Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump chce mať výkonný kvantový počítač do roku 2028

Americký prezident Donald Trump podpísal dve výkonné nariadenia, ktorými chce urýchliť vývoj výkonného kvantového počítača a zároveň posilniť ochranu vládnych systémov pred novými kybernetickými hrozbami. Biely dom predpokladá, že takýto počítač by mohol vzniknúť do roku 2028.

Technológia založená na princípoch kvantovej fyziky dokáže riešiť niektoré zložité úlohy výrazne rýchlejšie než dnešné superpočítače. Zároveň však vyvoláva obavy, že by mohla prelomiť súčasné šifrovacie systémy a zvýšiť riziko kybernetických útokov.

Jedno z nariadení stanovuje cieľ presunúť kľúčové vládne informačné systémy na takzvanú postkvantovú kryptografiu do rokov 2030 až 2031. Administratíva tým reaguje aj na technologické súperenie s Čínou, ktoré sa týka oblastí umelej inteligencie, materiálového výskumu či chémie.

Súčasťou plánu je aj nasadenie kvantových senzorov v armáde do roku 2028. Mohli by pomáhať lietadlám pri navigácii v oblastiach bez funkčného GPS alebo zo satelitov odhaľovať podzemné aktivity vrátane budovania tunelov či raketových síl.

Nariadenia zároveň počítajú s posilnením medzinárodnej spolupráce pri ochrane duševného vlastníctva a bezpečnosti dodávateľských reťazcov. Federálne úrady majú počas nasledujúcich piatich rokov pripraviť plány na využívanie kvantových senzorov a sietí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Brusel prvýkrát pozval Taliban na rokovania o migrácii

Belgicko vydalo päť víz delegácii Talibanu, ktorá sa má zúčastniť na stretnutí Európskej únie o migrácii v Bruseli. Pôjde o prvý prípad, keď EÚ hostí predstaviteľov hnutia od jeho návratu k moci v Afganistane pred piatimi rokmi.

Povolenia na vstup platia len pre Belgicko a na jeden deň. Európska komisia uviedla, že ide o technické rokovanie a nepredstavuje uznanie vlády Talibanu.

Diskusie sa majú zamerať na návrat a opätovné prijímanie afganských občanov, ktorí nemajú právo zostať v členských štátoch Únie.

Viaceré ľudskoprávne organizácie plán kritizujú. Podľa Human Rights Watch by každé rokovanie s Talibanom malo predovšetkým riešiť ochranu ľudských práv a zodpovednosť režimu, nie deportácie ľudí do krajiny, kde im môže hroziť nebezpečenstvo. Amnesty International označila úvahy o návratoch do Afganistanu za neakceptovateľné.

Od roku 2021 požiadali o azyl v Európe státisíce Afgancov. Návraty do krajiny boli doteraz obmedzené aj pre absenciu diplomatických vzťahov.

Afganistan naďalej čelí vážnej humanitárnej kríze. Podľa Svetového potravinového programu OSN trpí potravinovou neistotou viac než 17 miliónov ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Mladí Briti by chceli nové referendum o návrate do EÚ

Väčšina mladých Britov považuje brexit za neúspech a podporila by nové hlasovanie o návrate Spojeného kráľovstva do Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu think tanku More in Common medzi ľuďmi vo veku 18 až 28 rokov.

Ak by sa referendum konalo dnes, za opätovné členstvo v EÚ by hlasovalo 60 percent respondentov, zatiaľ čo za zotrvanie mimo Únie iba deväť percent. Medzi tými, ktorí by sa na hlasovaní s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastnili, by návrat podporilo až 81 percent.

Polovica opýtaných označila brexit za neúspešný projekt, zatiaľ čo za úspech ho považuje len 16 percent. Podľa 37 percent mladých Britov mohol fungovať, no politici ho pokazili. Naopak, 29 percent je presvedčených, že od začiatku nemal šancu uspieť.

Prieskum zároveň ukázal, že 62 percent mladých ľudí by chcelo referendum o opätovnom vstupe do EÚ v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Proti novej voľbe je len 11 percent respondentov.

Výsledky prichádzajú v čase, keď sa mení zloženie britských voličov. Od referenda v roku 2016 zomreli milióny prevažne starších voličov, ktorí podporovali odchod z Únie, zatiaľ čo do elektorátu pribudli milióny mladých ľudí, ktorí vtedy ešte nemohli hlasovať.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Palivová kríza v Rusku sa rozšírila až na Sibír

Ruské útoky na Ukrajine si v noci na utorok vyžiadali šesť zranených. Dvaja ľudia vyhľadali lekársku pomoc po zásahu v Záporožskej oblasti, traja utrpeli zranenia v Sumskej oblasti a jedna žena bola zranená pri dronovom útoku na Charkov.

V Kyjeve krátko vyhlásili letecký poplach.

Ukrajinský útok na závod vyrábajúci elektroniku pre rakety v ruskej Voronežskej oblasti podľa miestnych úradov zabil päť ľudí a desiatky ďalších zranil.

Prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň pokračuje v snahe získať podporu západných spojencov pre mierové riešenie konfliktu a urýchlené prijatie Ukrajiny do Európskej únie.

Ukrajinské útoky na logistické trasy a energetickú infraštruktúru prehlbujú nedostatok pohonných hmôt v Rusku. Kríza sa z anektovaného Krymu rozšírila aj do ďalších regiónov vrátane Omskej oblasti na juhozápade Sibíri.

Miestne úrady tam obmedzili predaj palív. Guvernér Vitalij Chocenko uviedol, že cieľom opatrenia je zabrániť panickým nákupom a špekuláciám. Predaj benzínu obmedzili na 40 litrov na vozidlo, pri nafte platia limity od 80 do 200 litrov podľa lokality. Predaj do kanistrov je zakázaný.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Hormuz zostáva otvorený, Trump vyslal varovanie

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že ak Irán nebude dodržiavať dohodu uzavretú s Washingtonom, Spojené štáty prijmú potrebné kroky.

„Ak Irán nebude plniť svoju dohodu alebo sa nebude správať tak, ako má, urobím to, čo budem musieť urobiť,“ povedal novinárom.

Trump a iránsky prezident Masúd Pezeškiján podpísali minulý týždeň predbežnú dohodu po viac než troch mesiacoch konfliktu, ktorý vypukol po útokoch USA a Izraela na Irán a následných iránskych úderoch proti Izraelu a štátom Perzského zálivu s americkými základňami.

Šéf iránskeho tímu vyjednávačov Mohammad Báker Kálíbáf medzitým oznámil, že Teherán súhlasil so zriadením komunikačnej linky pre lodnú dopravu v Hormuzskom prielive s cieľom predchádzať incidentom v strategickej námornej trase. Dodal, že rokovania vo Švajčiarsku definitívne uzavreli dohodu o uvoľnení 12 miliárd dolárov zmrazených iránskych aktív.

Trump zároveň uviedol, že odblokované prostriedky by mali smerovať na nákup potravín zo Spojených štátov. Iránska centrálna banka však podľa agentúry Tasním tvrdí, že Teherán nie je podľa súčasného memoranda povinný nakupovať poľnohospodárske produkty výlučne od USA.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Tankovanie v Moskve dražie, ceny rastú rýchlejšie ako inflácia

Moskovské čerpacie stanice zaznamenali minulý týždeň prudký nárast cien palív. Podľa Moskovskej palivovej asociácie, na ktorú sa odvoláva Interfax, sa priemerná cena litra benzínu AI-92 zvýšila na zhruba 0,78 eura, AI-95 na približne 0,86 eura a motorovej nafty na 0,94 eura.

Tento vývoj ovplyvnil najmä extrémny skok v súkromnej sieti NeftMagistral, kde ceny benzínu a nafty vzrástli o v prepočte 0,15 eura za liter. Výrazné zdraženie zaznamenala aj sieť Trans-AZS. Naopak, veľké vertikálne integrované ropné spoločnosti postupovali zdržanlivejšie.

Ruský ropný priemysel čelí na jar a v lete tohto roka vlnám neplánovanej údržby rafinérií, čo tlačí ceny na petrohradskej burze na vysoké úrovne. Aj keď vládne agentúry označujú situáciu za stabilnú, rasty cien na čerpacích staniciach sa zrýchľujú.

Od začiatku roka do polovice júna vzrástli spotrebiteľské ceny benzínu v Rusku o 6,61 percenta, čím výrazne prekonali celkovú mieru inflácie (3,68 percenta). V Moskve sa ceny palív od januára zvýšili o necelých sedem percent.

Napätie na trhu potvrdzujú aj cielené obmedzenia a limity na predaj pohonných hmôt, ktoré v uplynulých týždňoch zaviedli vybrané regióny, najmä na súkromných pumpách. Dočasný limit na predaj palív zaviedla 16. júna dokonca aj veľká ropná spoločnosť Tatnefť, no už na druhý deň ho zrušila.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.