Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel podal žalobu pre spor o samit NATO

Český prezident Petr Pavel sa obrátil na ústavný súd pre rozhodnutie vlády, podľa ktorého nebude členom českej delegácie na júlovom samite NATO v Ankare. Podal kompetenčnú žalobu, ktorú súd v utorok potvrdil.

Ústavný súd oznámil, že návrh dostal v pondelok večer. Plénum rozhodne, či sa ním bude zaoberať prednostne.

Pavel označil rozhodnutie kabinetu za bezprecedentný a mimoriadne nešťastný krok. Podľa neho je zastupovanie štátu navonok právomocou prezidenta podľa českej ústavy. „Vylúčiť prezidenta z výkonu tejto právomoci teda znamená obmedziť jeho rolu, ktorú mu dáva ústava, nie vládne uznesenie,“ uviedol.

Prezident zároveň kritizoval mesiace verejných sporov s vládou o účasť na zahraničných podujatiach. Podľa neho to navonok pôsobí ako neschopnosť najvyšších predstaviteľov štátu dohodnúť sa, čo je v čase vážnych bezpečnostných hrozieb nezodpovedné voči občanom aj spojencom.

Pavel žiada, aby ústavný súd určil, kto môže rozhodovať o účasti prezidenta na samite, a aby vláde uložil nevytvárať mu prekážky pri výkone ústavných právomocí. Dodal, že rozhodnutie súdu bude rešpektovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Školy majú dostať viac podpory, Drucker predstavil balík zmien

Ministerstvo školstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania balík opatrení pre školy a žiakov. Návrh rozširuje podporu priamo v školách, zavádza možnosť dobrovoľných výkonnostných zmlúv pre stredné školy a spresňuje pravidlá fungovania siete základných škôl.

Zmeny sa dotknú najmä podpory žiakov. Pedagogickí asistenti majú prejsť medzi všeobecné podporné opatrenia, aby školy mohli pružnejšie reagovať na potreby detí. Nárok na podporné činnosti pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia má vzniknúť už pri 15 žiakoch namiesto súčasných 25.

Pri základných školách rezort nadväzuje na analýzu 855 menších škôl. Pri ich posudzovaní sa nebude zohľadňovať len veľkosť, ale aj národnostný charakter, kvalita vzdelávania, dostupnosť či typ zriaďovateľa.

Pre stredné školy sa otvára možnosť dobrovoľného kombinovaného financovania prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Materiál obsahuje aj úpravy týkajúce sa školských inšpekcií, výberových konaní na riaditeľov, rád škôl či systému ePrihlášky.

„Po veľkej reforme vzdelávania posúvame systém do ďalšej fázy. Rozhodujúce je, čo zmena prinesie žiakovi, rodičovi a učiteľovi,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Komisia OSN obvinila Izrael z cielenia na palestínske deti

Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN uviedla, že izraelské úrady a bezpečnostné sily počas vojny v Pásme Gazy zámerne cielili na palestínske deti. Podľa správy to viedlo ku genocíde, k zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom v Gaze, ako aj k vojnovým zločinom na okupovanom Západnom brehu.

Komisia skúmala porušovanie práv palestínskych detí od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom 7. októbra 2023. Podľa jej zistení tvorili deti približne 30 percent obetí v Gaze. Od októbra 2023 do októbra 2025 bolo zabitých najmenej 20 179 detí.

Predseda komisie Srinivasan Muralidhar uviedol, že dôkazy ukazujú zámerné zabíjanie palestínskych detí izraelskými bezpečnostnými silami. Správa tvrdí, že Izrael pokračoval v používaní silnej munície v husto obývaných oblastiach napriek rastúcemu počtu detských obetí.

Izrael obvinenia odmietol a označil správu za hanlivú. Tvrdí, že sa snaží minimalizovať škody na deťoch a že komisia ignoruje taktiku Hamasu.

Správa poukazuje aj na následky blokády, vysídľovania, hladu a útokov na zdravotnícke zariadenia. Na Západnom brehu komisia zdokumentovala nárast násilia osadníkov a zlé zaobchádzanie s palestínskymi deťmi vo väzbe.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Európa sa lúči s odchádzajúcim Starmerom

Britský premiér Keir Starmer v pondelok oznámil svoj odchod z funkcie. Kým doma čelil prudkému poklesu popularity, európski lídri mu vzdali uznanie za snahu obnoviť vzťahy Británie s Európskou úniou po brexite a za podporu Ukrajiny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že európska aj ukrajinská bezpečnosť sú vďaka Starmerovi silnejšie. Poďakoval sa mu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ocenil jeho dlhodobú angažovanosť a podporu Kyjeva. Nemecká vláda ho označila za spoľahlivého a blízkeho partnera, uznanie vyjadril aj írsky premiér Micheál Martin.

Líder labouristov sa stal premiérom v roku 2024 po volebnom víťazstve nad nepopulárnou konzervatívnou vládou. Napriek úsiliu o zlepšenie vzťahov s Bruselom odmietal návrat Spojeného kráľovstva do Európskej únie.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Starmer „zlyhal“ v otázkach migrácie a energetiky. V Rusku si jeho odchod pripísal ako úspech vyslanec Vladimira Putina Kirill Dmitrijev, ktorý kritizoval Starmerovu politiku voči Ukrajine, migrácii aj ekonomike.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V Izraeli rastú obavy z Trumpovej dohody s Iránom

Americkí spojenci prezidenta Donalda Trumpa sa snažia upokojiť izraelskú verejnosť znepokojenú dočasnou dohodou medzi Washingtonom a Teheránom.

V Izraeli sa objavujú obavy, že memorandum s Iránom môže posilniť krajinu, ktorú považujú za svojho najväčšieho nepriateľa, a zároveň obmedziť izraelskú reakciu na hrozby zo strany Hizballáhu.

Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee ubezpečil, že vzťahy medzi obomi krajinami zostávajú pevné. „Spojené štáty a Izrael majú nerozbitné puto,“ vyhlásil napriek tomu, že priznal „obrovskú mieru úzkosti“ v súvislosti s vývojom vzťahov.

Napätie zvyšujú aj verejné nezhody medzi Trumpom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom či kritickejší tón niektorých predstaviteľov Republikánskej strany vrátane viceprezidenta J. D. Vancea.

Podľa izraelských predstaviteľov však Netanjahu Trumpove výroky nevníma ako náznak zásadnej zmeny americkej politiky voči Izraelu. Domnieva sa, že časť vyjadrení súvisí s domácou politickou situáciou v USA pred novembrovými kongresovými voľbami.

Zároveň sa otvorila otázka väčšej samostatnosti Izraela. Viacerí predstavitelia upozorňujú, že krajina sa musí pripraviť aj na obdobie, keď v Bielom dome nebude prezident taký naklonený Izraelu ako Trump.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nehoda na D1 si vyžiadala život pracovníka Diaľničnej patroly

Pondelková nehoda na diaľnici D1 v úseku 19,4 kilometra v smere do Trnavy si vyžiadala život pracovníka Diaľničnej patroly. Národná diaľničná spoločnosť o tom informuje na sociálnej sieti.

Na diaľnici D1 v úseku 19,4 kilometra v smere do Trnavy došlo v pondelok večer k nehode. Nákladné vozidlo narazilo do vozidla Diaľničnej patroly a dvoch pracovníkov NDS. Pre odstraňovanie nehody museli diaľnicu dočasne uzatvoriť.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.