Európsky parlament minulý týždeň schválil jednu z najdiskutovanejších zmien v oblasti poľnohospodárstva za posledné roky. Nové pravidlá pre geneticky upravené plodiny vytvorené pomocou takzvaných nových genomických techník (NGT) majú podľa ich podporovateľov pomôcť farmárom zvládať klimatické zmeny a posilniť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva.
Kritici však hovoria o oslabovaní kontroly, strate transparentnosti a rastúcom vplyve veľkých držiteľov patentov.
Pre bežného spotrebiteľa môže byť celá debata zmätočná. Nejde totiž len o otázku bezpečnosti potravín. V hre sú aj práva farmárov, pravidlá označovania výrobkov či budúca kontrola nad genetickými zdrojmi rastlín.
Čo sa vlastne zmenilo?
Nová európska legislatíva sa týka rastlín vytvorených pomocou nových techník. Ide o moderné metódy genetických úprav, ktoré umožňujú vedcom zasahovať do DNA rastlín oveľa presnejšie než staršie generácie GMO.
Doteraz sa na takéto rastliny vzťahovali prakticky rovnaké pravidlá ako na klasické geneticky modifikované organizmy. To znamenalo povinné posudzovanie rizík, sledovanie pohybu plodín v potravinovom reťazci a v mnohých prípadoch aj povinné označovanie produktov.
Po novom bude veľká časť týchto rastlín zaradená do kategórie označovanej ako NGT1. Na ne sa už nebude vzťahovať značná časť doterajších regulačných požiadaviek. Európska únia ich bude posudzovať podobne ako rastliny vyšľachtené klasickými metódami.
A práve táto zmena vyvoláva najväčšie kontroverzie.
Prečo podporovatelia hovoria o pokroku
Zástancovia reformy tvrdia, že súčasné pravidlá vznikli ešte v roku 2001, teda v čase, keď dnešné technológie genetických úprav neexistovali.
Podľa Európskej komisie, viacerých členských štátov a časti vedeckej obce nové genomické techniky umožňujú vytvárať rastliny, ktoré sú odolnejšie voči suchu, extrémnym teplotám alebo novým chorobám. V čase klimatických zmien môže ísť podľa nich o dôležitý nástroj na zabezpečenie dostatku potravín.
Podporovatelia argumentujú aj tým, že Európa v posledných rokoch zaostáva za Spojenými štátmi, Čínou či niektorými krajinami Južnej Ameriky, kde sú pravidlá pre podobné technológie menej prísne.
Viaceré organizácie zastupujúce poľnohospodárov, šľachtiteľov a spracovateľov potravín preto vyzývali europoslancov, aby reformu schválili. Tvrdia, že bez modernizácie pravidiel bude európske poľnohospodárstvo strácať konkurencieschopnosť.
Obavy z oslabenia kontroly
Odporcovia nových pravidiel však tvrdia, že Európska únia sa vzdáva dôležitých ochranných mechanizmov.
Iniciatíva Slovensko bez GMO upozorňuje, že schválená legislatíva oslabuje tri základné piliere doterajšieho systému: hodnotenie zdravotných a environmentálnych rizík pred uvedením na trh, povinné označovanie GMO potravín a vystopovateľnosť produktov v celom dodávateľskom reťazci.
Podľa kritikov sa tým spotrebitelia môžu dostať do situácie, keď už nebudú mať dostatok informácií o pôvode potravín, ktoré kupujú. Spochybňujú aj argument, že nové genomické techniky sú natoľko bezpečné, aby si zaslúžili miernejší regulačný režim.
Niektoré vedecké inštitúcie vrátane francúzskej agentúry ANSES či nemeckého Spolkového úradu pre ochranu prírody upozorňovali na možnosť neúmyselných genetických zmien, ktoré môžu pri úpravách DNA vzniknúť. Kritici preto žiadajú, aby každá nová plodina prešla individuálnym posudzovaním.
Vedci sa nezhodujú
Zaujímavé je, že spor neprebieha len medzi ekologickými organizáciami a biotechnologickým priemyslom. Rozdielne názory existujú aj medzi vedcami.
Kým Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zastáva názor, že pri rastlinách kategórie NGT1 nie je potrebné plošné hodnotenie rizík, francúzska agentúra ANSES odporúča opatrnejší prístup a individuálne posudzovanie jednotlivých rastlín.
Práve tento nesúlad odborných stanovísk je jedným z dôvodov, prečo oponenti hovoria o predčasnej deregulácii.
Skutočný spor sa možno vedie o patenty
Hoci sa verejná diskusia často sústreďuje na bezpečnosť potravín, čoraz viac odborníkov upozorňuje, že ešte dôležitejšou témou môžu byť patenty.
Pri genetických úpravách vzniká možnosť patentovať konkrétne genetické vlastnosti rastlín. Oponenti sa obávajú, že v budúcnosti by mohlo niekoľko veľkých spoločností získať kontrolu nad významnou časťou genetických zdrojov využívaných v poľnohospodárstve.
Ako príklad sa často uvádzajú spory o patenty na klimaticky odolné odrody sóje. Odporcovia deregulácie tvrdia, že podobné prípady môžu viesť k rastúcej závislosti farmárov od držiteľov patentov a obmedziť možnosti nezávislého šľachtenia.
Proti patentovaniu sa nepostavili len environmentálne organizácie. Výhrady zazneli aj zo strany najväčšej nemeckej farmárskej organizácie či niektorých výskumných inštitúcií.
Naopak, podporovatelia patentovej ochrany argumentujú, že bez nej by nevznikali nové inovácie. Francúzsky europoslanec Pascal Canfin upozornil, že vývoj nových technológií si vyžaduje vysoké investície a práve patenty poskytujú firmám a výskumným tímom motiváciu investovať do výskumu.
Rozdelení boli aj europoslanci
Diskusia v Európskom parlamente ukázala, že nejde o jednoduchý konflikt medzi „za“ a „proti“ GMO.
Francúzsky socialista Christophe Clergeau po hlasovaní vyhlásil, že parlament ustúpil tlaku veľkých osivárskych a agrochemických spoločností. Podľa neho zostali nevyriešené otázky patentov, označovania a ochrany menších farmárov.
Na druhej strane, mnohí poslanci argumentovali potrebou technologického pokroku a väčšej flexibility európskeho poľnohospodárstva.
Zo slovenských europoslancov patrili medzi najvýraznejších kritikov návrhu Martin Hojsík a Michal Wiezik z PS. Obaja upozorňovali najmä na potrebu zachovať transparentnosť, vystopovateľnosť a ochranu ekologického poľnohospodárstva. V konečnom hlasovaní vo výbore návrh nepodporili. Rovnaký postoj mali v pléne europarlamentu aj ostatní slovenskí europoslanci.
Téma, ktorá sa nekončí
Schválením legislatívy sa politický spor neskončil. Naopak, pravdepodobne vstupuje do novej fázy.
Kritici už hovoria o možných právnych sporoch a poukazujú na rozhodnutia súdov v iných krajinách, ktoré sa podobnými otázkami zaoberali. Organizácie požadujúce zachovanie prísnejších pravidiel zároveň avizujú pokračovanie kampaní za povinné označovanie geneticky upravených potravín.
Debata o nových GMO tak dnes nie je len otázkou vedy. Dotýka sa aj toho, kto bude rozhodovať o budúcnosti poľnohospodárstva, aké práva zostanú farmárom a spotrebiteľom a do akej miery má mať verejnosť možnosť vedieť, akým spôsobom boli potraviny na jej stole vyprodukované.
Práve preto sa zdanlivo technická zmena európskej legislatívy stala jednou z najvýznamnejších a zároveň najspornejších poľnohospodárskych tém posledných rokov.