Preskočiť na obsah
  |  

Maďarsko ruší cenové stropy na benzín a naftu

Maďarský parlament schválil zrušenie cenových stropov na pohonné látky. Za návrh hlasovalo 130 poslancov, proti bolo 36 a piati sa zdržali. Odteraz už nebude platiť maximálna cena 595 forintov za liter benzínu ani 615 forintov za liter nafty, informuje web HVG.

Vláda strany Tisza rozhodnutie odôvodnila poklesom svetových cien ropy a pohonných látok, ktoré sa podľa nej už nachádzajú pod úrovňou doterajších regulovaných cien.

Minister hospodárstva a energetiky István Kapitány informoval, že Maďarsko by sa malo postupne vrátiť z krízového režimu k štandardnému fungovaniu trhu. Zdôraznil aj posilnenie forintu a rast dôvery investorov v maďarskú ekonomiku.

Vláda zároveň ponecháva v platnosti zníženú spotrebnú daň a nižšie marže spoločnosti MOL. Opozícia rozhodnutie kritizuje.

Poslanec Fideszu János Bencsik upozornil, že cenové stropy pomáhajú brzdiť infláciu a ich zrušenie považuje za predčasné, najmä vzhľadom na neistú situáciu okolo Hormuzského prielivu a možné výkyvy na energetických trhoch.

(mja)

  |  

Babiš verí v návrat silnej V4. Vyzdvihol úlohu Magyara

Český premiér Andrej Babiš považuje Vyšehradskú štvorku za dôležité regionálne zoskupenie, ktoré by mohlo opäť získať väčší vplyv vďaka aktivite nového maďarského premiéra Pétera Magyara.

Pred samitom predsedov vlád V4 v Maďarsku ocenil intenzívnejšiu komunikáciu medzi členskými krajinami a pripomenul, že lídri sa nedávno stretli aj na okraj rokovania Európskej rady v Bruseli. Diskutovať budú najmä o cenách energií, vojne na Ukrajine a situácii na Blízkom východe.

Babiš zároveň kritizoval obdobie vlády Petra Fialu, počas ktorého sa podľa neho spolupráca vo V4 oslabovala pre rozdielne postoje k vojne na Ukrajine aj osobné spory medzi lídrami.

Zdôraznil, že s Magyarom si rýchlo vytvoril pracovný vzťah a je pripravený na úzku spoluprácu. Vyjadril nádej, že aktívnejšiu úlohu bude opäť zohrávať Poľsko.

Podľa Babiša je V4 dostatočne silným formátom a momentálne nevidí potrebu jej rozširovania o ďalšie štáty.

(tasr, mja)

  |  

Polícia zadržala ozbrojeného muža, ktorý sa pohyboval pri škole

Česká polícia zadržala muža, po ktorom pátrala od utorkového rána v súvislosti s pohybom ozbrojenej osoby v okolí učilišťa v Čelákoviciach neďaleko Prahy.

Podozrivého zadržali krátko pred 14.00 policajti v pražskej štvrti Strašnice. Do rozsiahlej pátracej akcie bolo nasadených približne 60 policajných hliadok, ktoré preverovali viacero lokalít v stredných Čechách aj v Prahe.

Polícia pôvodne informovala, že muž je pravdepodobne v zlom psychickom stave a pohybuje sa v modrej Škode Fabia.

Neskôr však vyšetrovatelia spresnili, že mohol využívať aj ďalšie vozidlo, konkrétne červený Renault Megane, ktorý si vraj požičal. Poslednýkrát ho pred zadržaním zaznamenali ráno v meste Brandýs nad Labem.

Polícia po jeho dolapení začala vykonávať procesné úkony s cieľom objasniť všetky okolnosti prípadu. Zatiaľ neinformovala o tom, či muž predstavoval bezprostrednú hrozbu pre okolie alebo aké boli jeho motívy.

(tasr, mja)

  |  

NBÚ: Deti sú na internete stále slabo chránené

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) upozorňuje, že kybernetická bezpečnosť na Slovensku sa síce postupne zlepšuje, no stále pretrvávajú výrazné nedostatky.

Najväčším problémom je ochrana detí na internete – až dve tretiny rodičov nepoužívajú žiadne nástroje rodičovskej kontroly, čím vystavujú deti rizikám, ako sú nevhodný obsah, kyberšikana či online predátori. Podľa úradu je zároveň nízka aj znalosť základných pojmov kybernetickej bezpečnosti. Ransomvér pozná len približne tretina respondentov a phishing necelá polovica.

Prieskum však naznačuje aj pozitívny trend. Ubúda ľudí bez digitálnych zručností a rastie podiel pokročilejších používateľov.

Napriek tomu väčšina populácie zostáva len na základnej úrovni digitálnej gramotnosti. Rizikom zostáva aj používanie rovnakých hesiel pri viacerých službách, pričom unikátne heslá využíva len pätina respondentov.

Približne polovica Slovákov už používa umelú inteligenciu, no povedomie o kvantových technológiách zostáva veľmi obmedzené. NBÚ preto zdôrazňuje potrebu systematického vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

(tasr, mja)

  |  

Trump tvrdí, že Irán súhlasil s jadrovými kontrolami

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Irán súhlasil s dlhodobými jadrovými inšpekciami, ktoré majú podľa neho zabezpečiť „jadrovú transparentnosť“. Teherán to však popiera a odmieta, že by už začal rokovania o svojom jadrovom programe alebo pozval späť inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Spor panuje aj okolo približne 12 miliárd dolárov iránskych aktív, ktoré majú byť uvoľnené po nedávnych rokovaniach vo Švajčiarsku. Trump tvrdí, že financie zostanú pod americkou kontrolou a použijú ich výlučne na nákup potravín a liekov z USA.

Iránsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Alí Bahrejní tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že o použití vlastných prostriedkov rozhodne výhradne Teherán.

Obe strany zároveň oznámili vytvorenie pracovných skupín, ktoré sa budú zaoberať sankciami a jadrovými aktivitami.

Bahrejní upozornil, že ďalšie útoky na Libanon predstavujú pre Irán „červenú líniu“, a vyzval Washington, aby využil svoj vplyv na Izrael.

(reuters, mja)

  |  

RRZ varuje pred rastúcim rizikom štátneho bankrotu

Riziko štátneho bankrotu Slovenska sa podľa najnovšej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť výrazne zvýšilo. Kým v roku 2010 dosahovalo len 0,3 percenta, v roku 2025 už vzrástlo na 10,9 percenta, čím prekročilo hranicu považovanú za bezpečnú.

Ak nedôjde k zmene hospodárskych a fiškálnych politík, do roku 2040 môže pravdepodobnosť defaultu presiahnuť 50 percent. V základnom scenári by sa verejný dlh Slovenska mohol vyšplhať až na 108,6 percenta HDP.

Analytici upozorňujú, že dôležitá nie je len aktuálna výška dlhu, ale aj schopnosť štátu splácať vlastné záväzky v budúcnosti.

Významnú úlohu zohráva najmä starnutie populácie, ktoré zvyšuje výdavky na dôchodky a ďalšie položky spojené s vyšším podielom starších ľudí, pričom zároveň oslabuje potenciál vytvárať rozpočtové prebytky.

RRZ zároveň pripomína, že default nemusí znamenať iba neschopnosť splácať dlh. Môže zahŕňať aj reštrukturalizáciu záväzkov alebo odkázanosť na pomoc medzinárodných záchranných mechanizmov.

(tasr, mja)