Preskočiť na obsah
  |  

Iránske rakety neboli témou rokovaní s USA, tvrdí premiér Pakistanu

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf vyhlásil, že pri hodnotení balistických rakiet by nemali platiť dvojité štandardy. Podľa jeho slov má Irán rovnaké právo vlastniť balistické rakety ako iné štáty.

Zároveň zdôraznil, že otázka iránskeho raketového programu nebola súčasťou memoranda o porozumení medzi Teheránom a Washingtonom a počas rokovaní sa o nej vôbec nediskutovalo.

Na druhej strane, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Irán nebude môcť v rámci prípadnej konečnej dohody so Spojenými štátmi vyberať poplatky za prechod Hormuzským prielivom. Takýto krok by bol podľa neho v rozpore s medzinárodným právom.

Hormuzský prieliv patrí medzi najvýznamnejšie svetové námorné trasy na prepravu ropy a plynu, preto sú otázky jeho fungovania a bezpečnosti kľúčovou súčasťou regionálnej stability.

(reuters, mja)

  |  

Vance a Rubio podporili plán na posilnenie prímeria v Libanone

Spojené štáty pokračujú v diplomatickom úsilí o upevnenie prímeria medzi Izraelom a Libanonom. Americký viceprezident JD Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio počas telefonátu s libanonským prezidentom Josephom Aounom potvrdili, že Washington nadväzuje na dohody dosiahnuté počas rokovaní vo Švajčiarsku.

Jednou z hlavných tém je vytvorenie mechanizmu, ktorý by dohliadal na dodržiavanie prímeria a pomohol predchádzať novým ozbrojeným incidentom.

Vyjadrenia prišli v čase, keď sa vo Washingtone začalo ďalšie kolo rokovaní medzi zástupcami Libanonu a Izraela. Rubio zároveň zdôraznil, že Spojené štáty budú komunikovať priamo s libanonskou vládou.

Podľa šéfa americkej diplomacie nie je možné dosiahnuť trvalé ukončenie nepriateľských akcií v regióne, pokiaľ budú Iránom podporované skupiny pokračovať v raketových útokoch. Dodal, že otázka vplyvu Iránu a jeho spojencov bude súčasťou ďalších rokovaní o bezpečnosti na Blízkom východe.

(reuters, mja)

  |  

OSN spúšťa evakuáciu lodí z Hormuzského prielivu

Po uzavretí prímeria medzi Iránom a Spojenými štátmi sa začala rozsiahla operácia na evakuáciu stoviek lodí, ktoré uviazli v oblasti Perzského zálivu. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) oznámila, že postupne kontaktuje plavidlá s cieľom umožniť im bezpečný prechod cez Hormuzský prieliv.

V regióne sa podľa organizácie nachádza približne 11-tisíc námorníkov na stovkách obchodných lodí, ktorých pohyb bol obmedzený pre bezpečnostné riziká spojené s napätím medzi Washingtonom a Teheránom.

IMO uviedla, že získala potrebné bezpečnostné záruky a preverila podmienky na bezpečnú plavbu. Na operácii spolupracujú Irán, Omán, ďalšie pobrežné štáty regiónu, Spojené štáty aj predstavitelia námorného priemyslu.

Generálny tajomník IMO Arsenio Dominguez označil akciu za rozsiahlu medzinárodnú operáciu zameranú na obnovenie bezpečnej lodnej dopravy v jednej z najdôležitejších svetových obchodných trás. Organizácia zatiaľ neoznámila, ako dlho bude presun lodí trvať.

(reuters, mja)

  |  

Šojgu: Svetovú nestabilitu spôsobujú elity kolektívneho Západu

Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu vyhlásil na stretnutí bezpečnostných predstaviteľov krajín BRICS v Naí Dillí, že hlavnou príčinou bezprecedentnej nestability vo svete je snaha elít kolektívneho Západu udržať si dominantné postavenie napriek formovaniu multipolárneho svetového poriadku.

Podľa Šojgua sú bezpečnosť, ekonomika a dodávateľské reťazce v súčasnosti úzko prepojené. Ako príklad uviedol krízu na Blízkom východe, ktorá podľa neho vypukla v dôsledku „americko-izraelskej agresie proti Iránu“.

Ruský predstaviteľ zároveň obvinil „neokolonialistov“, že v boji o zdroje a vplyv využívajú všetky dostupné prostriedky vrátane colných vojen, jednostranných sankcií, zaťahovania celých regiónov do ozbrojených konfliktov či fyzickej likvidácie lídrov suverénnych štátov.

Šojgu zdôraznil, že krajiny BRICS by mali zohrávať významnú úlohu pri formovaní nového systému medzinárodných vzťahov.

(tass, bak)

  |  

Brusel otvoril dialóg s Talibanom. Dôvodom sú deportácie migrantov

Zástupcovia afganského hnutia Taliban sa po prvýkrát v Bruseli stretli s predstaviteľmi Európskej únie. Rokovanie vyvolalo kritiku ľudskoprávnych organizácií a viacerých európskych politikov, ktorí varujú, že podobné kontakty môžu prispieť k legitimizácii režimu.

Európska komisia však zdôraznila, že išlo o technické rokovanie zamerané najmä na návrat a readmisiu afganských občanov, ktorí nemajú právo zostať v krajinách EÚ.

Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia Európskej komisie a 15 členských štátov. Podľa Talibanu sa rokovalo aj o obnovení konzulárnych služieb pre Afgancov v Európe a o budovaní vzájomnej dôvery.

Kritici upozorňujú, že Taliban sa dlhodobo snaží získať medzinárodné uznanie, pričom po návrate k moci výrazne obmedzil práva žien a dievčat.

Belgicko vydalo afganskej delegácii víza len na jeden deň a obmedzilo jej pohyb výlučne na svoje územie. EÚ naďalej oficiálne neuznáva vládu Talibanu.

(reuters, mja)

  |  

Ráž: Bez Filiálky nebude možné zmodernizovať hlavnú stanicu

Rekonštrukcia bratislavskej hlavnej stanice si podľa ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru) vyžiada nielen obnovu budovy, ale aj rozsiahlu modernizáciu koľajiska a nástupíšť. Keďže práce nebude možné realizovať pri plnej prevádzke, štát plánuje využiť budúcu stanicu Filiálka ako dočasný dopravný uzol pre Bratislavu.

Podľa Ráža aj šéfa ŽSR Miroslava Garaja je Filiálka takmer ideálnym riešením, ktoré umožní presmerovať časť vlakov počas rekonštrukcie hlavnej stanice.

Železnice upozorňujú, že súčasná stanica funguje ako kľúčový koncový a východiskový bod pre vlaky zo štyroch smerov, preto bude potrebné vytvoriť náhradnú kapacitu. Filiálka je zároveň súčasťou širších plánov rozvoja železničnej infraštruktúry vrátane pripravovanej vysokorýchlostnej trate.

Minister dopravy pripustil, že projekt by mohol vzniknúť formou PPP partnerstva. Štát by poskytol územie a súkromný investor by vybudoval železničnú infraštruktúru, pričom nad ňou by mohol postaviť obytné a obchodné objekty podobne ako pri autobusovej stanici Nivy.

(tasr, mja)