Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európa sa lúči s odchádzajúcim Starmerom

Britský premiér Keir Starmer v pondelok oznámil svoj odchod z funkcie. Kým doma čelil prudkému poklesu popularity, európski lídri mu vzdali uznanie za snahu obnoviť vzťahy Británie s Európskou úniou po brexite a za podporu Ukrajiny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že európska aj ukrajinská bezpečnosť sú vďaka Starmerovi silnejšie. Poďakoval sa mu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ocenil jeho dlhodobú angažovanosť a podporu Kyjeva. Nemecká vláda ho označila za spoľahlivého a blízkeho partnera, uznanie vyjadril aj írsky premiér Micheál Martin.

Líder labouristov sa stal premiérom v roku 2024 po volebnom víťazstve nad nepopulárnou konzervatívnou vládou. Napriek úsiliu o zlepšenie vzťahov s Bruselom odmietal návrat Spojeného kráľovstva do Európskej únie.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Starmer „zlyhal“ v otázkach migrácie a energetiky. V Rusku si jeho odchod pripísal ako úspech vyslanec Vladimira Putina Kirill Dmitrijev, ktorý kritizoval Starmerovu politiku voči Ukrajine, migrácii aj ekonomike.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V Izraeli rastú obavy z Trumpovej dohody s Iránom

Americkí spojenci prezidenta Donalda Trumpa sa snažia upokojiť izraelskú verejnosť znepokojenú dočasnou dohodou medzi Washingtonom a Teheránom.

V Izraeli sa objavujú obavy, že memorandum s Iránom môže posilniť krajinu, ktorú považujú za svojho najväčšieho nepriateľa, a zároveň obmedziť izraelskú reakciu na hrozby zo strany Hizballáhu.

Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee ubezpečil, že vzťahy medzi obomi krajinami zostávajú pevné. „Spojené štáty a Izrael majú nerozbitné puto,“ vyhlásil napriek tomu, že priznal „obrovskú mieru úzkosti“ v súvislosti s vývojom vzťahov.

Napätie zvyšujú aj verejné nezhody medzi Trumpom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom či kritickejší tón niektorých predstaviteľov Republikánskej strany vrátane viceprezidenta J. D. Vancea.

Podľa izraelských predstaviteľov však Netanjahu Trumpove výroky nevníma ako náznak zásadnej zmeny americkej politiky voči Izraelu. Domnieva sa, že časť vyjadrení súvisí s domácou politickou situáciou v USA pred novembrovými kongresovými voľbami.

Zároveň sa otvorila otázka väčšej samostatnosti Izraela. Viacerí predstavitelia upozorňujú, že krajina sa musí pripraviť aj na obdobie, keď v Bielom dome nebude prezident taký naklonený Izraelu ako Trump.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nehoda na D1 si vyžiadala život pracovníka Diaľničnej patroly

Pondelková nehoda na diaľnici D1 v úseku 19,4 kilometra v smere do Trnavy si vyžiadala život pracovníka Diaľničnej patroly. Národná diaľničná spoločnosť o tom informuje na sociálnej sieti.

Na diaľnici D1 v úseku 19,4 kilometra v smere do Trnavy došlo v pondelok večer k nehode. Nákladné vozidlo narazilo do vozidla Diaľničnej patroly a dvoch pracovníkov NDS. Pre odstraňovanie nehody museli diaľnicu dočasne uzatvoriť.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Blanár rokuje s partnermi z Latinskej Ameriky

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zastupuje Slovensko na 56. Valnom zhromaždení Organizácie amerických štátov v Paname. Cieľom jeho návštevy je posilniť vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku a získať podporu pre kandidatúru Slovenska za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029.

Na podujatí, ktoré sa koná od 22. do 24. júna, sa zúčastňujú zástupcovia viac ako 70 krajín a medzinárodných organizácií. „Účasť na zhromaždení Organizácie amerických štátov (OAŠ) je pre Slovensko príležitosťou osobne posilňovať vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré považujeme za dôležitých partnerov,“ uviedol Blanár.

Blanár zároveň pripomenul, že Slovensko už disponuje predbežnou podporou viac ako stovky členských krajín OSN. „Aj na tejto pôde chceme byť spoľahlivým a otvoreným partnerom, ktorý vedie dialóg na všetky svetové strany,“ povedal.

Počas otváracieho zasadnutia vyzdvihol úlohu OAŠ pri podpore demokracie, ľudských práv a bezpečnosti. Slovensko má podľa neho záujem rozvíjať spoluprácu v oblastiach udržateľného rozvoja, inovácií, energetickej transformácie a nových technológií vrátane umelej inteligencie.

Súčasťou programu sú aj bilaterálne rokovania s predstaviteľmi krajín regiónu zamerané na získanie ďalšej podpory pre slovenskú kandidatúru do Bezpečnostnej rady OSN v budúcnosti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tusk kritizuje Nawrockého za spor o Zelenského vyznamenanie

Poľský premiér Donald Tusk obvinil prezidenta Karola Nawrockého zo strategickej chyby po tom, ako ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému odobral Rad bieleho orla. Urobil tak na protest proti pomenovaniu ukrajinskej vojenskej jednotky po Ukrajinskej povstaleckej armáde.

Formácia z obdobia druhej svetovej vojny je na Ukrajine vnímaná ako symbol boja za nezávislosť, v Poľsku ju však spájajú s masakrami desiatok tisíc Poliakov v rokoch 1943 až 1945. Varšava tieto udalosti označuje za genocídu, čo Kyjev odmieta.

Tusk varoval, že zaplietanie sa do politického sporu medzi poľskými a ukrajinskými politikmi poškodí obe strany obchodne, geopoliticky aj reputačne. „A v politike, ako je známe, je chyba horšia než zločin,“ napísal.

Napätie prichádza krátko pred Konferenciou o obnove Ukrajiny, ktorá sa uskutoční 26. a 27. júna v Gdansku. Poľská vláda ju vníma ako príležitosť posilniť hospodársku spoluprácu s Kyjevom a podporiť účasť poľských firiem na povojnovej rekonštrukcii krajiny. Účasť Zelenského zatiaľ nie je potvrdená.

Ukrajinský prezident medailu vrátil späť do Poľska a vyhlásil, že Nawrocki sa zachoval „ako Orbán“. Podľa Zelenského súvisí krok poľského prezidenta skôr s domácou politikou pred budúcoročnými voľbami než so strategickými záujmami krajiny.

(politico, bak)

Minúta  |  

Trump chce mať výkonný kvantový počítač do roku 2028

Americký prezident Donald Trump podpísal dve výkonné nariadenia, ktorými chce urýchliť vývoj výkonného kvantového počítača a zároveň posilniť ochranu vládnych systémov pred novými kybernetickými hrozbami. Biely dom predpokladá, že takýto počítač by mohol vzniknúť do roku 2028.

Technológia založená na princípoch kvantovej fyziky dokáže riešiť niektoré zložité úlohy výrazne rýchlejšie než dnešné superpočítače. Zároveň však vyvoláva obavy, že by mohla prelomiť súčasné šifrovacie systémy a zvýšiť riziko kybernetických útokov.

Jedno z nariadení stanovuje cieľ presunúť kľúčové vládne informačné systémy na takzvanú postkvantovú kryptografiu do rokov 2030 až 2031. Administratíva tým reaguje aj na technologické súperenie s Čínou, ktoré sa týka oblastí umelej inteligencie, materiálového výskumu či chémie.

Súčasťou plánu je aj nasadenie kvantových senzorov v armáde do roku 2028. Mohli by pomáhať lietadlám pri navigácii v oblastiach bez funkčného GPS alebo zo satelitov odhaľovať podzemné aktivity vrátane budovania tunelov či raketových síl.

Nariadenia zároveň počítajú s posilnením medzinárodnej spolupráce pri ochrane duševného vlastníctva a bezpečnosti dodávateľských reťazcov. Federálne úrady majú počas nasledujúcich piatich rokov pripraviť plány na využívanie kvantových senzorov a sietí.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.