Preskočiť na obsah
  |  

OSN spúšťa evakuáciu lodí z Hormuzského prielivu

Po uzavretí prímeria medzi Iránom a Spojenými štátmi sa začala rozsiahla operácia na evakuáciu stoviek lodí, ktoré uviazli v oblasti Perzského zálivu. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) oznámila, že postupne kontaktuje plavidlá s cieľom umožniť im bezpečný prechod cez Hormuzský prieliv.

V regióne sa podľa organizácie nachádza približne 11-tisíc námorníkov na stovkách obchodných lodí, ktorých pohyb bol obmedzený pre bezpečnostné riziká spojené s napätím medzi Washingtonom a Teheránom.

IMO uviedla, že získala potrebné bezpečnostné záruky a preverila podmienky na bezpečnú plavbu. Na operácii spolupracujú Irán, Omán, ďalšie pobrežné štáty regiónu, Spojené štáty aj predstavitelia námorného priemyslu.

Generálny tajomník IMO Arsenio Dominguez označil akciu za rozsiahlu medzinárodnú operáciu zameranú na obnovenie bezpečnej lodnej dopravy v jednej z najdôležitejších svetových obchodných trás. Organizácia zatiaľ neoznámila, ako dlho bude presun lodí trvať.

(reuters, mja)

  |  

Šojgu: Svetovú nestabilitu spôsobujú elity kolektívneho Západu

Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu vyhlásil na stretnutí bezpečnostných predstaviteľov krajín BRICS v Naí Dillí, že hlavnou príčinou bezprecedentnej nestability vo svete je snaha elít kolektívneho Západu udržať si dominantné postavenie napriek formovaniu multipolárneho svetového poriadku.

Podľa Šojgua sú bezpečnosť, ekonomika a dodávateľské reťazce v súčasnosti úzko prepojené. Ako príklad uviedol krízu na Blízkom východe, ktorá podľa neho vypukla v dôsledku „americko-izraelskej agresie proti Iránu“.

Ruský predstaviteľ zároveň obvinil „neokolonialistov“, že v boji o zdroje a vplyv využívajú všetky dostupné prostriedky vrátane colných vojen, jednostranných sankcií, zaťahovania celých regiónov do ozbrojených konfliktov či fyzickej likvidácie lídrov suverénnych štátov.

Šojgu zdôraznil, že krajiny BRICS by mali zohrávať významnú úlohu pri formovaní nového systému medzinárodných vzťahov.

(tass, bak)

  |  

Brusel otvoril dialóg s Talibanom. Dôvodom sú deportácie migrantov

Zástupcovia afganského hnutia Taliban sa po prvýkrát v Bruseli stretli s predstaviteľmi Európskej únie. Rokovanie vyvolalo kritiku ľudskoprávnych organizácií a viacerých európskych politikov, ktorí varujú, že podobné kontakty môžu prispieť k legitimizácii režimu.

Európska komisia však zdôraznila, že išlo o technické rokovanie zamerané najmä na návrat a readmisiu afganských občanov, ktorí nemajú právo zostať v krajinách EÚ.

Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia Európskej komisie a 15 členských štátov. Podľa Talibanu sa rokovalo aj o obnovení konzulárnych služieb pre Afgancov v Európe a o budovaní vzájomnej dôvery.

Kritici upozorňujú, že Taliban sa dlhodobo snaží získať medzinárodné uznanie, pričom po návrate k moci výrazne obmedzil práva žien a dievčat.

Belgicko vydalo afganskej delegácii víza len na jeden deň a obmedzilo jej pohyb výlučne na svoje územie. EÚ naďalej oficiálne neuznáva vládu Talibanu.

(reuters, mja)

  |  

Ráž: Bez Filiálky nebude možné zmodernizovať hlavnú stanicu

Rekonštrukcia bratislavskej hlavnej stanice si podľa ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru) vyžiada nielen obnovu budovy, ale aj rozsiahlu modernizáciu koľajiska a nástupíšť. Keďže práce nebude možné realizovať pri plnej prevádzke, štát plánuje využiť budúcu stanicu Filiálka ako dočasný dopravný uzol pre Bratislavu.

Podľa Ráža aj šéfa ŽSR Miroslava Garaja je Filiálka takmer ideálnym riešením, ktoré umožní presmerovať časť vlakov počas rekonštrukcie hlavnej stanice.

Železnice upozorňujú, že súčasná stanica funguje ako kľúčový koncový a východiskový bod pre vlaky zo štyroch smerov, preto bude potrebné vytvoriť náhradnú kapacitu. Filiálka je zároveň súčasťou širších plánov rozvoja železničnej infraštruktúry vrátane pripravovanej vysokorýchlostnej trate.

Minister dopravy pripustil, že projekt by mohol vzniknúť formou PPP partnerstva. Štát by poskytol územie a súkromný investor by vybudoval železničnú infraštruktúru, pričom nad ňou by mohol postaviť obytné a obchodné objekty podobne ako pri autobusovej stanici Nivy.

(tasr, mja)

  |  

Svyrydenková pôjde na konferenciu o obnove Ukrajiny

Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková povedie tento týždeň delegáciu na významnej konferencii o obnove Ukrajiny v Poľsku.

Podujatie sa uskutoční v čase rastúceho diplomatického napätia medzi obomi krajinami pre spor o názov ukrajinskej vojenskej jednotky pomenovanej podľa krajne nacionalistickej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) pôsobiacej v období druhej svetovej vojny.

„Ukrajinskú delegáciu na konferencii budú tvoriť zástupcovia ukrajinského podnikateľského sektora, šéfovia štátnych podnikov, predstavitelia našich komunít z celej krajiny a, samozrejme, vládni predstavitelia a poslanci parlamentu,“ uviedla Svyrydenková.

(reuters, lud)

  |  

WHO: Epidémia eboly v Kongu má rekordný nástup

Epidémia eboly v Konžskej demokratickej republike dosiahla podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) najvyšší počet potvrdených prípadov počas prvého mesiaca spomedzi všetkých doterajších ohnísk tejto choroby.

Ohnisko spôsobené kmeňom Bundibugyo si už vyžiadalo viac než tisíc nakazených a 267 obetí. WHO upozorňuje, že vírus sa šíril niekoľko mesiacov pred jeho oficiálnym potvrdením v polovici mája.

K rýchlemu nárastu prípadov prispelo najmä rozšírenie nákazy do miest Bunia a Mongbwalu, kde je vyššia koncentrácia obyvateľstva.

Napriek vážnej situácii odborníci zaznamenávajú aj pozitívne signály. Počet nemocničných lôžok pre pacientov s ebolou sa v priebehu dvoch týždňov zvýšil na viac ako 500 a klesá odpor miestnych komunít voči zdravotníkom.

Osobitné obavy vyvoláva šírenie vírusu v preplnených táboroch pre vysídlené osoby na východe krajiny, kde bolo potvrdených najmenej 25 prípadov vrátane 14 úmrtí.

(reuters, mja)