Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Slovensko má dlh verejných financií pod úrovňou EÚ

Slovensko nemá problém s verejnými financiami, tvrdí premiér Robert Fico (Smer). Poukázal na to, že verejný dlh dosahuje približne 61 percent HDP, čo je podľa neho menej než priemer Európskej únie aj eurozóny. Horšie je na tom podľa premiéra 11 krajín vrátane Nemecka, Rakúska, Belgicka či Francúzska.

Fico odmietol kritiku, že vláda dostatočne neznižuje rozpočtové deficity. Tvrdí, že bez konsolidačných opatrení by bol dlh výrazne vyšší. Za úspech označil aj potvrdenie ratingu Slovenska agentúrou Moody’s na úrovni A3 so stabilným výhľadom.

Dôležitým údajom je podľa premiéra rast reálnych miezd. Tie by mali podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska rásť v tomto roku v priemere o 0,3 percenta, pričom v súkromnej sfére by mali o 0,4 percenta klesnúť. V roku 2027 NBS očakáva rast reálnej mzdy v ekonomike o 1,2 percenta. Napriek tomu je Slovensko krajinou s jednou z najnižších nominálnych miezd medzi krajinami EÚ.

Premiér zároveň kritizoval médiá za podľa neho jednostranné informovanie o ekonomike. Odmietol varovania pred prepúšťaním v priemysle a poukázal na nízku nezamestnanosť a vysoký počet voľných pracovných miest. „Kto chce pracovať, prácu si nájde,“ vyhlásil.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) opäť obvinil vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora z rozvratu verejných financií. Zároveň upozornil, že slovenská ekonomika je silne závislá od vývoja v zahraničí, najmä v Nemecku.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Úrad eviduje viac oznamovateľov podnetov

Počet ľudí, ktorí sa obracajú na Úrad na ochranu oznamovateľov, každoročne rastie. Vlani sa na úrad obrátilo 554 ľudí, pričom prijal 335 podnetov. Vyšší počet podaní eviduje aj v prvom štvrťroku 2026.

Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová uviedla, že takmer 90 percent oznamovateľov pochádza z verejnej správy. Podľa nej rastúci záujem môže súvisieť so zvyšujúcou sa dôverou v úrad alebo s väčšou ochotou upozorňovať na nečestné praktiky.

Úrad však upozorňuje na zdĺhavé preverovanie podnetov a prípady, ktoré bez výrazného posunu riešia už od roku 2022. Dlugošová zdôraznila, že nestačí oznamovateľov chrániť, ale ich podnety musia byť riadne a v primeranom čase preverené a v prípade potvrdených pochybení musí nasledovať vyvodenie zodpovednosti.

Za minulý rok získalo ochranu 14 oznamovateľov. Úrad na ochranu oznamovateľov zároveň upozorňuje, že viacerí štátni manažéri nerešpektujú systém ochrany oznamovateľov. Medzi riešenými prípadmi sú aj podnety zo zdravotníctva či zneužívania eurofondov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šutaj Eštok varuje pred nebezpečnými výrobkami

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) upozornil na výrobky obsahujúce syntetické kanabinoidy a ďalšie psychoaktívne látky. Polícia podľa neho eviduje prípady hospitalizácií aj úmrtie mladého človeka. Rodičov vyzval, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, čo sa dostáva k ich deťom.

Podľa ministra sa problematické látky objavili v produktoch, ktoré na prvý pohľad pôsobili ako bežné CBD alebo CBG výrobky. Polícia však v niektorých z nich odhalila látky schopné vyvolať paniku, halucinácie, agresivitu, poruchy vedomia, kŕče, srdcové problémy či dokonca smrť.

Šutaj Eštok zároveň upozornil, že elektronické cigarety, sladkosti, zásielky z internetu alebo výrobky z automatov nemusia obsahovať to, čo deklarujú.

„Detstvo má patriť deťom, nie dílerom, nie automatom a ani nebezpečným látkam v pekných obaloch,“ zdôraznil minister vo videu zverejnenom na sociálnej sieti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Magyar: Rozdiely so Slovenskom nesmú brzdiť spoluprácu V4

Maďarský premiér Péter Magyar pred samitom Vyšehradskej štvorky v Gödöllő vyhlásil, že cieľom rokovaní je obnoviť regionálnu spoluprácu, ktorá sa v uplynulých rokoch dostala na historické dno.

Pripustil, že Maďarsko má so Slovenskom nezhody najmä v otázke maďarskej menšiny, podľa neho však spoločná história, geografická blízkosť a spoločné záujmy prevažujú nad rozdielnymi názormi. „Geografiu a históriu nedokážeme zmeniť,“ zdôraznil.

Za prioritu označil spoločný postup krajín strednej Európy pri strategických investíciách, rozvoji severojužnej infraštruktúry a posilňovaní konkurencieschopnosti regiónu. Varoval, že štáty strednej Európy sa bez užšej spolupráce môžu stať „hračkami“ veľmocí.

Podľa Magyara bola dôvera medzi krajinami V4 počas rokov vlády Viktora Orbána oslabená a spolupráca výrazne utrpela. Samit má podľa neho prispieť k prehodnoteniu rozvojovej politiky regiónu a k posilneniu dopravných a energetických väzieb medzi severom a juhom Európy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Základná obnova hlavnej stanice má byť hotová v septembri

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) uviedol, že základné rekonštrukčné práce na bratislavskej hlavnej stanici by mali byť dokončené do konca septembra. Súčasťou projektu je kompletná obnova sociálnych zariadení, nové prepojenie medzi výstupným koridorom a halou a doplnenie klimatizácie do čakární.

Podľa ministra nové prepojenie zjednoduší pohyb cestujúcich pri prestupoch a návrate do staničnej budovy. Poďakoval sa zároveň verejnosti za trpezlivosť počas využívania dočasných toaliet.

Paralelne pokračuje príprava projektovej dokumentácie na komplexnú rekonštrukciu stanice vrátane pamiatkovej časti. Práce na dokumentácii by mali byť hotové do konca roka, následne budú môcť Železnice SR vyhlásiť tender na zhotoviteľa celkovej obnovy.

Ráž očakáva, že ešte počas súčasného vedenia rezortu sa podarí tieto práce zazmluvniť a symbolicky odštartovať ich realizáciu.

Generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Miroslav Garaj vzhľadom na stavebné práce poprosil verejnosť o trpezlivosť, keďže služby a komfort sú trochu obmedzené.

Minister dopravy doplnil, že predbežné odhadované náklady celkovej rekonštrukcie hlavnej stanice sú približne 20 miliónov eur. „Peniaze na to vybavujeme z eurofondov. Preto aj bol zvolený, povedal by som, zložitejší postup povoľovania celej stavby vrátane pamiatkarov, aby to bolo perfektne spracované z projektovej prípravy, aby sme potom nemali problém získať tie eurofondy,“ podotkol Ráž. Podľa neho pôjde o kompletnú rekonštrukciu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Belgicko vydalo v kauze Qatargate zatykač na bývalého eurokomisára

Belgický sudca vydal európsky zatykač na bývalého gréckeho eurokomisára Dimitrisa Avramopoulosa v súvislosti s korupčnou kauzou Qatargate. Informáciu potvrdil predstaviteľ gréckej vlády po správach belgických a gréckych médií.

Prípad, ktorý sa odhalil v roku 2022, patrí k najväčším škandálom v dejinách Európskej únie. Viacerí predstavitelia EÚ sú podozriví z prijímania úplatkov od Kataru výmenou za ovplyvňovanie rozhodovania európskych inštitúcií. Vyšetrovatelia počas razií zaistili 1,5 milióna eur v hotovosti, pričom časť peňazí našli v kufri v bruselskom hoteli.

Avramopoulos akékoľvek pochybenie odmieta. „Nemal som žiadnu priamu ani nepriamu účasť na ničom zavrhnutiahodnom,“ uviedol vo vyhlásení. Zároveň oznámil, že sa nebude odvolávať na poslaneckú imunitu a sám požiada grécke justičné orgány o úplné prešetrenie prípadu.

Bývalý eurokomisár pre migráciu po odchode z Európskej komisie pôsobil v mimovládnej organizácii Fight Impunity, ktorá sa vo vyšetrovaní kauzy Qatargate objavila. Katar dlhodobo odmieta akékoľvek obvinenia z korupcie.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.