Matúš Šutaj Eštok ako minister vnútra mohol byť vôbec prvým ministrom v histórii krajiny, ktorý by bol vystavený exekúcii na vysokú sumu.
Minister vnútra totiž prehral súdny spor na ochranu osobnosti s obvinenými policajtmi okolo Jána Čurillu. Čurillovci zažalovali ministra pre jeho výrok na sociálnej sieti Facebook zo dňa 2. apríla 2025, v ktorom policajtov prirovnal k odsúdenému vrahovi a mafiánskemu bosovi Mikulášovi Černákovi.
Advokát policajtov Peter Kubina podal pre tento výrok žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej dosiahli v tom čase právoplatné víťazstvo – a to dokonca za pár mesiacov od podania žaloby.
Minister prehral, pretože si nepozeral elektronickú schránku
Podľa rozsudku sa minister vnútra musí verejne ospravedlniť policajtom Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Štefanovi Mašinovi, Milanovi Sabotovi, Róbertovi Magulovi a Branislavovi Dunčkovi za to, že ich verejne prirovnal k mafiánovi a vrahovi Černákovi a označil ich za krivých policajtov.
Šutaj Eštok je ďalej povinný zaplatiť každému z nich po 15-tisíc eur, dokopy 90-tisíc eur, ako aj úroky z omeškania a trovy konania. Keďže minister sumu dobrovoľne nezaplatil, policajti podali návrh na vykonanie exekúcie a exekútor zablokoval ministrovi súkromný účet aj s vymáhanou sumou, ktorá sa navýšila o trovy exekúcie.
Podstata výhry čurillovcov spočívala v tom, že si minister Šutaj Eštok nepozeral svoju elektronickú schránku, do ktorej mu chodili upovedomenia od súdu či exekútora. Keďže sa minister ako žalovaný k veci nijako nevyjadroval, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Rozsudok pre zmeškanie je možné vydať vtedy, ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu a ospravedlnenia nijako nevyjadruje k žalobe, a to ani na výzvy súdu, ktoré mu boli riadne doručené. Tento inštitút je v právnom poriadku prítomný preto, aby sa súdny proces zbytočne nepredlžoval, ak jedna strana nemá záujem aktívne sa zúčastňovať na konaní.
Paradoxom celého prípadu však je, že ak by advokát čurillovcov Peter Kubina neinformoval verejnosť o existencii kontumačného rozsudku bez riadnych náležitostí v neprospech ministra vnútra, Šutaj Eštok by sa o ňom nedozvedel a skutočne by musel čurillovcom platiť. Mediálne pokrytie prípadu však upozornilo ministra na prípad a umožnilo mu podať odvolanie.
Súd nenapísal do rozsudku základnú vec
Minister vnútra si nepozeraním pošty totiž spôsobil aj zmeškanie lehoty na podanie odvolania v celej veci, ak by Mestský súd Bratislava IV dokázal do rozsudku napísať esenciálnu vec – poučenie o lehote na podanie odvolania. Teda dokedy vlastne mohol Šutaj Eštok podať odvolanie. Rozsudok neobsahoval poučenie ani o dĺžke lehoty, ani o začiatku jej plynutia.
Civilný sporový poriadok špecificky vymenúva podstatné náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku, ako sú označenie súdu, strán a ich zástupcov, výrok či odôvodnenie. Medzi tieto náležitosti patrí aj poučenie o lehote na podanie odvolania.
Absencia poučenia o lehote na podanie odvolania pôsobí skutočne neuveriteľne, pretože súd vydáva každý rok obrovské množstvo rozsudkov a je mimoriadne raritné, aby v nich chýbalo niečo také základné, ako je poučenie.
Chýbajúca základná náležitosť v rozsudku bola dôvodom, prečo minister vnútra vôbec mohol byť úspešný s odvolaním. Za bežných okolností totiž plynie pätnásťdňová lehota na podanie odvolania. Ak však súd nesprávne poučí strany o lehote odvolania, plynie trojmesačná lehota.
Práve existencia a plynutie trojmesačnej lehoty z dôvodu neschopnosti Mestského súdu Bratislava IV vypracovať rozsudok so všetkými náležitosťami umožnili ministrovi vnútra, aby jeho za bežných okolností oneskorene podané odvolanie, ktoré podal takmer mesiac po doručení rozsudku, bolo podané v rámci trojmesačnej lehoty a odvolací súd sa ním musel zaoberať.
Mestský súd Bratislava IV v decembri 2025 zamietol návrhy Šutaja Eštoka na vyhlásenie neúčinnosti elektronického doručenia aj na zrušenie kontumačného rozsudku. Minister podal aj ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR ju v januári 2026 odmietol najmä preto, že ešte neboli vyčerpané všetky bežné opravné prostriedky.
Krajský súd vyhovel odvolaniu pre predĺženú lehotu
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky Jany Richterovej a členov Juraja Považana a Jaroslava Šutu ako odvolací súd vyhovel odvolaniu Matúša Šutaja Eštoka, zrušil kontumačný rozsudok Mestského súdu Bratislava IV a vec vrátil na riadne pojednávanie.
Spor sa teda procesne vracia na začiatok: súd prvej inštancie má vypočuť strany, vykonať dokazovanie a až potom rozhodnúť, či výroky Šutaja Eštoka zasiahli do osobnostných práv žalobcov a v akej miere.
Dôsledkom rozhodnutia krajského súdu je aj zastavenie exekúcie, ktorá bola vedená na základe pôvodne právoplatného kontumačného rozsudku, pri ktorom sa predpokladalo, že minister vnútra nepodal odvolanie počas bežnej lehoty.
Odvolací súd vo svojom odôvodnení okrem konštatovania pochybenia Mestského súdu Bratislava IV pri poučení, čo možno bez zveličenia označiť za chybu na úrovni menej zdatného študenta právnickej fakulty, hovorí aj o potrebe zdržanlivosti pri vydávaní rozsudkov pre zmeškanie.
Vydávanie kontumačných rozsudkov má byť zdržanlivé
Súd tvrdí, že ide o odklon, ktorý musí byť využitý tak, aby prioritou ostala materiálna, a nie iba formálna ochrana práv jednotlivých strán sporu. Rovnako podľa súdu nemožno vydať kontumačný rozsudok, ak o skutkovom stave veci existujú pochybnosti. Súd má v tejto veci pochybnosti o skutkovom stave a poukazuje na osobitosti celého prípadu – kolíziu práv na ochranu osobnosti so slobodou prejavu.
Krajský súd v Bratislave ďalej tvrdí, že kontumačný rozsudok nemožno vydať v prípade, ak existencia nároku, ale aj jeho rozsah, teda či existuje povinnosť platiť čurillovcom a v akej miere, závisia od úvahy súdu, ktorá musí byť odôvodnená.
V tomto smere sa k argumentácii odvolacieho súdu priklonil advokát a člen Súdnej rady SR Martin Bezák s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR.
Minister vnútra rozhodnutie víta, zákon zmenili po jeho prípade
Minister vnútra Šutaj Eštok víta rozhodnutie odvolacieho súdu s tvrdením, že „sa teší na dokazovanie v tejto veci“.
Minister vnútra sa ďalej vyjadril, že ho „mrzí, že niektorí bežní občania nemali možnosť takto bojovať za svoje práva. Aj preto sme menili zákon. Nie kvôli mne, pretože mňa sa táto zmena zákona nijako nedotkne, ale do budúcnosti aj bežný občan už bude mať právo na to, aby mu bolo doručované rozhodnutie súdu pri takýchto civilných žalobách, keď ho niekto žaluje o nejakú spôsobenú, domnelú škodu. Aj z hľadiska doručovania bude mať nejakú právnu istotu“.
Minister spravodlivosti Boris Susko ako reakciu na nečinnosť ministra vnútra a jeho neschopnosť pozerať si elektronickú schránku ako každý iný občan predložil novelu Civilného sporového poriadku, podľa ktorej sa pri doručovaní rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou a nie je zastúpený, nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky.
Doručovanie tak bude prebiehať prostredníctvom pošty do vlastných rúk. Ide o zmenu, ktorá prakticky urobí rozsudok pre zmeškanie a jeho podstatu zbytočnými. Pasivita účastníka konania, ktorý si neplní svoje povinnosti, tak nebude v prospech druhej strany, ale súdne konanie sa bude „klasicky“ roky naťahovať.
Ide o signál, že nečinnosť bude odmeňovaná namiesto penalizácie. Zákon bol schválený a podpísaný prezidentom Petrom Pellegrinim.
Prečo táto legislatívna zmena prišla až teraz, po prípade ministra vnútra, keď doposiaľ existovalo veľké množstvo podobných prípadov, nikto nevysvetlil.
Šutaj Eštok ďalej tvrdí, že „si za svojimi výrokmi stojí, pretože hovorili o tom, kam sa dnes tá mediálna doba posunula, keď ľudia, ktorí sú obvinení z vážnych trestných činov, sú kladení na piedestál mediálneho záujmu, že sa pre nich organizujú zbierky a podobne – o tom bolo moje vyjadrenie“.
Advokát Kubina hovorí o odklone od judikatúry
Advokát čurillovcov Peter Kubina nesúhlasí s odôvodnením Krajského súdu v Bratislave a poukazuje na judikatúru iných súdov, podľa ktorej súdy vyhoveli žalobe na ochranu osobnosti rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vrátane priznania náhrady nemajetkovej ujmy.
Odborná literatúra v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie hovorí o tom, že súd môže takto rozhodnúť podľa princípu takzvaného „silného sudcu“, ako aj podľa princípu arbitrárneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť zvážiť efektivitu a spravodlivosť tohto postupu.
Zároveň však hovorí o potrebe obrátiť sa na judikatúru a základné princípy civilného sporového konania – napríklad na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej je potrebné pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo a v nejednoznačných veciach sa má uprednostniť meritórne prerokovanie veci (napríklad III. ÚS 121/2021).
Súd je povinný zvážiť vydanie rozsudku pre zmeškanie najmä s ohľadom na skutkový a právny stav tvrdený žalobcom. Zákon nehovorí, do akej miery je súd povinný skúmať odôvodnenosť uplatneného nároku po hmotnoprávnej stránke, no ak sa žalovaný napriek výzve súdu k žalobe nevyjadrí, súd môže vychádzať z prezumpcie, že žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný.
Šutaja Eštoka zachránili Kubina aj zlyhanie súdu
O tom, či je úvaha súdu o možnosti alebo nemožnosti vydania kontumačného rozsudku v prípade žaloby na ochranu osobnosti správna, možno polemizovať a každá strana nájde vhodné argumenty.
Žiadna pochybnosť však nemôže existovať v bode, že iba vďaka babráckej neschopnosti súdu prvého stupňa bol minister vnútra zachránený od exekúcie. Ak by toto neuveriteľné pochybenie neexistovalo a rozsudok by obsahoval všetky základné náležitosti, minister vnútra by už nemal šancu rozsudok zvrátiť riadnym opravným prostriedkom.
Svoj podiel viny na tom má aj skutočnosť, že napriek zjavnej chybe rozsudku advokát čurillovcov verejne upozornil Šutaja Eštoka na existujúci spor bez toho, aby bolo exekúciou vymožené čo i len jedno euro. Z pohľadu ochrany práv klientov, a teda riadneho vymoženia odškodného, ide o chybu, ktorá ich stála značné peniaze.
Pozitívum v celom prípade plnom bizarností je však to, že súdy budú riadnym dokazovaním posudzovať, do akej miery sa môže politik verejne vyjadrovať voči iným osobám – nepolitikom –, a to navyše slovníkom, ktorý stavia iného do roly páchateľa trestného činu.
To je totiž podstatný problém súčasnosti – verejné obviňovanie druhých bez následkov za činy, za ktoré sa inak chodí do väzenia.