Preskočiť na obsah
  |  

Vance verí v zmenu Blízkeho východu, cieľom je nová éra vzťahov

Americký viceprezident JD Vance vyslal počas rokovaní vo Švajčiarsku nezvyčajne zmierlivý odkaz smerom k Iránu. Vyhlásil, že prezident Donald Trump chce otvoriť novú kapitolu vo vzájomných vzťahoch a prostredníctvom diplomacie dosiahnuť dlhodobú stabilitu na Blízkom východe.

Vance ocenil prebiehajúce technické rokovania medzi americkými a iránskymi predstaviteľmi, ktoré podľa neho umožnia obom stranám prvýkrát systematicky spolupracovať na riešení sporov.

Zároveň zdôraznil, že Washington sa usiluje o úplné regionálne prímerie a vidí pokrok najmä v otázke Libanonu.

Pripustil však, že podobné dohody bývajú komplikované a ich napĺňanie často sprevádzajú problémy. Napriek dlhodobým výhradám USA voči iránskej politike verí, že existuje šanca na zásadnú zmenu vzťahov a vytvorenie podmienok pre mier, bezpečnosť a ekonomický rozvoj v regióne.

(reuters, mja)

  |  

V Novom Sade demonštrovali tisíce ľudí, žiadali predčasné voľby

Tisíce Srbov sa zišli v Novom Sade na proteste, ktorý pripomenul minuloročnú tragédiu na železničnej stanici a zároveň sa stal ďalšou demonštráciou proti vláde prezidenta Aleksandara Vučića.

Účastníci obviňujú štátne orgány z korupcie, nedostatočného dohľadu nad verejnými projektmi a zodpovednosti za okolnosti, ktoré podľa nich prispeli k nešťastiu so 16 obeťami.

Protestné hnutie sa v posledných mesiacoch rozrástlo na celonárodnú kampaň požadujúcu predčasné voľby a rozsiahle politické reformy.

Kritici vlády zároveň hovoria o manipulácii volieb, tlaku na médiá a prepojeniach na organizovaný zločin. Vučić a jeho spojenci všetky obvinenia odmietajú.

Prezident pripustil možnosť skorších volieb a zároveň vyzval svojich podporovateľov na zhromaždenie koncom júna. Protesty prichádzajú v čase, keď Srbsko čelí tlaku Európskej únie na posilnenie právneho štátu a boj proti korupcii.

(reuters, mja)

  |  

Vo Švajčiarsku sa začali rokovania medzi Iránom a USA

Začali sa rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o implementácii predbežnej dohody, ktorá má vytvoriť podmienky na ukončenie konfliktu na Blízkom východe. V švajčiarskom horskom stredisku Bürgenstock vedie americkú delegáciu viceprezident JD Vance, iránsku stranu zastupuje predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghalíbáf.

Rozhovory však komplikuje rozhodnutie Teheránu opätovne uzavrieť Hormuzský prieliv. Irán tvrdí, že k tomu pristúpil pre zlyhanie Washingtonu zabezpečiť dodržiavanie prímeria v Libanone. Podľa iránskych médií zostane strategická námorná trasa uzavretá dovtedy, kým nebude rešpektované prímerie a kým USA nevydajú výnimky umožňujúce predaj iránskej ropy.

Memorandum o porozumení, na ktorom sa obe strany dohodli minulý týždeň, predpokladá otvorenie Hormuzského prielivu, zastavenie bojov vrátane konfliktu v Libanone a následné 60-dňové rokovania o iránskom jadrovom programe výmenou za zmiernenie sankcií.

Vance pred začiatkom rokovaní vyjadril nádej na pokrok v otázkach jadrového programu aj prímeria v Libanone. Na rokovaniach sa ako mediátori zúčastňujú aj Katar a Pakistan.

(reuters, mja)

  |  

Irán ponúka záruky o jadrovom programe, uránu sa však nevzdá

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján pred ďalším kolom rokovaní so Spojenými štátmi vyhlásil, že Teherán je pripravený poskytnúť záruky o mierovom charaktere svojho jadrového programu, informuje web The Star.

Podľa jeho slov môže Irán aj písomne potvrdiť, že nemá záujem vyvíjať jadrové zbrane. Zároveň však zdôraznil, že krajina sa nevzdá práva na obohacovanie uránu, ktoré považuje za legitímnu súčasť svojho jadrového programu.

Pezeškiján povedal, že Washington bude musieť tento postoj akceptovať. Vyjadrenia prišli krátko pred plánovaným stretnutím iránskych a amerických predstaviteľov vo Švajčiarsku, kde sa očakávajú ďalšie diskusie o jadrovom programe a možnostiach zmiernenia napätia medzi oboma krajinami.

Irán sa dlhodobo snaží presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, že jeho jadrové aktivity slúžia výlučne na civilné účely, zatiaľ čo Západ požaduje prísne garancie, že program nebude smerovať k výrobe jadrovej zbrane.

(mja)

  |  

Vláda pri tvorbe rozpočtu zohľadní aj daňovo-odvodové zaťaženie

V súvislosti s rozpočtom sa koalícia podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) vráti aj k balíku prorastových opatrení.

Ako ozrejmila v relácii V politike televízie Ta3, možné sú aj zmeny v daniach a odvodoch. „Povedali sme, že daňovo-odvodovému zaťaženiu sa budeme venovať pri tvorbe rozpočtu a budeme to preberať s ministerstvom financií, pretože ministerstvo financií má nástroje na to, aby hovorilo o daňovo-odvodovom zaťažení,“ doplnila ministerka.

Ďalej zdôraznila, že Hlas, ale aj zvyšok vládnej koalície garantuje, že pripravovaný štátny rozpočet na budúci rok bude myslieť na ľudí a ich životnú úroveň. Diskusie o návrhu rozpočtu ešte budú nejaký čas trvať a podrobnosti o ňom aj súvisiacich opatreniach zverejnia, až keď v koalícii dôjdu k dohode.

Opozičný poslanec parlamentu Marián Viskupič (SaS) v relácii ministerke vytkol, že k budúcoročnému rozpočtu a súvisiacim opatreniam nepovedala nič konkrétne. Pripomenul, že samotná vláda zmiernila svoj plán konsolidácie a budúci rok tak deficit už nemá klesnúť na 3 percentá, ale iba na 4,2 percenta HDP.

„To je 1,8 miliardy na dlh, na ďalšie rozdávanie. Toto je ale skutočne cesta do pekla na tom veľkom bielom koni. Ľudia strádajú a potrebujú, aby mohli fungovať, aby ekonomika fungovala, aby boli nižšie dane, aby ste nevyháňali zamestnancov, tých najšikovnejších,“ zdôraznil Viskupič.

(tasr)

  |  

Kac: Izraelskí vojaci nemajú obmedzenia pri zásahoch v Libanone

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že armáda bude pokračovať v operáciách proti bezpečnostným hrozbám na území Libanonu bez dodatočných obmedzení.

Podľa jeho slov zostávajú izraelské jednotky rozmiestnené v bezpečnostnej zóne a majú mandát zasiahnuť vždy, keď to budú považovať za potrebné. Vyjadrenia zazneli krátko po tom, ako vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom, ktoré malo ukončiť mesiace rastúceho napätia a ozbrojených stretov.

Situáciu však komplikujú správy z Libanonu, podľa ktorých si sobotné izraelské útoky vyžiadali najmenej 20 obetí.

Izrael argumentuje potrebou chrániť svoju bezpečnosť a eliminovať potenciálne hrozby, zatiaľ čo kritici upozorňujú, že pokračujúce útoky môžu ohroziť krehké prímerie.

(reuters, mja)