Tajomné nápisy na slovenských skalách. Aké odkazy nám zanechali ľudia z minulosti

Slovensko je bohaté na prírodné či historické krásy, rovnako obsahuje aj mnoho tajomna. Príkladom sú rôzne nápisy na skalách, roztrúsené po celej krajine. Niektoré majú jednoduché vysvetlenie, iné predstavujú oriešok, ktorý doteraz nikto nedokázal rozlúštiť.

Takéto písomné pamiatky sú taktiež zaujímavé z hľadiska dejín Slovenska a ponúkajú nám pohľad do ďalekej minulosti našej vlasti.

Medzi najznámejšie príklady jednoznačne patrí rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne. Vznikol približne v roku 179 nášho letopočtu a zaznamenáva víťazstvo vojsk cisára Marca Aurelia nad germánskym kmeňom Kvádov.

„Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. pomocnej légie,“ znie preklad latinského odkazu z obdobia, keď rímsky cisár a filozof Marcus Aurelius písal svoje slávne dielo Hovory k sebe na území dnešného Slovenska.

Nápis v Trenčíne však ani zďaleka nie je jediným rímskym nápisom na našom území.

Medzi tie menej známe, no aj tak významné pamiatky, patrí napríklad náhrobok nájdený v kostole obce Boldog či kameň z kostola v Semerove. Vzhľadom na to, že ide o opracované kusy kameňa použité ako stavebný materiál, len o trenčianskom nápise vieme jednoznačne povedať, že skutočne vznikol na Slovensku.

Kelti, Germáni i Vikingovia?

Niečo o kus tajomnejšie odkryli v roku 1969 na hrade Lietava. Na tamojšom hradnom brale vtedy Vojtech Bukovinský a Štefan Lučančin objavili runový nápis zaberajúci plochu približne dvoch metrov štvorcových vo výške asi päť až sedem metrov.

Nápis v roku 1970 zhodnotil Bukovinský nasledovne: „Naša predbežná analýza záhadného nápisu na Lietave dospela k tomuto záveru: K pôvodnému, najstaršiemu (azda keltskému) nápisu pribudol z ľavej strany germánsky runový text, zatiaľ čo vpravo od neho – oveľa neskoršie – bol pripísaný novším dánskym futharkom druhý záznam.“

„Predpokladáme, že runový nápis bol súčasťou obetného pohanského oltára, ktorý – ako sa to aj v povestiach dosiaľ uchovalo – stál v praveku na tomto najvýchodnejšom výbežku Súľovských skál.“

Čo sa týka obsahu rún, Bukovinský tvrdil, že sa podarilo rozlúštiť ľavú časť nápisu. Tá vraj obsahuje žiadosť germánskemu bohu Thorovi, aby z nebies zaslal na zem vlahu. Lietavskými runami sa zaoberala i Švédska kráľovská akadémia, tá však skonštatovala, že nenašli žiadnu podobnosť so škandinávskymi runovými nápismi. Záhada teda ostáva naďalej nevyriešená.

Chválime kráľovnú nebies

Pre ďalší nápis zavítame do Jasovskej jaskyne, ktorú nájdeme v katastri rovnomennej obce neďaleko Košíc. Je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO a okrem bohatej prírodnej výzdoby je tu možné obdivovať aj ruku človeka.

Vyhotovený bol v roku 1452 a hovorí o víťazstve bratríckych vojsk pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa nad Jánom Huňadym, otcom neskoršieho kráľa Mateja Korvína, pri Lučenci. Nájsť ho možno v takzvanej Husitskej sieni.

Väčšiu záhadu predstavujú znaky na skalách neďaleko obce Bodiná na vŕšku Mazáková. Na jednom z kameňov je čitateľný nápis v latinčine, ktorý je však písaný azbukou a znie: regina coeli laetare (kráľovnu nebies chválime). Obsahuje pár chýb, akoby autor azbuku dobre neovládal.

Okrem nápisu sú tu i viaceré kamene posiate znakmi, ktoré najviac pripomínajú rôznorodé kríže. O ich význame sa špekuluje už od ich objavenia, ku ktorému došlo koncom 19. storočia. Niektorí hovorili o pôvodnom slovanskom písme, o runách či o symboloch označujúcich ľudské obete. Objavili sa i názory, že je tu spojitosť s písmom z ostrova Kréta.

Vznik týchto značiek však môže byť aj oveľa prozaickejší a menej starodávny. Môže ísť o značky valachov, ktoré si tam vytesali z nudy, alebo prejav náboženského ducha od neznámeho autora.

Národný romantizmus alebo…

Téma nápisov na slovenských skalách by nebola úplná, keby nespomenieme veľmi známy a zároveň asi najviac sporný nález – nápis na vrchu Velestúr. Ten objavil v druhej polovici 19. storočia učiteľ a národovec Pavol Križko.

Text písaný runami preložil Križko nasledovne: „Prišiel Silian od severu, zboril Kremnicu a Turovo i všetky hrady; i bolo rokov po Turovi 280.“ Okrem neho Križko objavil aj ďalšie dva kamene, jeden pod vrcholom Smrečníka a druhý neďaleko Horných Pršian, pričom aj tie majú na sebe runové značky.

Už krátko po oznámení prvotného nálezu sa objavili názory, že ide o falzifikát. V tomto smere sa najčastejšie predpokladá, že autorom nápisu mal byť sám Križko, zatiaľ čo nákres vyhotovil Jozef Božetech Klemens a vytesať ho dali kremnickému obuvníkovi Karolovi Moravčíkovi.

Kredibilite velestúrskeho nápisu nepomáha jeho objavenie práve v čase národného romantizmu, ktoré je známe aj tvorením rôznych vymyslených „historických“ pamiatok. Podobné praktiky poznáme napríklad zo Škótska, Nemecka, Ruska či Česka (napríklad rukopis Zelenohorský a Kráľovodvorský).

Aj keď ide možno len o pamiatku mladšieho rázu, velestúrsky nápis má stále svoju historickú hodnotu i národný význam pre Slovákov. Pokiaľ niekedy navštívite Kremnicu a blízke okolie, nenechajte si istotne ujsť i túto záhadu.