásenie tendra neznamená okamžitý začiatok stavebných prác. Najprv musí prebehnúť verejné obstarávanie, následné povoľovanie a majetkovoprávne vyrovnanie.

V súťažných podmienkach je stanovená lehota 1 100 dní, ktorá zahŕňa prípravu aj realizáciu stavby. Minister odhadol, že nový privádzač by mohol byť dokončený približne v rokoch 2029 až 2030.

Ráž zároveň upozornil, že harmonogramy diaľničných stavieb často ovplyvňujú faktory, ktoré štát nevie plne kontrolovať.

„Máme povoľovacie procesy, kde neviete ovplyvniť lehoty, pretože do nich vstupuje verejnosť alebo vlastníci pozemkov,“ povedal. Podľa neho sa Slovensku podarilo legislatívnymi zmenami skrátiť prípravu infraštruktúrnych projektov približne z ôsmich na štyri roky.

Sitina zostáva úzkym hrdlom

Aj po vybudovaní novej križovatky však zostane jedným z hlavných problémov západného vstupu do Bratislavy tunel Sitina. Minister dopravy priznal, že samotná križovatka Dúbravka všetky dopravné problémy nevyrieši. „Vzniká nám úzke hrdlo na Lafranconi a v tuneli Sitina. Odpoveďou je tunel Karpaty,“ objasnil Ráž.

Zámer výstavby tunela Karpaty je súčasťou plánovaného severného obchvatu Bratislavy. Rezort dopravy už dokončil proces EIA a začal geologické práce. V najbližšom období by mala nasledovať príprava dokumentácie pre majetkovoprávne vyrovnanie.

Dúbravka: Projekt sa po rokoch posunul

Starosta Dúbravky Martin Zaťovič označil vyhlásenie tendra za významný posun. „Trvalo to niekoľko rokov,“ povedal.

Podľa neho nové napojenie neprinesie výhody len motoristom. Súčasťou riešenia bude aj lepšie prepojenie Dúbravky s Lamačom, ktoré majú využívať cyklisti aj peší.

R1 pri Banskej Bystrici rieši skládky aj havarijný most

Popri téme D2 rezort dopravy koncom minulého týždňa informoval aj o pokračovaní výstavby predĺženia rýchlostnej cesty R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou. Hoci ide len o približne trojkilometrový úsek, podľa ministra dopravy Ráža patrí medzi technicky náročné stavby. Na trase sa aktuálne realizujú preložky existujúcej cesty, budujú sa mostné objekty a prebiehajú práce na viacerých inžinierskych sieťach. Minister počas návštevy staveniska vyzdvihol intenzitu stavebných prác a tempo postupu výstavby.

Projekt však sprevádzajú aj nečakané komplikácie. Na relatívne krátkom úseku stavbári narazili na tri nelegálne skládky odpadu a jednu environmentálnu záťaž. Každý takýto nález si vyžaduje osobitný postup vrátane odberov vzoriek, analýz a rozhodnutí príslušných úradov. Situáciu komplikuje aj citlivé územie v blízkosti rieky Hron a hranice Národného parku Nízke Tatry, kde je potrebné postupovať s mimoriadnou opatrnosťou. „Je naozaj veľmi podstatné byť v tomto smere veľmi citlivý a opatrný,“ zdôraznil Ráž.

Výstavbu ovplyvňujú aj technické problémy spojené s prekládkou inžinierskych sietí. Zhotoviteľ sa podľa ministra musel vyrovnať napríklad s komplikovaným pretláčaním potrubí a s prekládkou plynovodu, ktorá si vyžiada zásah aj v priestore miestneho futbalového ihriska. Práve koordinácia takýchto prác patrí medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť harmonogram stavby. Rezort dopravy preto zatiaľ nechce hovoriť o presnom termíne dokončenia úseku.

Významným dôvodom realizácie stavby je aj riešenie dlhodobo problematického mosta v mestskej časti Šalková. Most je podľa ministerstva v zlom technickom stave a Slovenská správa ciest ho nepretržite monitoruje prostredníctvom senzorov. Po dokončení novej trasy má byť doprava presmerovaná mimo súčasného mosta, ktorý následne čaká demolácia. Dočasné dopravné obmedzenia sa preto počas ďalších etáp výstavby pravdepodobne nevyhnú ani vodičom na frekventovanej ceste I/66, ktorá predstavuje jednu z hlavných spojníc medzi Banskou Bystricou a Horehroním.

Tunel Okruhliak sa blíži k prerazeniu

Pozitívnejšie správy prišli aj z východného Slovenska. Na stavbe severného obchvatu Prešova na ceste R4 zostáva podľa ministra vyraziť približne 200 metrov druhej tunelovej rúry tunela Okruhliak.

Tunel s dĺžkou 1 800 metrov je súčasťou 10,2-kilometrového úseku R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa. Stavba zahŕňa 157 stavebných objektov, 12 mostov a šesť protihlukových stien s celkovou dĺžkou 3 683 metrov. Súčasťou projektu bude aj mimoúrovňová križovatka Kapušany. Po dokončení by mal nový úsek skrátiť čas jazdy a odľahčiť dopravu v okolí Prešova.