Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd opäť rieši kauzu bývalého šéfa policajných odposluchov

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici opätovne prerokúva kauzu bývalého riaditeľa úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka. Toho v roku 2023 odsúdili na 11 rokov väzenia za podporovanie zločineckej skupiny sýkorovcov a prijímanie úplatkov, no najvyšší súd rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Rehák na utorkovom pojednávaní oznámil, že chce vypovedať až po výsluchoch svedkov. Zároveň uviedol, že sa plánuje vyjadriť aj k utajovaným skutočnostiam, čo si vyžiada zbavenie mlčanlivosti.

Podľa obžaloby za finančné odmeny vynášal informácie z policajného prostredia členom gangu sýkorovcov. Úplatky údajne dosiahli viac ako 30-tisíc eur. Rehák vinu odmieta a tvrdí, že nikdy neprezradil utajované informácie ani neprijal peniaze.

V procese majú opäť vypovedať viacerí kľúčoví svedkovia vrátane Róberta Lališa, Bernarda Slobodníka a Borisa Beňu. Samosudca Ján Hrubala zároveň nevyhovel novej námietke obhajoby týkajúcej sa doručenia obžaloby.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Príspevok na pohreb bude vyšší. Prezident podpísal novelu

Príspevok na pohreb sa na Slovensku zvýši zo súčasných 200 na 250 eur. Novelu zákona, ktorú predložila koaličná SNS, podpísal prezident Peter Pellegrini. Zmena nadobudne účinnosť od 1. januára 2027.

Predkladatelia argumentujú, že súčasná výška príspevku už dlhodobo nezodpovedá rastúcim nákladom na pohrebné služby. Podľa dostupných údajov sa celkové výdavky na pohreb pohybujú približne od tisíc do tritisíc eur, pričom súčasný príspevok pokrýva len malú časť týchto nákladov.

SNS zároveň upozornila na výrazne vyššie dávky v okolitých krajinách. V Českej republike dosahuje pohrebné päťtisíc českých korún a v Poľsku sa od začiatku roka 2026 zvýši na sedemtisíc zlotých, čo predstavuje takmer tisíc eur.

Národniari tvrdia, že slovenská úprava zaostáva za regionálnym štandardom a len obmedzene reflektuje reálne finančné zaťaženie pozostalých.

Zvýšenie príspevku má podľa nich aspoň čiastočne zmierniť rastúce náklady spojené s poslednou rozlúčkou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Bennett priznal pašovanie Starlinku do Iránu

Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett uviedol, že Izrael pašoval do Iránu prijímače Starlink, ktoré mali pomôcť protivládnym demonštrantom udržať prístup k internetu a sociálnym sieťam. Podľa neho však vláda Benjamina Netanjahua v plánoch nepokračovala.

Bennett, ktorý viedol izraelskú vládu v rokoch 2021 až 2022, povedal na konferencii v Jeruzaleme, že inicioval proces získania a prepašovania desiatok tisíc prijímačov Starlink do Iránu. Zariadenia podľa neho mali umožniť protestujúcim koordináciu a v konečnom dôsledku prispieť k pádu iránskeho režimu.

Starlink, ktorý patrí spoločnosti SpaceX Elona Muska, poskytuje satelitné internetové pripojenie. Irán už v minulosti obviňoval Izrael a Spojené štáty z pašovania týchto zariadení s cieľom narušiť jeho bezpečnosť.

Bennett tvrdí, že súčasná izraelská vláda tento postup zastavila, a preto počas protestov potrebná infraštruktúra nebola k dispozícii. Netanjahuov úrad na jeho vyjadrenia bezprostredne nereagoval.

Bývalý premiér zároveň naznačil, že ak by sa vrátil k moci, pracoval by na oslabení iránskej vlády vrátane ekonomickej a priemyselnej sabotáže.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Milióny z nemeckej pomoci naďalej miznú v islamistických sieťach

Nemeckou rozvojovou agentúrou GIZ otriasa podozrenie zo sprenevery miliónov eur určených na projekty v Jemene. Podľa denníka Welt am Sonntag miestni zamestnanci niekoľko rokov vykazovali semináre, služobné cesty či granty, ktoré sa nikdy neuskutočnili alebo boli zneužité. Interné dokumenty podľa denníka pôvodne hovorili o podvode, neskôr o „systematickom podvode v štýle zločineckej skupiny“.

Prípad je politicky citlivý aj preto, že GIZ vedie bývalý podpredseda SPD Thorsten Schäfer-Gümbel a za agentúru zodpovedá ministerstvo pre rozvoj vedené političkou SPD Reem Alabali Radovanovou. Agentúra od roku 2015 realizovala v Jemene projekty za viac ako 100 miliónov eur, pričom časť z nich na územiach kontrolovaných húsijskými povstalcami podporovanými Iránom.

Podľa médií GIZ koordinovala niektoré rozhodnutia s miestnym orgánom SCMCHA, ktorý kritici označujú za nástroj vplyvu húsíov na humanitárnu pomoc. Vyšetrovanie komplikuje aj skutočnosť, že po odchode agentúry zo severu Jemenu bola časť dokumentácie zničená. GIZ tvrdí, že vykonala viacero auditov a o podozreniach informovala dozornú radu.

(red)

Minúta  |  

Fico: Slovensko má dlh verejných financií pod úrovňou EÚ

Slovensko nemá problém s verejnými financiami, tvrdí premiér Robert Fico (Smer). Poukázal na to, že verejný dlh dosahuje približne 61 percent HDP, čo je podľa neho menej než priemer Európskej únie aj eurozóny. Horšie je na tom podľa premiéra 11 krajín vrátane Nemecka, Rakúska, Belgicka či Francúzska.

Fico odmietol kritiku, že vláda dostatočne neznižuje rozpočtové deficity. Tvrdí, že bez konsolidačných opatrení by bol dlh výrazne vyšší. Za úspech označil aj potvrdenie ratingu Slovenska agentúrou Moody’s na úrovni A3 so stabilným výhľadom.

Dôležitým údajom je podľa premiéra rast reálnych miezd. Tie by mali podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska rásť v tomto roku v priemere o 0,3 percenta, pričom v súkromnej sfére by mali o 0,4 percenta klesnúť. V roku 2027 NBS očakáva rast reálnej mzdy v ekonomike o 1,2 percenta. Napriek tomu je Slovensko krajinou s jednou z najnižších nominálnych miezd medzi krajinami EÚ.

Premiér zároveň kritizoval médiá za podľa neho jednostranné informovanie o ekonomike. Odmietol varovania pred prepúšťaním v priemysle a poukázal na nízku nezamestnanosť a vysoký počet voľných pracovných miest. „Kto chce pracovať, prácu si nájde,“ vyhlásil.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) opäť obvinil vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora z rozvratu verejných financií. Zároveň upozornil, že slovenská ekonomika je silne závislá od vývoja v zahraničí, najmä v Nemecku.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Úrad eviduje viac oznamovateľov podnetov

Počet ľudí, ktorí sa obracajú na Úrad na ochranu oznamovateľov, každoročne rastie. Vlani sa na úrad obrátilo 554 ľudí, pričom prijal 335 podnetov. Vyšší počet podaní eviduje aj v prvom štvrťroku 2026.

Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová uviedla, že takmer 90 percent oznamovateľov pochádza z verejnej správy. Podľa nej rastúci záujem môže súvisieť so zvyšujúcou sa dôverou v úrad alebo s väčšou ochotou upozorňovať na nečestné praktiky.

Úrad však upozorňuje na zdĺhavé preverovanie podnetov a prípady, ktoré bez výrazného posunu riešia už od roku 2022. Dlugošová zdôraznila, že nestačí oznamovateľov chrániť, ale ich podnety musia byť riadne a v primeranom čase preverené a v prípade potvrdených pochybení musí nasledovať vyvodenie zodpovednosti.

Za minulý rok získalo ochranu 14 oznamovateľov. Úrad na ochranu oznamovateľov zároveň upozorňuje, že viacerí štátni manažéri nerešpektujú systém ochrany oznamovateľov. Medzi riešenými prípadmi sú aj podnety zo zdravotníctva či zneužívania eurofondov.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.