Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nehoda na D1 si vyžiadala život pracovníka Diaľničnej patroly

Pondelková nehoda na diaľnici D1 v úseku 19,4 kilometra v smere do Trnavy si vyžiadala život pracovníka Diaľničnej patroly. Národná diaľničná spoločnosť o tom informuje na sociálnej sieti.

Na diaľnici D1 v úseku 19,4 kilometra v smere do Trnavy došlo v pondelok večer k nehode. Nákladné vozidlo narazilo do vozidla Diaľničnej patroly a dvoch pracovníkov NDS. Pre odstraňovanie nehody museli diaľnicu dočasne uzatvoriť.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Blanár rokuje s partnermi z Latinskej Ameriky

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zastupuje Slovensko na 56. Valnom zhromaždení Organizácie amerických štátov v Paname. Cieľom jeho návštevy je posilniť vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku a získať podporu pre kandidatúru Slovenska za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029.

Na podujatí, ktoré sa koná od 22. do 24. júna, sa zúčastňujú zástupcovia viac ako 70 krajín a medzinárodných organizácií. „Účasť na zhromaždení Organizácie amerických štátov (OAŠ) je pre Slovensko príležitosťou osobne posilňovať vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré považujeme za dôležitých partnerov,“ uviedol Blanár.

Blanár zároveň pripomenul, že Slovensko už disponuje predbežnou podporou viac ako stovky členských krajín OSN. „Aj na tejto pôde chceme byť spoľahlivým a otvoreným partnerom, ktorý vedie dialóg na všetky svetové strany,“ povedal.

Počas otváracieho zasadnutia vyzdvihol úlohu OAŠ pri podpore demokracie, ľudských práv a bezpečnosti. Slovensko má podľa neho záujem rozvíjať spoluprácu v oblastiach udržateľného rozvoja, inovácií, energetickej transformácie a nových technológií vrátane umelej inteligencie.

Súčasťou programu sú aj bilaterálne rokovania s predstaviteľmi krajín regiónu zamerané na získanie ďalšej podpory pre slovenskú kandidatúru do Bezpečnostnej rady OSN v budúcnosti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tusk kritizuje Nawrockého za spor o Zelenského vyznamenanie

Poľský premiér Donald Tusk obvinil prezidenta Karola Nawrockého zo strategickej chyby po tom, ako ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému odobral Rad bieleho orla. Urobil tak na protest proti pomenovaniu ukrajinskej vojenskej jednotky po Ukrajinskej povstaleckej armáde.

Formácia z obdobia druhej svetovej vojny je na Ukrajine vnímaná ako symbol boja za nezávislosť, v Poľsku ju však spájajú s masakrami desiatok tisíc Poliakov v rokoch 1943 až 1945. Varšava tieto udalosti označuje za genocídu, čo Kyjev odmieta.

Tusk varoval, že zaplietanie sa do politického sporu medzi poľskými a ukrajinskými politikmi poškodí obe strany obchodne, geopoliticky aj reputačne. „A v politike, ako je známe, je chyba horšia než zločin,“ napísal.

Napätie prichádza krátko pred Konferenciou o obnove Ukrajiny, ktorá sa uskutoční 26. a 27. júna v Gdansku. Poľská vláda ju vníma ako príležitosť posilniť hospodársku spoluprácu s Kyjevom a podporiť účasť poľských firiem na povojnovej rekonštrukcii krajiny. Účasť Zelenského zatiaľ nie je potvrdená.

Ukrajinský prezident medailu vrátil späť do Poľska a vyhlásil, že Nawrocki sa zachoval „ako Orbán“. Podľa Zelenského súvisí krok poľského prezidenta skôr s domácou politikou pred budúcoročnými voľbami než so strategickými záujmami krajiny.

(politico, bak)

Minúta  |  

Trump chce mať výkonný kvantový počítač do roku 2028

Americký prezident Donald Trump podpísal dve výkonné nariadenia, ktorými chce urýchliť vývoj výkonného kvantového počítača a zároveň posilniť ochranu vládnych systémov pred novými kybernetickými hrozbami. Biely dom predpokladá, že takýto počítač by mohol vzniknúť do roku 2028.

Technológia založená na princípoch kvantovej fyziky dokáže riešiť niektoré zložité úlohy výrazne rýchlejšie než dnešné superpočítače. Zároveň však vyvoláva obavy, že by mohla prelomiť súčasné šifrovacie systémy a zvýšiť riziko kybernetických útokov.

Jedno z nariadení stanovuje cieľ presunúť kľúčové vládne informačné systémy na takzvanú postkvantovú kryptografiu do rokov 2030 až 2031. Administratíva tým reaguje aj na technologické súperenie s Čínou, ktoré sa týka oblastí umelej inteligencie, materiálového výskumu či chémie.

Súčasťou plánu je aj nasadenie kvantových senzorov v armáde do roku 2028. Mohli by pomáhať lietadlám pri navigácii v oblastiach bez funkčného GPS alebo zo satelitov odhaľovať podzemné aktivity vrátane budovania tunelov či raketových síl.

Nariadenia zároveň počítajú s posilnením medzinárodnej spolupráce pri ochrane duševného vlastníctva a bezpečnosti dodávateľských reťazcov. Federálne úrady majú počas nasledujúcich piatich rokov pripraviť plány na využívanie kvantových senzorov a sietí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Brusel prvýkrát pozval Taliban na rokovania o migrácii

Belgicko vydalo päť víz delegácii Talibanu, ktorá sa má zúčastniť na stretnutí Európskej únie o migrácii v Bruseli. Pôjde o prvý prípad, keď EÚ hostí predstaviteľov hnutia od jeho návratu k moci v Afganistane pred piatimi rokmi.

Povolenia na vstup platia len pre Belgicko a na jeden deň. Európska komisia uviedla, že ide o technické rokovanie a nepredstavuje uznanie vlády Talibanu.

Diskusie sa majú zamerať na návrat a opätovné prijímanie afganských občanov, ktorí nemajú právo zostať v členských štátoch Únie.

Viaceré ľudskoprávne organizácie plán kritizujú. Podľa Human Rights Watch by každé rokovanie s Talibanom malo predovšetkým riešiť ochranu ľudských práv a zodpovednosť režimu, nie deportácie ľudí do krajiny, kde im môže hroziť nebezpečenstvo. Amnesty International označila úvahy o návratoch do Afganistanu za neakceptovateľné.

Od roku 2021 požiadali o azyl v Európe státisíce Afgancov. Návraty do krajiny boli doteraz obmedzené aj pre absenciu diplomatických vzťahov.

Afganistan naďalej čelí vážnej humanitárnej kríze. Podľa Svetového potravinového programu OSN trpí potravinovou neistotou viac než 17 miliónov ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Mladí Briti by chceli nové referendum o návrate do EÚ

Väčšina mladých Britov považuje brexit za neúspech a podporila by nové hlasovanie o návrate Spojeného kráľovstva do Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu think tanku More in Common medzi ľuďmi vo veku 18 až 28 rokov.

Ak by sa referendum konalo dnes, za opätovné členstvo v EÚ by hlasovalo 60 percent respondentov, zatiaľ čo za zotrvanie mimo Únie iba deväť percent. Medzi tými, ktorí by sa na hlasovaní s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastnili, by návrat podporilo až 81 percent.

Polovica opýtaných označila brexit za neúspešný projekt, zatiaľ čo za úspech ho považuje len 16 percent. Podľa 37 percent mladých Britov mohol fungovať, no politici ho pokazili. Naopak, 29 percent je presvedčených, že od začiatku nemal šancu uspieť.

Prieskum zároveň ukázal, že 62 percent mladých ľudí by chcelo referendum o opätovnom vstupe do EÚ v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Proti novej voľbe je len 11 percent respondentov.

Výsledky prichádzajú v čase, keď sa mení zloženie britských voličov. Od referenda v roku 2016 zomreli milióny prevažne starších voličov, ktorí podporovali odchod z Únie, zatiaľ čo do elektorátu pribudli milióny mladých ľudí, ktorí vtedy ešte nemohli hlasovať.

(guardian, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.