Preskočiť na obsah
  |  

Polícia zadržala ozbrojeného muža, ktorý sa pohyboval pri škole

Česká polícia zadržala muža, po ktorom pátrala od utorkového rána v súvislosti s pohybom ozbrojenej osoby v okolí učilišťa v Čelákoviciach neďaleko Prahy.

Podozrivého zadržali krátko pred 14.00 policajti v pražskej štvrti Strašnice. Do rozsiahlej pátracej akcie bolo nasadených približne 60 policajných hliadok, ktoré preverovali viacero lokalít v stredných Čechách aj v Prahe.

Polícia pôvodne informovala, že muž je pravdepodobne v zlom psychickom stave a pohybuje sa v modrej Škode Fabia.

Neskôr však vyšetrovatelia spresnili, že mohol využívať aj ďalšie vozidlo, konkrétne červený Renault Megane, ktorý si vraj požičal. Poslednýkrát ho pred zadržaním zaznamenali ráno v meste Brandýs nad Labem.

Polícia po jeho dolapení začala vykonávať procesné úkony s cieľom objasniť všetky okolnosti prípadu. Zatiaľ neinformovala o tom, či muž predstavoval bezprostrednú hrozbu pre okolie alebo aké boli jeho motívy.

(tasr, mja)

  |  

NBÚ: Deti sú na internete stále slabo chránené

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) upozorňuje, že kybernetická bezpečnosť na Slovensku sa síce postupne zlepšuje, no stále pretrvávajú výrazné nedostatky.

Najväčším problémom je ochrana detí na internete – až dve tretiny rodičov nepoužívajú žiadne nástroje rodičovskej kontroly, čím vystavujú deti rizikám, ako sú nevhodný obsah, kyberšikana či online predátori. Podľa úradu je zároveň nízka aj znalosť základných pojmov kybernetickej bezpečnosti. Ransomvér pozná len približne tretina respondentov a phishing necelá polovica.

Prieskum však naznačuje aj pozitívny trend. Ubúda ľudí bez digitálnych zručností a rastie podiel pokročilejších používateľov.

Napriek tomu väčšina populácie zostáva len na základnej úrovni digitálnej gramotnosti. Rizikom zostáva aj používanie rovnakých hesiel pri viacerých službách, pričom unikátne heslá využíva len pätina respondentov.

Približne polovica Slovákov už používa umelú inteligenciu, no povedomie o kvantových technológiách zostáva veľmi obmedzené. NBÚ preto zdôrazňuje potrebu systematického vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

(tasr, mja)

  |  

Trump tvrdí, že Irán súhlasil s jadrovými kontrolami

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Irán súhlasil s dlhodobými jadrovými inšpekciami, ktoré majú podľa neho zabezpečiť „jadrovú transparentnosť“. Teherán to však popiera a odmieta, že by už začal rokovania o svojom jadrovom programe alebo pozval späť inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Spor panuje aj okolo približne 12 miliárd dolárov iránskych aktív, ktoré majú byť uvoľnené po nedávnych rokovaniach vo Švajčiarsku. Trump tvrdí, že financie zostanú pod americkou kontrolou a použijú ich výlučne na nákup potravín a liekov z USA.

Iránsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Alí Bahrejní tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že o použití vlastných prostriedkov rozhodne výhradne Teherán.

Obe strany zároveň oznámili vytvorenie pracovných skupín, ktoré sa budú zaoberať sankciami a jadrovými aktivitami.

Bahrejní upozornil, že ďalšie útoky na Libanon predstavujú pre Irán „červenú líniu“, a vyzval Washington, aby využil svoj vplyv na Izrael.

(reuters, mja)

  |  

RRZ varuje pred rastúcim rizikom štátneho bankrotu

Riziko štátneho bankrotu Slovenska sa podľa najnovšej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť výrazne zvýšilo. Kým v roku 2010 dosahovalo len 0,3 percenta, v roku 2025 už vzrástlo na 10,9 percenta, čím prekročilo hranicu považovanú za bezpečnú.

Ak nedôjde k zmene hospodárskych a fiškálnych politík, do roku 2040 môže pravdepodobnosť defaultu presiahnuť 50 percent. V základnom scenári by sa verejný dlh Slovenska mohol vyšplhať až na 108,6 percenta HDP.

Analytici upozorňujú, že dôležitá nie je len aktuálna výška dlhu, ale aj schopnosť štátu splácať vlastné záväzky v budúcnosti.

Významnú úlohu zohráva najmä starnutie populácie, ktoré zvyšuje výdavky na dôchodky a ďalšie položky spojené s vyšším podielom starších ľudí, pričom zároveň oslabuje potenciál vytvárať rozpočtové prebytky.

RRZ zároveň pripomína, že default nemusí znamenať iba neschopnosť splácať dlh. Môže zahŕňať aj reštrukturalizáciu záväzkov alebo odkázanosť na pomoc medzinárodných záchranných mechanizmov.

(tasr, mja)

  |  

Tucker Carlson sa odvrátil od republikánov. Trumpa už neobhajuje

Konzervatívny komentátor Tucker Carlson vyhlásil, že pred novembrovými voľbami do Kongresu už nedokáže podporiť Republikánsku stranu, ktorú podľa vlastných slov obhajoval viac ako 35 rokov, informuje CNN.

V podcaste „Can’t Be Censored“ zároveň dodal, že nepodporí ani Demokratickú stranu a zatiaľ nevie, komu odovzdá svoj hlas. Carlsonovo odcudzenie od republikánov sa výrazne prehĺbilo po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa zapojiť Spojené štáty do vojny s Iránom.

Hoci Trumpa podporoval v prezidentských voľbách v roku 2024, neskôr priznal, že jeho podpora bola chybou, za ktorú sa ospravedlnil svojim poslucháčom.

Bývalý moderátor Fox News ostro kritizuje republikánske vedenie za to, že podľa neho nepresadzuje záujmy amerických občanov.

Tvrdí, že rozhodnutia strany sú ovplyvňované záujmami donorov, korporácií či zahraničných partnerov. Carlson zároveň naznačil, že jeho odchod od republikánov môže nasledovať aj časť voličov, ktorí sa cítia sklamaní zo súčasného smerovania strany.

(mja)

  |  

Slovensko spustilo prvú kvantovú sieť na ochranu citlivých dát

Slovensko oficiálne spustilo svoju prvú kvantovú komunikačnú infraštruktúru, ktorá má zabezpečiť ochranu citlivých dát pred budúcimi kybernetickými hrozbami vrátane útokov využívajúcich kvantové počítače.

Projekt vznikol pod vedením Slovenskej akadémie vied v rámci iniciatívy EuroQCI a predstavuje prvý krok k budovaniu takzvaného kvantového internetu. Nová sieť využíva technológiu Quantum Key Distribution (QKD), ktorá umožňuje bezpečný prenos šifrovacích kľúčov na základe princípov kvantovej fyziky.

Infraštruktúra prepája viaceré strategické inštitúcie vrátane Kancelárie prezidenta SR, Národného bezpečnostného úradu, ministerstva investícií a SAV.

Súčasťou projektu sú aj kvantové komunikačné spojenia medzi Košicami a Prešovom či mestami na západnom Slovensku. Vedci zároveň pracujú na prepojení slovenských sietí s Českom, Poľskom, Rakúskom a Maďarskom.

Podľa odborníkov nejde o vzdialenú budúcnosť, ale o technológiu, ktorú je potrebné zavádzať už dnes. Európska komisia označila projekt za významný krok k posilneniu konkurencieschopnosti Slovenska.

(tasr, mja)