Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bennett priznal pašovanie Starlinku do Iránu

Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett uviedol, že Izrael pašoval do Iránu prijímače Starlink, ktoré mali pomôcť protivládnym demonštrantom udržať prístup k internetu a sociálnym sieťam. Podľa neho však vláda Benjamina Netanjahua v plánoch nepokračovala.

Bennett, ktorý viedol izraelskú vládu v rokoch 2021 až 2022, povedal na konferencii v Jeruzaleme, že inicioval proces získania a prepašovania desiatok tisíc prijímačov Starlink do Iránu. Zariadenia podľa neho mali umožniť protestujúcim koordináciu a v konečnom dôsledku prispieť k pádu iránskeho režimu.

Starlink, ktorý patrí spoločnosti SpaceX Elona Muska, poskytuje satelitné internetové pripojenie. Irán už v minulosti obviňoval Izrael a Spojené štáty z pašovania týchto zariadení s cieľom narušiť jeho bezpečnosť.

Bennett tvrdí, že súčasná izraelská vláda tento postup zastavila, a preto počas protestov potrebná infraštruktúra nebola k dispozícii. Netanjahuov úrad na jeho vyjadrenia bezprostredne nereagoval.

Bývalý premiér zároveň naznačil, že ak by sa vrátil k moci, pracoval by na oslabení iránskej vlády vrátane ekonomickej a priemyselnej sabotáže.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Milióny z nemeckej pomoci naďalej miznú v islamistických sieťach

Nemeckou rozvojovou agentúrou GIZ otriasa podozrenie zo sprenevery miliónov eur určených na projekty v Jemene. Podľa denníka Welt am Sonntag miestni zamestnanci niekoľko rokov vykazovali semináre, služobné cesty či granty, ktoré sa nikdy neuskutočnili alebo boli zneužité. Interné dokumenty podľa denníka pôvodne hovorili o podvode, neskôr o „systematickom podvode v štýle zločineckej skupiny“.

Prípad je politicky citlivý aj preto, že GIZ vedie bývalý podpredseda SPD Thorsten Schäfer-Gümbel a za agentúru zodpovedá ministerstvo pre rozvoj vedené političkou SPD Reem Alabali Radovanovou. Agentúra od roku 2015 realizovala v Jemene projekty za viac ako 100 miliónov eur, pričom časť z nich na územiach kontrolovaných húsijskými povstalcami podporovanými Iránom.

Podľa médií GIZ koordinovala niektoré rozhodnutia s miestnym orgánom SCMCHA, ktorý kritici označujú za nástroj vplyvu húsíov na humanitárnu pomoc. Vyšetrovanie komplikuje aj skutočnosť, že po odchode agentúry zo severu Jemenu bola časť dokumentácie zničená. GIZ tvrdí, že vykonala viacero auditov a o podozreniach informovala dozornú radu.

(red)

Minúta  |  

Fico: Slovensko má dlh verejných financií pod úrovňou EÚ

Slovensko nemá problém s verejnými financiami, tvrdí premiér Robert Fico (Smer). Poukázal na to, že verejný dlh dosahuje približne 61 percent HDP, čo je podľa neho menej než priemer Európskej únie aj eurozóny. Horšie je na tom podľa premiéra 11 krajín vrátane Nemecka, Rakúska, Belgicka či Francúzska.

Fico odmietol kritiku, že vláda dostatočne neznižuje rozpočtové deficity. Tvrdí, že bez konsolidačných opatrení by bol dlh výrazne vyšší. Za úspech označil aj potvrdenie ratingu Slovenska agentúrou Moody’s na úrovni A3 so stabilným výhľadom.

Dôležitým údajom je podľa premiéra rast reálnych miezd. Tie by mali podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska rásť v tomto roku v priemere o 0,3 percenta, pričom v súkromnej sfére by mali o 0,4 percenta klesnúť. V roku 2027 NBS očakáva rast reálnej mzdy v ekonomike o 1,2 percenta. Napriek tomu je Slovensko krajinou s jednou z najnižších nominálnych miezd medzi krajinami EÚ.

Premiér zároveň kritizoval médiá za podľa neho jednostranné informovanie o ekonomike. Odmietol varovania pred prepúšťaním v priemysle a poukázal na nízku nezamestnanosť a vysoký počet voľných pracovných miest. „Kto chce pracovať, prácu si nájde,“ vyhlásil.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) opäť obvinil vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora z rozvratu verejných financií. Zároveň upozornil, že slovenská ekonomika je silne závislá od vývoja v zahraničí, najmä v Nemecku.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Úrad eviduje viac oznamovateľov podnetov

Počet ľudí, ktorí sa obracajú na Úrad na ochranu oznamovateľov, každoročne rastie. Vlani sa na úrad obrátilo 554 ľudí, pričom prijal 335 podnetov. Vyšší počet podaní eviduje aj v prvom štvrťroku 2026.

Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová uviedla, že takmer 90 percent oznamovateľov pochádza z verejnej správy. Podľa nej rastúci záujem môže súvisieť so zvyšujúcou sa dôverou v úrad alebo s väčšou ochotou upozorňovať na nečestné praktiky.

Úrad však upozorňuje na zdĺhavé preverovanie podnetov a prípady, ktoré bez výrazného posunu riešia už od roku 2022. Dlugošová zdôraznila, že nestačí oznamovateľov chrániť, ale ich podnety musia byť riadne a v primeranom čase preverené a v prípade potvrdených pochybení musí nasledovať vyvodenie zodpovednosti.

Za minulý rok získalo ochranu 14 oznamovateľov. Úrad na ochranu oznamovateľov zároveň upozorňuje, že viacerí štátni manažéri nerešpektujú systém ochrany oznamovateľov. Medzi riešenými prípadmi sú aj podnety zo zdravotníctva či zneužívania eurofondov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šutaj Eštok varuje pred nebezpečnými výrobkami

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) upozornil na výrobky obsahujúce syntetické kanabinoidy a ďalšie psychoaktívne látky. Polícia podľa neho eviduje prípady hospitalizácií aj úmrtie mladého človeka. Rodičov vyzval, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, čo sa dostáva k ich deťom.

Podľa ministra sa problematické látky objavili v produktoch, ktoré na prvý pohľad pôsobili ako bežné CBD alebo CBG výrobky. Polícia však v niektorých z nich odhalila látky schopné vyvolať paniku, halucinácie, agresivitu, poruchy vedomia, kŕče, srdcové problémy či dokonca smrť.

Šutaj Eštok zároveň upozornil, že elektronické cigarety, sladkosti, zásielky z internetu alebo výrobky z automatov nemusia obsahovať to, čo deklarujú.

„Detstvo má patriť deťom, nie dílerom, nie automatom a ani nebezpečným látkam v pekných obaloch,“ zdôraznil minister vo videu zverejnenom na sociálnej sieti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Magyar: Rozdiely so Slovenskom nesmú brzdiť spoluprácu V4

Maďarský premiér Péter Magyar pred samitom Vyšehradskej štvorky v Gödöllő vyhlásil, že cieľom rokovaní je obnoviť regionálnu spoluprácu, ktorá sa v uplynulých rokoch dostala na historické dno.

Pripustil, že Maďarsko má so Slovenskom nezhody najmä v otázke maďarskej menšiny, podľa neho však spoločná história, geografická blízkosť a spoločné záujmy prevažujú nad rozdielnymi názormi. „Geografiu a históriu nedokážeme zmeniť,“ zdôraznil.

Za prioritu označil spoločný postup krajín strednej Európy pri strategických investíciách, rozvoji severojužnej infraštruktúry a posilňovaní konkurencieschopnosti regiónu. Varoval, že štáty strednej Európy sa bez užšej spolupráce môžu stať „hračkami“ veľmocí.

Podľa Magyara bola dôvera medzi krajinami V4 počas rokov vlády Viktora Orbána oslabená a spolupráca výrazne utrpela. Samit má podľa neho prispieť k prehodnoteniu rozvojovej politiky regiónu a k posilneniu dopravných a energetických väzieb medzi severom a juhom Európy.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.