Preskočiť na obsah
  |  

Počet vysviacok kňazov v Poľsku padá z historických maxím

V katolíckom srdci Európy dochádza k zásadnej zmene. Aj keď Poľsko naďalej vedie v absolútnom počte kňazských vysviacok na kontinente, aj tu záujem o duchovné povolania dlhodobo klesá. Píše Katolisch.de.

Podľa aktuálnych cirkevných prognóz poľskej tlačovej agentúry KAI klesne celkový počet novokňazov v roku 2026 po prvýkrát od roku 2000 pod hranicu dvesto. Na blížiacich sa tradičných vysviackach okolo sviatku svätých Petra a Pavla (29. júna) sa očakáva len 196 novokňazov (130 diecéznych a 66 rehoľných).

Tento prepad nadväzuje na klesajúci trend z minulých rokov, keď v roku 2024 vysvätili 235 a vlani už len 208 kňazov. Kým v niektorých oblastiach sú čísla stabilné, iné regióny tento rok nevysvätia ani jedného kňaza. Celkový počet diecéznych kňazov v krajine sa len medzi rokmi 2018 a 2024 znížil o 6,4 percenta.

Za hlavné príčiny poklesu označujú cirkevné analýzy najmä postupujúcu sekularizáciu spoločnosti či nepriaznivú demografiu. Úlohu mohla zohrať aj nová reforma, ktorá predĺžila prípravu v seminároch na sedem rokov.

Predstavitelia Cirkvi však situáciu čiastočne vnímajú ako normalizáciu po predchádzajúcom výnimočnom období. Mimoriadny boom zažilo Poľsko najmä počas pontifikátu Jána Pavla II., keď počty seminaristov prudko rástli a dosiahli historický vrchol v roku 1995 s 900 vysvätenými kňazmi.

(max)

  |  

Ľavicových aktivistov zadržala turecká polícia po proteste proti NATO

Turecká polícia zadržala štyri osoby z ľavicovej Červenej strany (odštiepenej frakcie Tureckej strany pracujúcich) po tom, ako v letovisku Marmaris protestovali proti prítomnosti francúzskej vojenskej fregaty Guépratte.

Loď so 151-člennou posádkou, ktorá v prístave Albatros zakotvila 20. júna v rámci misie NATO, sa stala terčom demonštrácie protivojnových aktivistov. Podľa Turkish Minute zostávajú zadržaní v policajnej väzbe.

Tento incident sa stal necelé tri týždne pred očakávaným samitom lídrov NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Ankare.

Zástupcovia viacerých opozičných strán sa zišli v meste Adana na panelovej diskusii s názvom „Prečo nie NATO?“, kde ostro kritizovali historické vojenské intervencie Aliancie (v Afganistane, Iraku, Líbyi či Sýrii) a vyjadrili obavy, že rastúce zbrojenie vtiahne Turecko hlbšie do konfrontačných vojenských stratégií pod vedením USA.

(max)

  |  

Lev XIV. odmietol rozhodovanie algoritmov o živote ľudí

Pápež Lev XIV. v pondelok vo Vatikáne dôrazne obhajoval dôstojnosť ľudského života v každej jeho fáze a varoval pred rizikami modernej medicíny, ak sa podriadi čisto technickým či utilitárnym kritériám. Počas audiencie s členmi Nadácie Jérôma Lejeuna podľa EWTN News vyhlásil, že žiadny lekár by si nemal dovoliť na základe laboratórnych algoritmov rozhodovať o živote embrya či staršieho človeka.

„Medicína sa nikdy nesmie stať služobníkom programovanej smrti,“ zdôraznil Svätý Otec.

Stretnutie sa konalo pri príležitosti stého výročia narodenia francúzskeho profesora Jérôma Lejeunea, otca modernej genetiky, ktorý v roku 1958 objavil genetickú príčinu Downovho syndrómu. Aj keď mu objav priniesol medzinárodné uznanie, neskôr ho hlboko zasiahlo, keď potratový priemysel začal jeho poznatky využívať so zameraním na nenarodené deti s týmto postihnutím.

Lejeune tento prístup rázne odmietol a verejne ho odsúdil ako „chromozomálny rasizmus“, za čo čelil izolácii v určitých vedeckých kruhoch. Pápež pripomenul, že Lejeune zasvätil celý svoj život chorým deťom, ktorých nazýval „najchudobnejšími z chudobných“, a pripomenul jeho výrok: „Medicína je nenávisť k chorobe a láska k pacientovi.“

(max)

  |  

Spor o americké centrum pre ebolu. Súd odsúdil ministra

Kenský najvyšší súd uznal v pondelok ministra zdravotníctva Adena Dualeho vinným z pohŕdania súdom. Minister podľa verdiktu neuposlúchol súdny príkaz na okamžité zastavenie výstavby karanténneho zariadenia pre ebolu na leteckej základni neďaleko mesta Nanyuki v strednej Keni.

Projekt, ktorý finančne a logisticky podporujú Spojené štáty, vyvolal v krajine vlnu masových protestov. Zariadenie má totiž slúžiť na izoláciu a ubytovanie občanov USA, ktorí boli vystavení vírusu ebola počas epidémií v Konžskej demokratickej republike a Ugande.

Súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že Duale vedome porušil predbežné opatrenia vydané na prelome mája a júna, keď nariadil pokračovanie stavebných prác. Podľa diplomatických zdrojov a údajov o sledovaní letov na základňu aj po súdnom zákaze nepretržite prilietali lietadlá so špecializovaným zdravotníckym vybavením a s americkým personálom.

Kým minister čelí právnym následkom a v utorok sa musí dostaviť na súd z dôvodu vynesenia rozsudku, kenský prezident William Ruto kontroverzný projekt obhajuje. V rozhovore pre agentúru Reuters minulý týždeň povedal, že Nairobi postupovalo správne, keď Spojeným štátom výstavbu izolačného centra umožnilo.

(reuters, max)

  |  

Leyenová: Ukrajina a Moldavsko pôjdu do Únie vlastným tempom

Po otvorení prvého klastra v prístupových rokovaniach s Európskou úniou budú Ukrajina a Moldavsko postupovať smerom k európskej integrácii individuálne a vlastným tempom. Povedala to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po samite Moldavsko – EÚ, informuje Jevropejska pravda.

Zdôraznila, že po otvorení prvého zoskupenia kapitol je už každá kandidátska krajina zodpovedná sama za seba, keďže implementácia potrebných reforiem závisí od špecifík daného štátu.

Von der Leyenová v kontexte Moldavska vyzdvihla dôležitosť prístupu založeného na reálnych zásluhách namiesto neurčitých sľubov o integrácii „čo najskôr“. Podľa nej princíp zásluh jasne odráža dohodnutú metodiku všetkých 27 členských štátov Únie, umožňuje krajinám dosahovať merateľné výsledky a Únii dáva možnosť splniť svoje záväzky.

Zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril nádej, že zostávajúcich päť prístupových klastrov sa podarí otvoriť v nasledujúcich týždňoch, Kyjev podľa citovaného portálu čelí silnému odporu z Budapešti. Nový maďarský premiér Péter Magyar vyhlásil, že je proti otvoreniu všetkých klastrov s Ukrajinou.

(max)

  |  

Rubio upokojuje monarchie v Zálive, boja sa fondu pre Teherán

Americký minister zahraničných vecí a poradca pre národnú bezpečnosť Marco Rubio absolvuje od utorka do štvrtka diplomatickú cestu do Spojených arabských emirátov, Kuvajtu a Bahrajnu. Cieľom je osobne obhájiť predbežnú dohodu s Iránom pred kľúčovými partnermi v regióne. V Bahrajne sa Rubio stretne aj so zástupcami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

Aj keď arabské monarchie úsilie o ukončenie americko-izraelskej vojny s Iránom podporujú, konkrétne podmienky memoranda podpísaného prezidentom USA Donaldom Trumpom vo Versailles v nich vyvolávajú vážne obavy.

Regionálni lídri kritizujú najmä plán na obnovu Teheránu vo výške 300 miliárd dolárov, ktorý by podľa nich mohla Islamská republika zneužiť na rekonštrukciu armády a financovanie militantných zástupných skupín. Memorandum zároveň nerieši iránsky program balistických rakiet, čo pre krajiny Zálivu, ktoré v poslednom čase čelili útokom dronov a rakiet, predstavuje priamu bezpečnostnú hrozbu.

Návšteva je pre USA strategicky kritická, keďže dotknuté štáty hostia americké vojenské základne tvoriace základ bezpečnostnej architektúry Washingtonu na Blízkom východe. Akékoľvek prehodnotenie vzťahov zo strany spojencov by zásadne ovplyvnilo vojenskú stratégiu USA.

Podľa hovorcu ministerstva Tommyho Pigotta bude Rubio okrem memoranda rokovať aj o stabilite v regióne a o zaistení úplne bezpečnej a slobodnej plavby cez Hormuzský prieliv.

(reuters, max)