Preskočiť na obsah
  |  

Počet kybernetických incidentov na Slovensku výrazne stúpol

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti zaznamenalo v roku 2025 celkovo 1 650 nahlásených kybernetických incidentov, kým rok predtým ich bolo 1 178. Výrazne stúpol aj počet závažných incidentov – z 23 v roku 2024 na 75 v minulom roku. Podľa Národného bezpečnostného úradu k nárastu čiastočne prispeli aj legislatívne zmeny.

Najčastejšie išlo o útoky sociálneho inžinierstva zamerané na získanie prístupu k údajom alebo informačným systémom. Útočníci využívali presvedčivé techniky a s pomocou umelej inteligencie sa snažili zneužiť dôveru, nepozornosť a nedostatočné bezpečnostné povedomie používateľov. Takýchto prípadov bolo nahlásených 1 067.

Druhým najčastejším typom boli podozrenia na úspešný prienik do systému vrátane pokročilých pretrvávajúcich hrozieb, ktorých bolo 126. Centrum prijalo aj hlásenia o nedostupnosti služieb, zraniteľnostiach, škodlivom softvéri, vyhrážkach či pokusoch o prienik do systémov.

Najviac incidentov zaznamenalo Slovensko v októbri, keď ich bolo 173. Najmenej ich evidovali v decembri, a to 102. Vo všetkých ostatných mesiacoch bol počet incidentov vyšší než v rovnakom období roku 2024.

(tasr, bak)

  |  

Juhokórejský exminister dostal 25 rokov za účasť na povstaní

Juhokórejský súd poslal bývalého ministra spravodlivosti Pak Sung-džeho na 25 rokov do väzenia za jeho účasť na pokuse o zavedenie stanného práva prezidentom Jun Sok-jolom v decembri 2024. Súd ho uznal vinným z účasti na povstaní aj zo zneužitia právomocí.

Ústredný okresný súd v Soule rozhodol o prísnejšom treste, než žiadala prokuratúra, ktorá navrhovala 20 rokov väzenia. Paka bezprostredne po vynesení rozsudku vzali do väzby pre obavy z marenia vyšetrovania.

Podľa súdu zvolal po vyhlásení stanného práva stretnutie vysokých predstaviteľov ministerstva, na ktorom riešili pripravenosť väzníc na zadržiavanie politikov a ďalších osôb, ako aj nasadenie prokurátorov na podporu orgánov stanného práva. „Obžalovaný sa napokon odvrátil od svojej povinnosti chrániť ústavu a namiesto toho sa rozhodol podieľať na povstaní,“ uviedol súd.

Pak sa zaradil medzi ďalších členov bývalého kabinetu odsúdených v súvislosti s pokusom o zavedenie stanného práva. Exprezidenta Jun Sok-jola vo februári odsúdili na doživotie a proti rozsudku sa odvolal.

(koreaherald, bak)

  |  

Burnham chce nahradiť Starmera, podporil ho aj Streeting

Poslanec Labouristickej strany Andy Burnham v pondelok oznámil, že sa bude uchádzať o post britského premiéra po tom, ako Keir Starmer oznámil svoju rezignáciu. Už niekoľko hodín po svojom vyhlásení získal významnú podporu od bývalého ministra zdravotníctva Wesa Streetinga.

Ten sa pritom ešte nedávno netajil ambíciou zapojiť sa do súťaže o vedenie strany. Napokon však oznámil, že kandidatúru nepodá a podporí Burnhama. V liste zverejnenom na sociálnej sieti X uviedol, že po dlhých rozhovoroch s ním dospel k presvedčeniu, že jeho predstavy o „progresívnom kapitalizme“ majú miesto aj v budúcom smerovaní labouristov.

„Môžeme stráviť leto zveličovaním malých rozdielov alebo si vyhrnúť rukávy a pomôcť mu priniesť zmenu, ktorú naša strana a krajina potrebujú,“ napísal Streeting.

Nominácie na nástupcu Starmera sa začnú 9. júla a uzavrú sa v polovici mesiaca. Ak bude potrebné hlasovanie, nový líder Labouristickej strany by mal byť známy do septembra.

(reuters, bak)

  |  

Búrka spôsobila škody aj v areáli Bratislavského hradu

Nedeľňajšia búrková smršť spôsobila škody v areáli Bratislavského hradu i v okolí ďalších objektov v správe parlamentu. Informovali o tom Národná rada SR a jej predseda Richard Raši (Hlas) na sociálnej sieti s tým, že následky kalamity odstraňujú od pondelkového rána.

„Včerajšia búrková smršť sa nevyhla ani Bratislavskému hradu, kde spôsobila škody v areáli aj v okolí objektov v správe parlamentu. Veľká vďaka patrí všetkým pracovníkom, ktorí od rána odstraňujú následky a robia všetko pre bezpečnosť návštevníkov,“ napísal Raši.

Ako priblížila NR SR, pracovníci vykonávajú aj kontrolu poškodených miest. Ubezpečila, že po udalosti bezprostredne prijali všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti návštevníkov.

Za prioritu považuje bezpečnosť návštevníkov a ochranu národnej kultúrnej pamiatky. Prosí preto verejnosť o zvýšenú opatrnosť pri pohybe v areáli Bratislavského hradu a o rešpektovanie prípadných dočasných obmedzení.

(tasr, bak)

  |  

Zelenskyj: Kyjev určí, kto bude zastupovať Európu pri rokovaniach

Ukrajina bude rozhodovať o tom, kto bude zastupovať Európu pri prípadných rokovaniach s Ruskom. V rozhovore pre ukrajinské médiá to uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj.

Kyjev sa snaží oživiť diplomatické úsilie na ukončenie viac než štvorročnej vojny zapojením európskych partnerov. Zelenskyj povedal, že na nedávnom samite Európskej rady o Ukrajine diskutovali viac než kedykoľvek predtým. „Európa zváži formát a navrhne niekoľko možností, ale Ukrajina rozhodne, kto bude Európu zastupovať na rokovaniach. To je férové,“ vyhlásil.

Ukrajinský prezident zároveň oznámil, že Spojené štáty po prvý raz pozitívne reagovali na otázku licencií na výrobu rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot priamo na Ukrajine. Dodal, že prezident Donald Trump plánuje požiadať americké zbrojárske spoločnosti o vytvorenie licencovanej výroby rakiet protivzdušnej obrany v Európe a na Ukrajine.

Systémy Patriot sú podľa Kyjeva jedinou účinnou zbraňou na ničenie ruských balistických rakiet, pričom vojna s Iránom zároveň odhalila ich globálny nedostatok.

(reuters, bak)

  |  

Prieskum: Slováci sa boja zásahov do dôchodkových úspor

Prieskum spoločnosti Finax ukázal, že 77 percent Slovákov sa obáva, že štátny dôchodok im nebude stačiť na udržanie životnej úrovne. Približne dve tretiny neveria, že sa o nich štát v starobe postará. Až 69 percent respondentov sa zároveň bojí, že vláda zasiahne do ich úspor v druhom pilieri.

Finax pripomenul, že vláda pred dvomi rokmi znížila príspevok do druhého piliera z 5,5 percenta na štyri percentá, čím podľa spoločnosti presunula do štátneho rozpočtu približne 365 miliónov eur. Odborník na dôchodky Ján Tonka preto odporúča budovať si úspory aj individuálne alebo prostredníctvom európskeho dôchodku, ktorý je podľa neho chránený európskou legislatívou.

Podľa Finaxu si v rámci Európskeho dôchodku sporí už niekoľko tisíc Európanov a hodnota ich majetku presiahla 100 miliónov eur. Priemerná suma na dôchodkovom účte dosahuje 6 193 eur. Najviac tento systém využívajú Poliaci, ktorí si mesačne odkladajú v priemere 250 eur, zatiaľ čo slovenskí sporitelia približne 150 eur. Hlavným dôvodom je daňové zvýhodnenie v Poľsku.

(tasr, bak)